Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia?
Príručky a návody

Rôzne typy konaní s dopadom na životné prostredie – od výrubu drevín, cez udeľovanie výnimiek na vykonávanie činností v chránených územiach až po povoľovanie investičných činností s výrazným dopadom na životné prostredie, sa môžu diať za aktívnej a efektívnej účasti verejnosti. Existuje viacero spôsobov, ako sa verejnosť môže v týchto konaniach zapojiť.

Základný manuál
Všeobecne o správnom konaní

Ak sa chceme baviť o spôsoboch, akými sa dá ovplyvniť ochrana životného prostredia v konaniach pred štátnymi orgánmi, ktorých rozhodovanie sa ochrany životného prostredia dotýka, je dôležité vedieť na základe akých pravidiel sa tieto konania vedú. V tejto súvislosti je veľmi dôležité poukázať na tzv. správny poriadok (zákon č. 71/1967 Z.z. o správnom konaní), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu pravidiel a postupov pre konania, ktoré vedú štátne orgány. Tieto konania sa nazývajú správnymi konaniami.

Prečo je dôležité

Správny poriadok upravuje všeobecné procesné pravidlá pre správne konania, ktoré platia pre všetky štátne (alebo správne) orgány, ktoré v správnych konaniach rozhodujú. Podľa definície správneho uvedenej v ustanovení § 1 správneho poriadku, sa správny poriadok vzťahuje „na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.“. Keďže správne orgány vystupujú v roli toho, kto rozhoduje právne záväzným spôsobom o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch, je veľmi dôležité, aby bolo jednoznačne a jasne stanovený postup a pravidlá, ako má správny orgán pri svojom rozhodovaní postupovať. Ak by takéto pravidlá v zákone stanovené neboli, správny orgán, ako zástupca štátu, by mohol pri svojom rozhodovaní postupovať svojvoľne, napr. takým spôsobom, ktorým by porušoval práva dotknutých osôb, alebo im ich neumožnil dostatočným spôsobom hájiť.

Napr. ak by správnym poriadkom nebola stanovená lehota na odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu (ktorá je stanovená na 15 dní) a stanovenie tejto lehoty by bolo ponechané na správny orgán, ten by ju mohol, v extrémnej situácii stanoviť na 1 deň. Účastník konania by tak nemal takmer žiaden čas na vypracovanie dôkladného odvolania voči rozhodnutiu a tým by mu bolo jeho právo podať odvolanie v podstate zmarené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán môže postupovať len na základe zákona a správny poriadok stanovuje lehotu na odvolanie na 15 dní, musí ju správny orgán dodržať a účastník konania tak môže svoje práva hájiť efektívnym spôsobom.

Správny poriadok nie je možné využívať bez toho, aby bolo jasné o čom, teda o akých konkrétnych skutočnostiach a v akej oblasti sa rozhoduje. Na to slúžia osobitné právne predpisy, kde je stanovené, čoho konkrétne sa správne konanie dotýka. Správny poriadok tak určuje formu, akou sa rozhoduje a osobitný predpis stanovuje presný obsah toho, o čom  sa rozhoduje. Osobitný predpis zároveň môže obsahovať aj špecifiká správneho konania, ktoré sa uplatňujú len v správnych konaniach podľa tohto osobitného predpisu.

Napr. zákon o ochrane prírody sa používa v prípadoch, v ktorých je na nejakú činnosť potrebné povolenie podľa tohto zákona (napr. na usmrtenie chráneného živočícha je potrebné udelenie výnimky a rozhodnutie o udelení tejto výnimky je vydávané v správnom konaní na žiadosť toho, kto chce chráneného živočícha udeliť). Zákon o ochrane prírody zároveň vo svojej šiestej časti upravuje niektoré odchylnosti, v porovnaní so všeobecným správnym poriadkom.

O čom sa rozhoduje

Ako už bolo povedané vyššie, správny orgán rozhoduje v správnom konaní o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch fyzických, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

To, čo si pod týmito všeobecnými výrazmi môžeme predstaviť, je zadefinované v osobitných predpisoch, ktoré upravujú konkrétnu vecnú problematiku a stanovujú konkrétne práva a povinnosti, príp. právom chránené záujmy o ktorých správny orgán rozhoduje. Tak napr. ak nejaká fyzická osoba vlastní pozemok, na ktorom sa nachádzajú ložiská štrku a chce tieto ložiská ťažiť, ako legitímne využívanie a zveľaďovanie svojho vlastníctva, bude príslušný správny orgán (v tomto prípade banský úrad) rozhodovať o:

• práve fyzickej osoby (v načrtnutom príklade sa jedná o právo využívať svoje vlastníctvo)
• povinnosti fyzickej osoby (v načrtnutom príklade sa jedná o povinnosti stanovené zákonom, ktoré sa musia pri ťažbe štrku dodržiavať, napr. aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti)
• právom chránenom záujme (v načrtnutom príklade sa jedná o právom chránený záujem štátu na racionálnom využívaní nerastného bohatstva o ktorom sa rozhoduje)

Kto rozhoduje

Už bola spomenutá úloha správnych orgánov, ktoré v správnych konaniach rozhodujú. Správny orgán je ten zástupca štátu, ktorému štát zveril do jeho právomoci rozhodovať vo vymedzenej oblasti verejnej správy o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch a to autoritatívnym spôsobom. Jeho právoplatné rozhodnutia sú pre dotknuté osoby záväzné a zároveň sú štátom vynútiteľné.

To, ktorý konkrétny správny orgán rozhoduje v konkrétnej oblasti verejnej správy stanovujú osobitné zákony. Na to, aby sme sa mohli dozvedieť, ktorý správny orgán je ten, ktorý v konkrétnom prípade rozhoduje je teda potrebné poznať príslušný zákon, kde je stanovené, ktorý konkrétny správny orgán v danej oblasti štátnej správy rozhoduje.

Napr. v prípade ak sa chceme dozvedieť, ktorý správny orgán rozhoduje vo veciach štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, je potrebné si zabezpečiť zákon, ktorý danú problematiku upravuje a tým je v tomto prípade zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch. V jeho jedenástom diele s názvom „Štátna správa lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch“ dozvieme, že orgánmi štátnej správy na úseku lesného hospodárstva vykonávajú Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Krajský lesný úrad a obvodný lesný úrad a rovnako rozdelenie ich právomocí a príslušnosti. Tak napr. obvodný lesný úrad rozhoduje vo veciach, ktoré patria do jeho obvodu (tzv. miestna príslušnosť) v tých správnych konaniach, ktoré sú vymenované v ustanovení § 60 zákona o lesoch (tzv. vecná príslušnosť). Ak napr. chceme vyhlásiť nejaký pozemok za lesný pozemok v okrese Poprad, bude o tomto vyhlásení rozhodovať Obvodný lesný úrad v Poprade, a to na základe § 60 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch.

Ako sa rozhoduje

Vzhľadom k tomu, že správny orgán je ten, ktorý v správnom konaní autoritatívnym a mocenským spôsobom rozhoduje, je samozrejmé, že správny orgán zároveň správne konanie vedie a najmä na ňom závisí, akým spôsobom bude konanie prebiehať.

Pri vedení konania správny orgán musí postupovať zákonným spôsobom, teda v súlade so správnym poriadkom (a osobitnými právnymi predpismi, v rámci konkrétnej oblasti). Ideová línia, akými princípmi sa správny orgán musí pri svojom rozhodovaní a vedení konania riadiť je vymedzená v tzv. základných zásadách správneho konania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 3 správneho poriadku.

Prvá zásada („Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.“) hovorí o povinnosti správnych orgánov postupovať v správnom konaní zákonným spôsobom a to tak, aby napĺňali ten účel, na ktorý si ich štát zriadil – teda zabezpečovali ochranu právom chránených záujmov v tej oblasti štátnej správy, na ktorú sa vzťahuje ich pôsobnosť.

Druhá zásada („Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.“) hovorí o tom, akým spôsobom musí správny úrad pristupovať k účastníkom konania, teda k tým osobám, o ktorých právach, či povinnostiach rozhoduje. Z jej obsahu je zrejmé, že správny úrad musí k účastníkovi konania pristupovať ako k subjektu, ktorého sa jeho rozhodnutie priamo dotkne, ktorý je v inom postavení ako správny orgán a ktorý musí mať možnosť svoje práva aktívne hájiť, aj s pomocou správneho orgánu.

V tretej zásade („Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.“) sa hovorí o svedomitom prístupe správneho orgánu, ktorý by mal byť uplatňovaný vo vzťahu k dĺžke konania a vo vzťahu k zodpovednosti za vybavenie veci o ktorej sa má rozhodnúť.

V štvrtej zásade („Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“.) je uvedené, že na rozhodnutie správneho orgánu je potrebné previesť také dokazovanie vo veci, ktoré povedie k objektívnemu rozhodnutiu Zásada zároveň poukazuje na nutnosť neodchyľovať sa od zabehnutej praxe pri rozhodovaní, ak na to nie je relevantný a odôvodnený dôvod.

Piata zásada („Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti.“.) hovorí o tom, ako by mal správny orgán vystupovať vo vzťahu navonok k verejnosti, ako by mal informovať o svojej činnosti, aby sa o nej verejnosť mohla dozvedieť a tí, ktorých sa rozhodovanie dotýka mali reálnu možnosť si svoje práva pred správnym orgánom  uplatniť a hájiť.

Samozrejme, zásady správneho konania sú v ďalších ustanoveniach správneho poriadku konkretizované a rozvinuté do konkrétnych povinností, postupov, lehôt na uskutočnenie správneho úkonu a podobne, ktoré musí správny orgán dodržiavať, pričom však vždy musí vychádzať z toho, čo mu o spôsobe jeho postupov hovoria zásady správneho konania. To, že to nie sú len nejaké frázy viackrát už potvrdili svojimi rozhodnutiami aj súdy, ktoré pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zrušili niektoré rozhodnutia z dôvodu, že postup správneho orgánu odporoval zásadám správneho konania.

Priebeh správneho konania

Správne konanie môže začať dvoma spôsobmi, na návrh účastníka konania, alebo z podnetu správneho orgánu (tzv. z úradnej povinnosti). V tejto súvislosti je potrebné vedieť, že konanie, ktoré začína na návrh účastníka konania, začína v deň, kedy došlo k doručeniu tohto návrhu správnemu orgánu a konanie, ktoré začína z podnetu správneho orgánu je zahájené v deň, kedy bol účastníkovi konania doručený prvý úkon vykonaný správnym orgánom vo veci.

Konanie, ktoré začína na návrh účastníka konania je typicky konaním, kde účastník konania potrebuje na výkon svojich práv rozhodnutie správneho orgánu, aby bol výkon  jeho práv v súlade so zákonom. Príkladom môže byť stavebné konanie, kde na postavenie stavby je potrebné stavebné povolenie, vydané stavebným úradom. Postavenie napr. rodinného domu na pozemku patriacemu stavebníkovi je bezpochyby využívaním vlastníckeho práva avšak aby jeho výkon bol v súlade so zákonom, je potrebné vydanie stavebného povolenia.

Konanie, ktoré začína na podnet správneho orgánu, je naopak typicky konaním, keď správny orgán musí takéto konanie zahájiť z úradnej povinnosti, aby mohol chrániť právom chránené záujmy, na ochranu ktorých ho štát zriadil. Typickým príkladom môže byť správne konanie, v ktorom je štátny orgán ochrany prírody a krajiny povinný zahájiť konanie, výsledkom ktorého je obmedzenie a zákaz činnosti, ktorou hrozí poškodenie prírody.

Správne konanie by malo prebiehať čo najrýchlejšie a zásada je, že správne orgány by mali rozhodovať bezodkladne. V prípade, že to nie je možné, tak rozhodnutie by malo byť vydané v správnym poriadkom stanovenej lehote 30 dní. Toto je všeobecná lehota, stanovená správnym poriadkom, ktorá však z rôznych dôvodov, môže byť zákonným spôsobom predĺžená. Jej dodržanie závisí na hospodárnosti postupu správneho orgánu, avšak rovnako na aktivite účastníka konania. Správny poriadok umožňuje túto lehotu predĺžiť, a to v „zvlášť zložitých prípadoch“ na dobu 60 dní. Ak ani v tejto lehote nie je možné z objektívnych príčin rozhodnúť, o ďalšom predĺžení tejto lehoty rozhoduje nadriadený správny orgán. Je dôležité vedieť, že na predĺženie lehoty musí byť účastník konania vopred upozornený, aj s uvedením dôvodov predĺženia.

Správny orgán môže vo vymedzených prípadoch konanie prerušiť, v tom prípade sa lehota na vydanie rozhodnutia prerušuje a lehota na vydanie rozhodnutia sa predlžuje, o dobu, na ktorú sa konanie prerušilo. Jedná sa o nasledovné prípady:

• ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (predbežnou otázkou je chápaná skutočnosť, o ktorej rozhoduje iný správny orgán a vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie rozhodnutia v danom správnom konaní)
• ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania v stanovenej lehote (toto je možné v prípade, ak účastník podá návrh na začatie konania, avšak tento návrh neobsahuje tie skutočnosti, ktoré správny orgán potrebuje na svoje rozhodnutie)
• ak účastník konania nie je v konaní zastúpený zákonným zástupcom, v prípade ak ho má mať
• ak sa na tom všetci účastníci konania dohodnú a z dôležitých dôvodov to navrhnú (v tomto prípade sa však môže konanie prerušiť maximálne na 30 dní)
• ak to stanovuje iný, osobitný zákon

Vzhľadom k tomu, že lehota na vydanie rozhodnutia určená správnym poriadkom môže byť modifikovaná osobitnými predpismi, môže sa stať, že v niektorých prípadoch bude táto lehota dlhšia. Napr. v konaní o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zoologickej záhrady, bez ktorého nie je prevádzka zoologickej záhrady možná, stanovuje zákon o ochrane prírody špeciálnu lehotu 90 dní na vydanie súhlasu.

V prípade, ak sa správny orgán, vo svojom rozhodovaní neriadi povinnosťou dodržiavať stanovené lehoty, príp. tieto lehoty nie sú predĺžené v súlade so správnym poriadkom, účastník konania by mal využiť tzv. opatrenie proti nečinnosti a to tak, že upovedomí nadriadený správny orgán na nečinnosť. Nadriadený správny orgán má v takomto prípade právomoc rozhodnúť v danej veci sám.

Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému – k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých by správny orgán dokázal objektívne a správne rozhodnutie. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť, v súlade so správnym poriadkom. Je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

Podklady k vydaniu správneho rozhodnutia môže správny orgán získať nasledovnými spôsobmi:

• návrh účastníka konania na jeho zahájenie – už z návrhu na začatie konania by mali vyplývať niektoré podklady na rozhodnutie. V osobitných predpisoch je mnohokrát upravené, čo musí návrh na začatie konania obsahovať a čo je účastník k návrhu priložiť
• dôkazy, pripomienky, vyjadrenia a iné skutočnosti predložené účastníkmi konania v jeho priebehu – účastník konania má právo v priebehu konania predkladať svoje pripomienky, návrhy, dôkazy, ktoré správny orgán musí pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy
• ústne pojednávanie – v prípade, ak to je vhodné, môže správny orgán nariadiť ústne pojednávanie, kde zvolá účastníkov konania, príp. ďalšie osoby, za účelom objasnenia skutočnosti podstatných pre vydanie správneho rozhodnutia
• dokazovanie – správny poriadok umožňuje využitie viacerých dôkazných prostriedkov, na základe ktorých môže správny orgán získať podklady potrebné k svojmu rozhodnutiu, pričom vykonanie týchto dôkazov sa môže udiať z jeho vlastnej iniciatívy, alebo na základe návrhu účastníka konania. Jedná sa o využitie znaleckých posudkov, miestnej ohliadky, o využitie informácií, ktorými disponujú iné štátne orgány, dôkazných listín, vypočutie svedkov a podobne

Správny poriadok stanovuje povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav prejednávanej veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie za použitia uvedených prostriedkov, pričom správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale ak to uzná za vhodné, môže podklady získavať aj na základe vlastnej úvahy. Na dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci (teda aj iné, než vymenované, v závislosti od konkrétnych skutočností v danom správnom konaní) a ktoré však musia byť v súlade s právnymi predpismi. Spôsob akým prebieha hodnotenie dôkazov vychádza rovnako zo správneho poriadku, správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy a ich hodnotenie musia odrážať reálny stav veci, nie je napr. možné, aby správny orgán účelovo „vynechal“ niektorý z podstatných podkladov rozhodnutia, ktorý popiera iný z vykonaných dôkazov, len aby sa s týmto dôkazom nemusel v rozhodnutí vysporiadať. Nie je potreba dokazovať tie skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

V správnom konaní sú veľmi dôležité pravidlá, ktoré upravujú spôsob doručovania dôležitých písomností (ako je napr. návrh na začatie konania, vyjadrenie sa k vykonaným, alebo navrhovaným dôkazom, rozhodnutie, odvolanie voči rozhodnutiu atď.). Správny poriadok upravuje, ktoré písomnosti sa musia doručiť do vlastných rúk účastníka konania, ako sa postupuje v prípade, ak adresát nie je zastihnutý, alebo ak písomnosť neprevezme.

Dôležité sú aj pravidlá, v ktorých prípadoch sa doručuje tzv. verejnou vyhláškou. V prípade doručenia verejnou vyhláškou účastník konania nedostane rozhodnutie priamo do svojej poštovej schránky, ale vyvesí sa na určitú dobu (spravidla na 15 dní) na úradnej tabuli a po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie považuje za doručené. Pre účastníka konania, je dôležité vedieť, v akých prípadoch sa rozhodnutie doručuje verejnou vyhláškou, aby vedel, akým spôsobom sa k tomuto rozhodnutiu dostane a kedy mu začína plynúť lehota na odvolanie. Doručenie verejnou vyhláškou sa využíva v prípade, ak účastníci konania nie sú známi, alebo v prípade, ak sa konanie týka väčšieho množstva účastníkov konania. Napr. podľa stavebného zákona sa doručenie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou použije v prípade, ak sa rozhoduje o umiestnení líniovej stavby, keďže takéto konanie môže mať aj stovky účastníkov a z ekonomického i administratívneho hľadiska by nebolo veľmi hospodárne oboslať všetkých účastníkov územného konania.

Poznať pravidlá na základe ktorých sa doručuje, je dôležité z dôvodu plynutia lehôt, pretože tie sa počítajú odo dňa, keď došlo k doručeniu písomnosti. Napr. lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia rozhodnutia všetkým účastníkom konania a začína bežať odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené poslednému účastníkovi konania.

Správne konanie sa nemusí vždy skončiť rozhodnutím. Správny poriadok pozná dôvody, kedy správny orgán musí konanie zastaviť a konanie sa tým ukončí bez vydania rozhodnutia. Zastavenie konania znamená, že z nejakej prekážky, ktorá je v zákone uvedená, nie je možné v správnom konaní pokračovať a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V prípade, ak takáto prekážka nastane, je správny orgán povinný konanie zastaviť.

Správne konanie sa zastaví z nasledovných dôvodov:

• ak správny orgán zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
• ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán,
• ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania,
• ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený,
• ak správny orgán zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu,
• ak správny orgán zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak,
• ak správny orgán zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak,
• odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu,
• ak sa v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil,
• ak tak ustanoví osobitný zákon.

Veľmi dôležitou skutočnosťou a ktorej je potrebné sa zmieniť je administratívny spis. Každý správny orgán je povinný viesť pri každom konaní tzv. administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Súčasťou spisového materiálu tak je napr. návrh na začatie konania, vyjadrenia účastníkov konania, zápisnica z ústneho pojednávania, zápisnica z miestnej ohliadky, znalecké posudky, vyjadrenie iných dotknutých orgánov štátnej správy, vykonané dôkazy, procesné rozhodnutia rozhodnutie vo veci a podobne. Každý spis má svoje osobitné označenie (spisová značka), ktorým je možné daný spis identifikovať.

Všetko, čo je pre dané správne konanie dôležité by malo byť obsahom administratívneho spisu. Administratívny spis by mal obsahovať všetky podklady a podstatné skutočnosti, ktoré správny orgán využije pre vydanie rozhodnutia, je preto nesmierne dôležité vedieť, že obsah spisu nie je tajný, ale každý účastník konania má právo do neho nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy, alebo fotokópie. Rovnako je dôležité dohliadnuť na to, aby každý podklad, ktorý účastník konania považuje pre vydanie rozhodnutia za dôležitý, bol v spise zaevidovaný.

Obsah administratívneho spisu by ideálne mal odzrkadľovať to, akým spôsobom dospel správny orgán k správnemu rozhodnutiu, aké podklady na rozhodnutie použil a prečo. Zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia by malo byť samotné rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia by mali byť uvedené dôvody, prečo správny orgán použil na vydanie rozhodnutia tie podklady, ktoré použil, ako ich dal do logických vzájomných súvislostí, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, ktoré sú v administratívnom spise uvedené, avšak ktoré na rozhodnutie nepoužil a podobne.

Pre priebeh správneho konania sú dôležité aj zápisnice z vykonaných úkonov a pravidlá ich tvorby. Zápisnica sa spisuje vždy, ak sa jedná o ústne podania, alebo o ďalšie dôležité úkony v správnom konaní, a to najmä o vykonaných dôkazoch (napr. o vykonaní miestnej ohliadky, o ústnom pojednávaní, o vyjadreniach účastníkov konania, ak nie sú vykonané v písomnej forme atď.).

Zápisnicu spisuje správny orgán a musí z nej byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, musí byť zrejmý predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, akým spôsobom konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali, prípadne iné dôležité skutočnosti, ktoré sa pri vykonávaní úkonu o ktorom sa zápisnica spisuje vyskytli. V prípade, ak sa jedná o zápisnicu o hlasovaní uvedie sa v nej aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili, a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie. Podpisom sa vyjadruje súhlas s obsahom zápisnice, je preto dôležité venovať jej obsahu náležitú pozornosť, či jej obsah skutočne odzrkadľuje priebeh prejednávanej veci. V prípade, ak niektorá zo zúčastnených osôb nesúhlasí s obsahom zápisnice, má právo odoprieť zápisnicu podpísať, pričom odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Po spísaní a podpísaní zápisnice by mal každý, kto sa prejednávaného úkonu zúčastnil, dostať originál zápisnice do vlastných rúk.

Účastník správneho konania a zúčastnená osoba

V prechádzajúcom texte bol stručný popis toho, čo to je správne konanie, ako prebieha a kto v správnom konaní autoritatívne rozhoduje. Účastník správneho konania je v tomto vzorci ten, o kom sa rozhoduje, resp. ten o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch sa rozhoduje. Účastník správneho konania je ten, kto má na výsledku a rozhodnutí správneho konania záujem právny a väčšinou aj osobný záujem, keďže rozhodnutie sa ho priamo dotýka. Účastník konania je zároveň ten, kto má právne možnosti, ako konanie a rozhodnutie ovplyvniť, ako v konaní obhajovať svoje záujmy a to na základe práv, ktoré mu v tejto súvislosti priznáva správny poriadok a iné zákonné predpisy. Na to, aby niekto mohol právne relevantným spôsobom ovplyvniť správne konanie a najmä jeho výsledok premietnutý do rozhodnutia, je dôležité aby postavenie účastníka konania získal (teda, aby naplnil definíciu účastníka konania podľa správneho poriadku).

Správny poriadok ustanovuje nasledovné okruhy možných účastníkov konania:

Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať.

Správny poriadok v prvom rade určuje ako účastníka konania toho, o kom (o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch) sa v danom správnom konaní rozhoduje, typicky to je žiadateľ o vydanie nejakého povolenia, ktoré podlieha správnemu konaniu. Jedná sa napr. žiadateľa o stavebné povolenie, ktorým je vlastník pozemku, na ktorom si chce postaviť rodinný dom. Účastník správneho konania o povolení stavby (stavebné konanie) je ten o koho právach (právo na využívanie vlastníctva) sa bude v danom správnom konaní rozhodovať.

Účastníkom konania je aj ten koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Ďalším z okruhov možných účastníkov správneho konania je ten, o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch sa síce nebude priamo v danom správnom konaní rozhodovať, avšak bezpochyby dôjde k tomu, že tieto práva budú dotknuté. Napr. v súvislosti s prechádzajúcim príkladom účastníka stavebného konania, bude podľa tejto definície účastníkom okrem žiadateľa o stavebné povolenie aj vlastník susedného pozemku, keďže je zrejmé, že novou povoľovanou stavbou bude dotknuté jeho právo na využívanie vlastníctva (napr. tým, že dôjde k zatieneniu jeho pozemku povolenou novou stavbou).

Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.

Toto je špeciálny okruh účastníkov konania, pretože vo väčšine prípadov pôjde o subjekty, ktoré nebudú správnym orgánom za účastníka konkrétneho správneho konania považované, avšak tieto subjekty to budú tvrdiť, a to na základe svojho subjektívneho názoru. Je zrejmé, že takýto typ účastníka konania sa musí do konania aktívne „nahlásiť“, pretože správny orgán ho v úvodnej fáze konania za účastníka považovať nebude. Tvrdenie o tom, že daný subjekt sa považuje za účastníka konania, by malo byť založené na objektívnych skutočnostiach, aj keď je na správnom orgáne aby preukázal, že daný subjekt nebude rozhodnutím vo svojich právach dotknutý. V prípade, ak to správny orgán preukáže, vydá rozhodnutie o vylúčení tohto účastníka z konania.

Voči tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie a následne aj žalobu na súd a takto sa voči rozhodnutiu o vylúčení z konania brániť. Dotknutý subjekt je účastníkom konania až do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení z konania (v prípade podaného odvolania až do okamihu rozhodnutia o odvolaní z konania). Samozrejme, ak správny orgán uzná, že tento účastník bude skutočne na svojich právach dotknutý, musí k nemu pristupovať rovnako ako k ostatným účastníkom konania. V súvislosti s predchádzajúcim príkladom môže napr. vlastník pozemku, cez ktorý preteká potok využívaný na zavlažovanie, pričom tento potok rovnako preteká aj cez pozemok, kde sa žiada o povolenie na novú stavbu. Vlastník prvého z uvedených pozemkov sa prihlási do konania s tým, že má dôvodnú obavu, že bude stavebným povolením na svojich právach dotknutý, pretože odpadová voda môže byť vypúšťaná do potoka, ktorý on využíva na zavlažovanie. Na základe tohto tvrdenia sa vlastník tohto pozemku stáva účastníkom konania a je na správnom orgáne aby posúdil, či skutočne môže dôjsť k tvrdenému dotknutiu práv.

Účastníkom konania je nakoniec aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

V prípade, ak niektorý z osobitných predpisov upravuje z nejakého dôvodu osobitný typ účastníka konania, je aj takýto subjekt účastníkom konania. Napr. podľa stavebného zákona je účastníkom stavebného konania aj osoba, ktorá vykonáva stavebný dozor.

Práva účastníka konania a jeho vplyv na vedenie a výsledok konania

Právami účastníka správneho konania rozumieme v správnom poriadku výslovne uvedené, prípadne z jeho ustanovení odvoditeľné a správnym poriadkom zaručené možnosti a oprávnenia účastníka správneho konania, ktoré má na to, aby v konaní dokázal účinne hájiť práva, ktoré mu prislúchajú. Správny orgán musí tieto práva rešpektovať, nesmie ich porušovať a musí umožniť ich efektívne vykonávanie. V prípade, ak sú práva účastníka konania postupom správneho orgánu porušené, je postup správneho orgánu nezákonný a rozhodnutie vydané takýmto nezákonným postupom je rovnako nezákonné. V takomto prípade sa účastník konania môže domáhať zrušenia takéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní, alebo následne podanou žalobou na súde.

Práva účastníka správneho konania sa do veľkej miery dajú vyvodiť zo základných zásad správneho konania, ktoré sú popisované vyššie. Základným právom účastníka konania je také vedenie správneho konania zo strany správneho orgánu, ktoré rešpektuje a riadi sa zásadami správneho konania. Inými slovami – adekvátnym napĺňaním základných zásad správneho konania dochádza zároveň k tomu, že práva účastníka konania sú zo strany správneho orgánu rešpektované.

Zo základných zásad správneho konania sa dajú vyvodiť nasledovné práva účastníka konania:

• právo na to, aby správne orgány postupovali v správnom konaní v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
• právo na maximálnu súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania, pri jeho priebehu
• právo na hospodárne a svedomité vedenie správneho konania zo strany správneho orgánu
• právo na to, aby správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci

Správny poriadok zakotvuje aj zásadu rovnosti účastníkov konania. Každý účastník konania, bez ohľadu na to, z akého titulu sa účastníkom konania stal, má rovnaké práva a povinnosti, ako všetci ostatní účastníci konania. Správny orgán tak nemôže robiť rozdiely napr. medzi tým, kto podá návrh na začatie konania a tým, kto sa do konania prihlási, pretože tvrdí, že jeho práva a právom chránené záujmy, môžu byť vydaním rozhodnutia dotknuté.

V ďalších ustanoveniach správneho poriadku nájdeme jednotlivé práva účastníkov konania vymedzené konkrétnejším a jednoznačným spôsobom. Vždy je však potrebné vedieť, že pri uplatňovaní práv uvedených v jednotlivých ustanoveniach správneho poriadku je potrebné hľadieť na ich účel, ktorý je vymedzený v základných zásadách správneho konania. Práva účastníka konania by nemali byť správnym orgánom brané formálnym a bezobsažným spôsobom, ale tak, aby spĺňali svoj účel. Napr. súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania a jeho právo podať vyjadrenie k úkonu správneho orgánu nemôže prebiehať tak, že mu na takéto vyjadrenie dá lehotu jeden deň v čase Vianoc. Takéto chápanie práva účastníka na podanie vyjadrenia by bolo len jeho formálnym naplnením, pretože účel tohto práva by naplnený byť nemohol, keďže lehota jeden deň v čase Vianoc s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dodržaná. Právo na podanie vyjadrenia tak síce formálne dodržané bude, avšak ostane bez svojho obsahu (vyjadrenie podané nebude).

Právo podať námietku zaujatosti (§ 10 správneho poriadku)

V prípade, ak má účastník konania podozrenie o tom, že zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa zúčastňuje na rozhodovaní vo veci, nie je vo veci nezaujatý, má právo podať voči nemu námietku zaujatosti. Zaujatosť sa posudzuje podľa pomeru zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. O námietke zaujatosti rozhoduje najbližšie nadriadený vedúci zamestnanca správneho orgánu. V prípade, ak je o námietke zaujatosti rozhodnuté kladne, dotknutý zamestnanec správneho orgánu je z rozhodovania v danej veci vylúčený.

Právo na zastupovanie a právo na podanie spoločného podania viacerých účastníkov konania spoločne (§ 17)

Účastník konania má právo nechať sa zastupovať a to i advokátom. K tomu je potrebná plná moc, ktorou účastník konania splnomocní svojho zástupcu na jeho zastupovanie. Môže tak urobiť pre všetky úkony týkajúce sa správneho konania, alebo len pre konkrétne vymedzený úkon. Plná moc môže byť v písomnej forme, alebo sa môže vykonať ústne a to vyhlásením do zápisnice.

V prípade, ak sa viacero účastníkov konania dohodne na spoločnom postupe a chce podať spoločné podanie, majú právo tak urobiť, majú však povinnosť si určiť zástupcu na doručovanie písomností.

Právo byť upovedomený o začatí konania (§ 18)

Účastník konania má právo byť upovedomený o začiatku konania. Toto právo sa samozrejme týka len tých účastníkov konania, ktorí sú správnemu orgánu známi (správny orgán tak zrejme neoznámi začatie konania tím účastníkom konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy budú rozhodnutím dotknuté, pretože ich nebude pri zahájení konania za účastníkov považovať, títo účastníci konania musia do konania aktívne vstúpiť sami napr. tým, že písomne oznámia správnemu orgánu to, že sa cítia byť účastníkom konania s poukázaním dôvodov prečo).

Právo na súčinnosť s odstránením nedostatkov podania (§ 19)

Správny orgán poskytuje svoju súčinnosť napr. tým, že v prípade, ak podanie účastníka konania nemá predpísané náležitosti (napr. z dôvodu neznalosti účastníka konania), je správny orgán povinný pomôcť účastníkovi konania odstrániť tieto nedostatky. Správny orgán má v tejto súvislosti možnosť vyzvať účastníka konania na doplnenie podania v určenej lehote a ak podanie doplnené nebude, môže toto konanie zastaviť.

Právo byť informovaný o postúpení podania na príslušný správny orgán (§ 20)

V prípade, ak je podanie účastníka konania adresované na správny orgán, ktorý nie je príslušný vo veci konať, tento je povinný ho postúpiť na príslušný správny orgán o čom musí účastníka konania informovať.

Právo byť prizvaný na ústne pojednávanie (§ 21)

Každý účastník konania má právo byť prizvaný na ústne pojednávanie, v prípade, ak sa v rámci správneho konania vykonáva a uplatniť si na ňom svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo vyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania, ktorú vyhotovuje správny orgán. V tejto súvislosti je potrebné vedieť, že osobitné právne predpisy môžu ustanoviť, že na neskôr podané pripomienky a námietky účastníkov konania, než na ústnom pojednávaní sa nebude prihliadať. Na túto skutočnosť  však musí správny orgán účastníkov konania vopred upozorniť.

Právo na nazeranie do spisov (§ 23)

Každý účastník konania má právo na to, aby mohol nahliadnuť do administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý sa týka konania v ktorom je účastníkom. Správny poriadok výslovne uvádza, že každý účastník konania je oprávnený nazrieť do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo fotokópie. Vzhľadom k tomu, že nazretie do spisu vyžaduje osobnú návštevu správneho orgánu, je vhodné sa vopred informovať a dohodnúť s kompetentným pracovníkom správneho orgánu kedy je možné do spisu nazrieť.

Právo na späťvzatie návrhu (§ 30)

Účastník konania má právo na to, aby vzal svoj návrh na začatie konania späť a to z akéhokoľvek dôvodu. Správny orgán v takomto prípade konanie zastaví, urobí to však len v tom prípade, ak sa takéto späťvzatie netýka iných účastníkov konania, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Správny orgán rovnako nemôže zastaviť konanie, ktoré musí zahájiť z úradnej povinnosti.

Právo na úplné a presné zistenie stavu veci a právo navrhovať dôkazy (§ 32 a § 33)

Účastník konania má právo na to, aby správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a za tým účelom, je povinný si obstarať dostatočné množstvo dôkazov. Je pritom povinný vychádzať aj z dôkazov, ktoré navrhne účastník konania, ktorý má na navrhovanie akýchkoľvek relevantných a zákonných dôkazov právo. Rovnako má právo požadovať ich doplnenie a takisto klásť otázky vypočúvaným svedkom a znalcom.

Právo na to byť prizvaný na miestnu ohliadku (§ 38)

V prípade, ak správny orgán ako jeden z dôkazov vykonáva miestnu ohliadku, je právom účastníka konania byť na miestnu ohliadku prizvaný. V prípade, ak sa účastník konania miestnej ohliadky zúčastní, má právo, aby sa jeho pripomienky, či námietky k spôsobu vykonávania miestnej ohliadky a k zisteniam, ktoré preukázala premietla adekvátnym spôsobom do zápisnice.

Právo na oznámenie rozhodnutia (§ 51)

Samozrejme, účastník konania má právo na to, aby mu správny orgán rozhodnutie doručil, pričom deň, kedy je rozhodnutie doručené je zároveň dňom, kedy bolo účastníkovi konania rozhodnutie oznámené. Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk, keďže sa jedná o najdôležitejšiu písomnosť, ktorá je vydaná v rámci správneho konania. Doručenie do vlastných rúk je významné aj z hľadiska správneho orgánu – ten sa tak totiž dozvie, že rozhodnutie bolo účastníkovi konania skutočne doručené a potom, ako je rozhodnutie doručené všetkým účastníkom konania, môže si byť istý, v ktorým deň začína plynúť lehota na odvolanie.

Osobitný zákon, môže stanoviť aj inú formu doručenia, ako je to napríklad v prípade, ak je účastníkov konania väčšie množstvo, a doručuje sa verejnou vyhláškou. Napr. v prípade územného konania o umiestnení líniovej stavby sa územné rozhodnutie sa rozhodnutie doručuje jeho vyvesením na 15 dní a to spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý (väčšinou sa tak deje prostredníctvom úradnej tabuli). Dňom doručenia je posledný deň tejto lehoty.

Právo na podanie odvolania (§ 53)

Voči rozhodnutiu má účastník konania právo podať odvolanie, ak sa toho práva pred správnym orgánom nevzdal. Odvolanie sa podáva v stanovenej lehote 15 dní a má odkladný účinok napadnutého rozhodnutia (s výnimkou vylúčenia odkladného účinku, ktorú môže stanoviť nejaký osobitný zákon).

Právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (§62 a § 65)

Účastník konania má právo podať mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je návrh na obnovu konania, alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Účastník konania však nemá nárok na to, aby týmto návrhom správny orgán vyhovel.

Právo na doručenie rozhodnutia o proteste prokurátora a právo na odvolanie sa voči tomuto rozhodnutiu (§ 69)

V prípade, ak je vydané rozhodnutie o proteste prokurátora (jedným z nástrojov, ktorých použitie má prokurátor, ako orgán, ktorý vykonáva dohľad nad zákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov v štátnej správe, k dispozícii je aj vydanie tzv. protestu prokurátora, v ktorom prokurátor uvedie, v čom vidí nezákonnosť postupu správneho orgánu a vyzve správny orgán na odstránenie nezákonnosti. V prípade, ak správny orgán rozhodne, že sa s protestom prokurátora nestotožňuje, je prokurátor oprávnený podať voči postupu správneho orgánu žalobu), musí byť toto rozhodnutie doručené aj účastníkovi konania. Ten má právo sa voči nemu odvolať.

V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že účastník konania (ako aj iný občan SR) má právo podať podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu.

Právo navrhnúť výkon rozhodnutia (§ 72)

Účastník konania môže navrhnúť aby rozhodnutie bolo vykonané, a to v prípade, ak ten, koho sa rozhodnutím uložená povinnosť dotýka, tak nerobí dobrovoľne.

Právo domáhať sa preskúmania zákonnosti konania správneho orgánu na súde.

Účastník konania má právo na podanie tzv. správnej žaloby na súd, v ktorej sa môže domáhať, aby súd vyslovil, že konanie správneho orgánu bolo nezákonné. V správnom súdnictve sa postupuje podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku (162/2015 Z.z.) a účastník musí byť povinne zastúpený advokátom. Žaloba musí byť podaná v stanovenej lehote (napr. žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu sa podáva v lehote 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia) a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že účastník konania má zaručené významné množstvo právnych prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť a uplatniť. Účastník správneho konania tak výraznou mierou môže priebeh konania ovplyvniť a korigovať správny orgán pri vydávaní rozhodnutia. K tomu je však potrebné efektívne využitie týchto práv, aktívna účasť na navrhovaní dôkazných prostriedkov, podávanie relevantných pripomienok a vyjadrení, podložených adekvátnymi argumentmi a dôkazmi.

Povinnosti účastníka konania

Základnou povinnosťou účastníka konania je jeho povinnosť spolupracovať so správnym orgánom počas celého konania (§ 4). Táto povinnosť sa premieta do nutnosti dodržiavať stanovené lehoty, reagovať na výzvy správneho orgánu, vykonať tie úkony, ktoré sú pre priebeh správneho konania potrebné.

Pre zabezpečenie priebehu správneho konania má správny orgán viacero právnych nástrojov, ktoré môže využiť. Môže tak napr. uložiť poriadkovú pokutu, (môže ju uložiť tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky apod.), môže nariadiť účastníkom konania tzv. predbežným opatrením, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli, ak to je nevyhnutné na zabezpečenie účelu správneho konania. Správny orgán rovnako môže nechať účastníka konania predviesť na ústne pojednávanie a to v prípade, ak účastník konania bezdôvodne odmieta spolupracovať v priebehu konania.

Zúčastnená osoba

Správny poriadok pozná aj tzv. zúčastnenú osobu na konaní. Jej postavenie je však v úplne inej pozícii ako postavenie účastníka konania, keďže jej práva sú omnoho užšie a v skutočnosti nemá zúčastnená osoba možnosť, vynútiť, aby sa pri uplatnení jej práv na priebehu správneho konania niečo zmenilo. Zúčastnenej osobe, v porovnaní s účastníkom konania, chýbajú totiž také práva, ako je právo na oznámenie rozhodnutia, právo na to, aby sa jej pripomienkami správny orgán zaoberal a musel ich brať pri rozhodovaní do úvahy. Zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania.

Správny poriadok priznáva zúčastnenej osobe nasledovné práva

• právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania,
• právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke,
• právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia.

Správny poriadok zároveň odkazuje, že osobitný zákon môže ustanoviť pre zúčastnenú osobu viac práv. V súčasnosti sa zúčastnená osoba objavuje napr. v právnej úprave zákona o lesoch, alebo zákona o ochrane prírody a krajiny.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní

Správne konanie ako také končí vydaním rozhodnutia, ku ktorému správny orgán dospeje v priebehu správneho konania. Rozhodnutie musí odzrkadľovať priebeh správneho konania a je jeho logickým vyústením. Základnými požiadavkami kladenými správnym poriadkom na obsah a formu rozhodnutia sú zákonnosť (rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi), obsahová správnosť (rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), formálna správnosť (rozhodnutie musí mať správnym poriadkom predpísané náležitosti) a to, že je vydané správnym orgánom, ktorý je na vydanie rozhodnutia príslušný.

Každé rozhodnutie má zákonom predpísané náležitosti, ktoré musí obsahovať. Len výnimočne správny poriadok stanovuje, že v niektorých prípadoch nemusí rozhodnutie obsahovať všetky náležitosti (napr. v prípade, ak sa vyhovuje úplne v celom rozsahu všetkým účastníkom konania). Vo všeobecnosti správny poriadok stanovuje, že rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Každá z týchto častí má svoj význam a len spoločne tvoria ucelené a kompletné rozhodnutie.

Ako uvádza § 47 ods. 2 správneho poriadku „Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.“. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou časťou, v ňom sa musí presne stanoviť, čo sa má na základe rozhodnutia vykonať či strpieť atp. Je to podstatná informácia pre toho, komu je rozhodnutie určené, pretože tam je obsiahnutá informácia o tom, ako sa má podľa rozhodnutia chovať. Výrok rozhodnutia musí byť jednoznačný, určitý, stručný a musí z neho byť zrejmé, komu je určený. Neurčitý, či nejednoznačný výrok je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v prípade ak dôjde k jeho preskúmavaniu.

Ako uvádza § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.“. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Malo by z neho byť zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil apod. Jednoducho povedané, odôvodnenie by malo obsahovať odpoveď na otázku „Prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol.“. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v prípade jeho preskúmavania.

Ako uvádza § 47 ods. 4 správneho poriadku „Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.“. Nemenej dôležitou súčasťou rozhodnutia je aj tzv. poučenie o odvolaní. To slúži ako pomoc pre účastníkov správneho konania, ktorý sa takto dozvedia o jednom zo svojich najdôležitejších práv, ktoré im v správnom konaní prináležia – a to je právo podať odvolanie, príp. žalobu na súd. Chýbajúce, alebo nesprávne poučenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v prípade ak dôjde k jeho preskúmavaniu.

Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí rozhodnutia sa v jeho písomnom vyhotovení uvádza aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ďalšie náležitosti rozhodnutia môžu ustanoviť osobitné predpisy. V prípade ak sa v rozhodnutí vyskytnú chyby v písaní, v počtoch alebo iné zrejmé nesprávnosti, je ich správny orgán oprávnený kedykoľvek opraviť, následne o tom musí upovedomiť aj účastníkov konania.

Každé rozhodnutie musí byť účastníkom konania oznámené. Vo väčšine prípadov sa tak deje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk všetkým účastníkom konania. V niektorých prípadoch (ak tak stanoví osobitný predpis) sa tak však môže udiať vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu formou verejnej vyhlášky. Jedná sa napr. o prípady, ak sa v konaní vyskytuje príliš veľa účastníkov konania (napr. v konaní podľa stavebného zákona o vydanie územného rozhodnutia pre diaľnicu), alebo ak nie je známa adresa niektorého z účastníkov konania. Oznámenie rozhodnutia je veľmi dôležitá skutočnosť, pretože od tohto momentu sa počíta lehota na podanie odvolania. Zákon môže stanoviť, že v niektorých špecifických prípadoch sa rozhodnutie len vyznačuje v spise, a jeho oznámenie prebieha len formou vyrozumenia účastníka konania alebo úkonom, z ktorého je zrejmé že došlo k naplneniu účelu konania (ako je napr. konanie o sprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa rozhodnutie, v prípade sprístupnenia informácie, nevydáva, ale len vtedy ak dôjde k odmietnutiu sprístupnenia).

Veľmi významnou skutočnosťou je rovnako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, pretože až týmto momentom sa rozhodnutie stáva právne záväzným. Právoplatným sa stáva to rozhodnutie, voči ktorému už nie je možné podať odvolanie. Odvolanie nie je možné podať voči rozhodnutiu, kde uplynula lehota na podanie odvolania, kde sa účastníci konania práva podať odvolanie vzdali, kde už o odvolaní bolo rozhodnuté, príp. vo výnimočných prípadoch, kde zákon odvolanie neumožňuje.

Na záver tejto časti je potrebné ešte zmieniť špecifickú formu ukončenia správneho konania, ktorou je rozhodnutie o zmieri medzi účastníkmi konania. Takýto spôsob je možný najmä vtedy, ak účastníci konania stoja v konaní proti sebe a za účasti správneho orgánu sa dohodnú na tom, ako bude konanie ukončené. V tom prípade tento zmier schvaľuje správnym orgán a voči tomuto schváleniu sa nedá odvolať. Aj tu však platí, že schváleným zmierom nesmú byť porušované zákony či iné právne predpisy.

Preskúmavanie rozhodnutia

Jednou zo zásad správneho konania je zásada jeho dvojinštančnosti. Vzhľadom k tomu, je takmer bez výnimky, že každé rozhodnutie vydané správnym orgánom v 1. stupni správneho konania je preskúmateľné nadriadeným správnym orgánom (2. stupeň konania).

Právo podať odvolanie voči rozhodnutiu má každý účastník správneho konania, ak sa tohto práva výslovne pred správnym orgánom nevzdá. Včas podané odvolanie (vo všeobecnosti je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia účastníkovi konania) má (aj keď z tohto pravidla existujú výnimky, ustanovené v osobitných zákonoch) odkladný účinok, tzn. vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutia sa tým odkladá až do doby, kým nie je rozhodnuté o odvolaní. Odkladný účinok môže správny orgán vylúčiť a to v prípade, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu.

Odvolanie sa podáva na ten správny orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Z podaného odvolania musí byť zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu smeruje a malo by obsahovať dôvody, akých pochybení sa prvostupňový orgán dopustil a rovnako návrh na rozhodnutie v druhom stupni. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť aj sám a to v prípade, ak mu v celom rozsahu vyhovie a zároveň s tým súhlasia aj ostatní účastníci konania, v opačnom prípade odvolanie postúpi (v lehote do 30 dní od doručenia odvolania) na nadriadený orgán, spolu s celým administratívnym spisom. Predtým však upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novonavrhnutých dôkazov.

Odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v jeho celom rozsahu a v prípade, ak je to nevyhnutné, prvostupňové konanie doplní a prípadne zistené vady odstráni. Odvolací orgán môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a to v prípade, ak na to vidí, v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rovnako môže rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie. To závisí od jeho správneho uváženia, pokiaľ to považuje za vhodnejšie (najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti). Je dôležité vedieť, že  prvostupňový správny orgán je pri novom rozhodovaní právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Konanie o odvolaní sa primerane riadi ustanoveniami správneho poriadku, ktoré sa týkajú konaní v prvom stupni. Napr. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať tie isté náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie, správny orgán ma na jeho vydanie tie isté lehoty, účastníci odvolacieho konania (ktorí sú tí istí, ako účastníci prvostupňového konania) majú tie isté práva a podobne.

V prípade, ak sa podáva odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré vydal ústredný orgán štátnej správy (napr. ministerstvo), o odvolaní rozhoduje vedúci tohto orgánu a to na návrh ním zriadenej osobitnej komisie. Takéto odvolanie sa nazýva rozklad a príslušný minister vydáva rozhodnutie o rozklade, v ostatnom sa toto konanie nijak nelíši od konania o odvolaní.

Mimoriadne opravné prostriedky

V správnom konaní je možné využiť aj tzv. mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú použiteľné v prípade, ak sa vyskytli nejaké mimoriadne okolnosti a dôvody na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vydaných v správnom konaní.

1. Obnova konania

Správne konanie ukončené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je možné na návrh účastníka konania obnoviť z nasledovný dôvodov:

• vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania
• rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak
• nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní
• rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní
• rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom

O nariadení obnovy konania rozhodne správny orgán len v tom prípade, ak je splnený niektorý z uvedených dôvodov a na preskúmaní rozhodnutia je všeobecný záujem. Je na posúdení správneho orgánu, aby určil, či je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.

Návrh na obnovu konania môže podať len účastník pôvodného konania, s uvedením dôvodov návrhu a skutočností, ktoré svedčia tomu, že návrh je podaný v lehote. Lehota na podanie návrhu sú 3 mesiace odo dňa, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Rovnako správny orgán môže o nariadení obnovy rozhodnúť v iba v týchto lehotách. Návrh na obnovu konania sa dáva tomu orgánu, ktorý vo vedci rozhodoval ako posledný. O návrhu na obnovu konania sa vydáva rozhodnutie, voči ktorému je možné sa odvolať.

V prípade nariadenia obnovy konania sa začína nové konanie a to vedie ten orgán, ktorého sa dôvod obnovy týka. Nové rozhodnutie nahrádza pôvodné rozhodnutie a aj voči nemu je možné sa odvolať.

2. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania

V porovnaní s obnovou konania, môže návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podať každý, nie len účastník konania, a správny orgán tak môže učiniť aj z vlastného podnetu. Dôvodom na preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konanie je jeho nesúlad so zákonmi, alebo inými právnymi predpismi, v tom prípade je možné rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť. Správnym orgánom ktorý rozhodnutie preskúmava, je najbližšie nadriadený orgán vyššieho stupňa, toho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a pri preskúmavaní vychádza z takého stavu, aký bol v čase vydania rozhodnutia.

Voči rozhodnutiu vydanom mimo odvolacieho konania, ktorým sa pôvodné rozhodnutie mení, alebo ruší je možné podať odvolanie. Rozhodnutie nie je možné zmeniť, alebo zrušiť v prípade, ak od jeho vydania uplynuli viac ako tri roky.

Preskúmanie rozhodnutia vydaného v správnom konaní súdom

Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 46 ods. 2 zaručuje každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, že sa môže „obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“.

Rozhodnutia vydané v správnom konaní sú (so stanovenými výnimkami) preskúmateľné súdom na základe žalôb podanými účastníkmi správneho konania. Každý účastník správneho konania má právo podať voči právoplatnému rozhodnutiu žalobu, za podmienok stanovených Správnom súdnom poriadku (162/2015 Z.z.).

Žalobu je možné podať aj v prípade, ak je správny orgán nečinný a chcieť, aby súd konštatoval, že správny orgán je povinný v danej veci konať. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Bližšie k podaniu žaloby proti nečinnosti správneho orgánu pozri tu.

Žalobu je možné podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia  napádaného rozhodnutia. Žalobca musí byť zastúpený advokátom.

Správne konanie z pohľadu účastníka konania

Konania, ktoré nasledujú po procese EIA, procese IPKZ, väčšina konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj mnohé konania podľa iných zákonov, ktoré smerujú k vydaniu rozhodnutia sa riadia jedným základným zákonom. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok. Správny poriadok určuje postup a povinnosti orgánov, práva účastníkov ako aj ďalšie podrobnosti správneho konania, pričom jednotlivé zákony (napr. o IPKZ, o ochrane prírody a krajiny, stavebný zákon) môžu upraviť niektoré časti konania odlišne (v tom prípade majú konkrétne zákony prednosť pred správnym poriadkom).

Zo správneho poriadku sme vybrali časti osobitne dôležité pre účasť verejnosti na rozhodovaní – práva účastníka konania a opravné prostriedky, ktoré má účastník k dispozícii ak správne konanie neprebieha zákonným spôsobom.

Aké má účastník konania práva

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
•právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a  presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Podľa niektorých zákonov môžu účastníci podať svoje námietky a pripomienky najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne (toto pravidlo platí napr. v územnom a stavebnom konaní – viď § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona).

Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Opravné prostriedky, ktoré majú účastníci konania k dispozícii

Podľa zákona je povoľujúci orgán v každom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní). Ak si príslušný orgán rozhodujúci o povolení neobstará dostatočné podklady, nevyrovná sa s námietkami a podkladmi poskytnutými účastníkmi konania, rozhodne na základe nepravdivých skutočností, alebo tvrdení a napriek tomu činnosť povolí, prípadne ak porušil práva účastníka konania, členovia verejnosti majú k dispozícii nasledovné opravné prostriedky:

1) Odvolanie
2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní
3) Žaloba na súd
4) Podnet na prokuratúru

1) Odvolanie

Dôležité podmienky odvolania:

• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva – všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)

Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní).

Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane priebehu odvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 Eur a právnické osoby 165,50 Eur.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane opisu mimoodvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

3) Žaloba na súd

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:

• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní).
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od oznámenia rozhodnutia o odvolaní
• Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. okresný úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 70 eur na príslušnom súde (stačí po výzve súdu). Od poplatku sú niektoré subjekty oslobodené, ako napr. nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, alebo obce, ak konajú o veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu.

Správny súdny poriadok stanovuje zásadu, že o žalobách  sa rozhoduje v  jednoinštančnom konaní pred krajským súdom.

Z tohto pravidla je vyňatá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu o žalobe, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajského súdu sa nazýva kasačná sťažnosť a rozhoduje o nej Najvyšší súd SR.

Kasačná sťažnosť však nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ak najvyšší súd (na návrh toho, kto kasačnú sťažnosť podal) nerozhodne o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd tak môže rozhodnúť, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Podáva sa na tom súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V prípade, ak sa sťažovateľ pomýli a podá kasačnú sťažnosť priamo na Najvyššom súde SR, nemalo by mu to byť na ujmu v tom zmysle, že by mu uplynula lehota na podanie kasačnej sťažnosti (správny súdny poriadok výslovne stanovuje, že v takom prípade ostáva lehota na podanie kasačnej sťažnosti zachovaná).

Kasačnú sťažnosť je možné podať z dôvodov, ak prvostupňový krajský súd porušil zákon tým, že

• vôbec nemal vo veci rozhodovať
• účastník konania nemohol konať pred súdom, alebo nebol zastúpený v súlade so zákonom,
• v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
• vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
• nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva účastníka konania,
• rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
• odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR,
• nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v tej istej veci alebo
• nezákonne odmietol podanie.

Rovnako ako v prípade žaloby aj v prípade podania kasačnej sťažnosti musí mať žalobca zastúpenie advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov žalobcu (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

4) Podnet na prokuratúru

Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu prokurátorovi. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu nedošlo k nezákonnosti.

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) .

Podnetom nie je podanie, ktoré

a) je anonymné,
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f) je sťažnosťou
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).

Podnet musí obsahovať:

• komu je určený
• akej veci sa týka
• kto ho podáva
• proti komu smeruje
• čoho sa podávateľ podnetu domáha a
• odôvodnenie podnetu
• musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup.

Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutiaalebo od vydania opatrenia.
Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu.
Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.
Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

Účasť v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o zásahoch do prírody
Jednotlivé typy konania

Rôzne typy konaní s dopadom na prírodu – od výrubu drevín, cez udeľovanie výnimiek na vykonávanie činností v chránených územiach, alebo na usmrtenie chránených druhov živočícha až po vyhlasovanie chránených území (podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v platnom znení) sa môžu diať za účasti verejnosti. Existuje viacero spôsobov, ako sa členovia verejnosti môžu v týchto konaniach zapojiť.

Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (zákon o ochrane prírody) stanovuje činnosti, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť časti prírody a preto musia byť najprv posúdené alebo povolené štátnymi orgánmi. Rovnako stanovuje podmienky ochrany jednotlivých chránených území, podmienky ochrany chránených druhov živočíchov a rastlín a podmienky ochrany drevín. Okrem toho ešte stanovuje proces vyhlasovania, zmeny alebo zrušenia chráneného územia. Členovia verejnosti sa rôznym spôsobom môžu zapojiť a zúčastniť sa na uvedených konaniach, a v tom prípade majú možnosť zistiť o konaniach podrobné informácie, dozerať na dodržanie zákona a ovplyvniť konečný výsledok konania a to v prospech ochrany prírody a zdravého životného prostredia.

Popis typov konaní

 1.     Územná ochrana

Zákon o ochrane prírody rozdeľuje Slovenskú republiku na územia s rôznymi stupňami ochrany prírody, pričom najvyšší stupeň ochrany prírody zároveň predstavuje jej najprísnejšiu formu. Rôznym stupňom ochrany prírody zároveň odpovedá aj rôzna kategória chráneného územia. Každý stupeň ochrany prírody v sebe zahŕňa výpočet činností, na ktoré je potrebné povolenie príslušného orgánu a to buď v podobe rozhodnutia o súhlase s činnosťou, alebo v podobe rozhodnutia o udelení výnimky zo zákazu vykonávania činnosti. V rozhodnutí môže príslušný orgán určiť podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti. Jedná sa napr. o zákaz vykonávania banskej činnosti na území s tretím stupňom ochrany, alebo o nutnosť získať súhlas na umiestnenie stavby v území so štvrtým stupňom ochrany. Územnej ochrane sa venujú ustanovenia § 11 až § 31 zákona o ochrane prírody, pričom vydanie príslušných rozhodnutí prebieha v správnom konaní.

Pre územia, ktoré sú chránené na základe smerníc EÚ týkajúcich sa ochrany prírody, sa vykonáva konanie, na základe ktorého sa stanovuje, či činnosť bude posudzovaná v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), z hľadiska jej dopadu na chránené územie. O takýchto činnostiach vydáva okresný úrad v sídle kraja tzv. odborné stanovisko, v ktorom sa vyjadrí, či činnosť bude podliehať EIA. V prípade, že daná činnosť bude podliehať EIA je záverečné stanovisko  v tomto prípade záväzným podkladom pre orgán, ktorý činnosť povoľuje a činnosť môže byť povolená len za podmienok stanovených zákonomEIA. Uvedené ustanovuje § 28 zákona o ochrane prírody, odborné stanovisko však nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

 2.     Druhová ochrana

Zákon o ochrane prírody zároveň ustanovuje podmienky ochrany chránených druhov živočíchov a rastlín a to opätovne výpočtom činností, ktoré je zakázané vykonávať. Na výkon takýchto činností je potrebné rozhodnutie o udelení výnimky z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov alebo rastlín. Výnimka môže byť udelená len ak sú naplnené zákonom stanovené dôvody, pričom v rozhodnutí orgán ochrany prírody určí aj podrobnejšie podmienky vykonávania činnosti. Tak napríklad je zakázané chránenú rastlinu úmyselne trhať, zbierať, rezať, vykopávať alebo ničiť v jej prirodzenom areáli vo voľnej prírode, alebo je zakázané úmyselne odchytávať alebo usmrcovať chráneného živočícha v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode. Výnimku z týchto zákazov je možné udeliť napr. z dôvodu, aby sa predchádzalo závažným škodám na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom hospodárstve. Ochrana živočíchov a rastlín je stanovená v § 32 až § 40 zákona o ochrane prírody, pričom vydanie príslušných rozhodnutí prebieha v správnom konaní.

3.     Ochrana drevín

V rámci druhovej ochrany sú osobitne chránené stromy a kríky, ktoré nerastú v lese (napr. mestská zeleň, stromy vo voľnej krajine). Na výrub takýchto drevín sa vyžaduje rozhodnutie o súhlase príslušného orgánu ochrany prírody, ktorý môže byť vydaný len po splnení zákonom daných podmienok. Súhlas na výrub dreviny tak môže byť vydaný napr. v odôvodnených prípadoch po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka. Ochranu drevín ustanovujú § 46 až  § 49 zákona o ochrane prírody, rozhodnutie o súhlase je rozhodnutím vydaným v správnom konaní.

4.     Chránené územia (vyhlasovanie, rušenie, zmena)

Dôležitým konaním je aj vyhlasovanie nových chránených území, resp. rušenie, alebo zmena už vyhlásených chránených území. V prípade, ak príslušný orgán ochrany prírody pristúpi k tomuto kroku, je povinný postupovať spôsobom určeným zákonom o ochrane prírody. Vyhlasovanie nových chránených území sa vykonáva z rôznych dôvodov – najčastejšie z potreby ustanovenia ochrany nejakého prírodne hodnotného územia. Vzhľadom k tomu, že táto skutočnosť sa úzko dotýka rôznych subjektov (dotknutých obcí, vlastníkov pozemku, ktorý má byť chránený, dotknutej verejnosti) prebieha vyhlasovanie chráneného územia za účasti týchto subjektov. Návrh na vyhlásenie ochrany chráneného územia alebo ochranného pásma  doručí navrhovateľ orgánu ochrany prírody (okresný úrad v sídle kraja) príslušnému na oznámenie zámeru, ktorý dá jeho opodstatnenosť posúdiť organizácii ochrany prírody (Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky ) z hľadiska ekologických, ekonomických a sociálnych vplyvov, a do 30 dní vydá navrhovateľovi stanovisko k návrhu; to neplatí, ak návrh predkladá organizácia ochrany prírody. Obec je povinná do 15 dní od doručenia oznámenia zámeru informovať o ňom verejnosť vo svojom územnom obvode a umožniť nahliadnuť doň na obvyklom mieste, najmä na úradnej tabuli, najmenej po dobu 15 dní. Ak naopak, ochrana nejakého územia stratí svoje opodstatnenie, je možné ju zrušiť, príp. zmeniť, a to rovnako za účasti dotknutých subjektov.

5.     Rozhodovanie o tom, či činnosť bude podliehať procesu EIA

Jedná sa o činnosti, ktoré môžu mať vplyv na územia chránené na základe smerníc EÚ (tzv. „Natura 2000“). Ak by tieto činnosti mohli mať na chránené územie negatívny vplyv, je pre povolenie činnosti potrebné uskutočnenie procesu EIA. O tom, či sa má EIA vykonať rozhoduje príslušný okresný úrad v sídle kraja.

Konkrétne konania, ktorých sa možno zúčastniť

Podľa zákona o ochrane prírody sa postupuje napríklad v konaniach, v ktorých sa rozhoduje o:

• vyhlasovaní chránených území
• výrube drevín
• postrekoch chemickými látkami alebo o použití pesticídov v chránených územiach
• udeľovaní povolenia na chytenie alebo usmrtenie chráneného živočícha (výnimky z ochrany chránených druhov)
ťažbe dreva v chránených územiach
• súhlase na vstup do chráneného územia mimo turistického chodníka alebo súhlase na vstup bicyklom mimo cyklotrasy
• povolení spoločných poľovačiek v rezerváciách alebo v chránených územiach
• povoleniach na masové podujatia v chránených územiach (festivaly, motorkárske preteky, hromadné turistické výstupy)
• stanovaní, bivakovaní alebo táborení v národných parkoch
• súhlasoch na vypúšťanie rybníkov
• súhlasoch na zásah do biotopov
• vydávaní výnimiek zo všetkých zákonom zakázaných činností
• iné

Orgány ochrany prírody

Orgánmi ochrany prírody sú:

• Obec – vykonáva v prvom stupni štátnu správu vo veciach ochrany drevín, ak si ju nevyhradil okresný úrad
• Okresný úrad – prevažne plní funkciu prvostupňového orgánu, najmä v konaniach o vydaní rozhodnutia o súhlase s činnosťou, alebo v konaniach o vydaní rozhodnutia o udelení výnimky zo zákazu vykonávania činnosti
• Okresný úrad v sídle kraja – prevažne plní funkciu druhostupňového orgánu (rozhoduje o odvolaní) v konaniach, kde je prvostupňovým orgánom okresný úrad. Zároveň je príslušný na vydanie odborného stanoviska o tom, či sa činnosť bude posudzovať v EIA procese. Je príslušný na vyhlasovanie niektorých kategórií chránených území.
• Slovenská inšpekcia životného prostredia – vykonáva štátny dozor, ukladá sankcie
• Ministerstvo životného prostredia – riadiaci orgán, prevažne tvorba koncepcií. Zároveň je prvostupňovým orgánom vo veci vydávania výnimiek z podmienok ochrany chránených druhov živočíchov, alebo rastlín. Je tiež príslušné na vyhlasovanie niektorých chránených území.
• Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky – je odborná organizácia ochrany prírody a krajiny s celoslovenskou pôsobnosťou zriadená ministerstvom ako príspevková organizácia, ktorá zabezpečuje úlohy na úseku ochrany prírody a krajiny. Napr. spracúva odborné stanoviská pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody, obstaráva a zabezpečuje starostlivosť o osobitne chránené časti prírody a krajiny vrátane vykonávania ich revízií, prijíma oznámenia o nájdených chránených živočíchoch.

Rozdelenie kompetencií jednotlivých orgánov ochrany prírody je možné nájsť v ustanoveniach § 64 až  § 69 zákona o ochrane prírody.

Dôležité termíny a úrady

1. Konania, v ktorých sa rozhoduje podľa správneho poriadku (správne konania o územnej ochrane, o druhovej ochrane a ochrane mestskej zelene)

Konanie sa zahajuje na žiadosť toho, kto chce vykonávať činnosť, na ktorú je podľa zákona o ochrane prírody potrebné rozhodnutie. Žiadosť o vydanie rozhodnutia sa musí podať v lehote minimálne 30 dní pred plánovanou činnosťou. Orgán ochrany prírody musí vydať rozhodnutie do 30 dní odo dňa začatia konania, avšak túto lehotu je možné v zložitých prípadoch predĺžiť až o 4 mesiace. Voči vydanému rozhodnutiu je možné sa odvolať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia účastníkovi konania.

2. Konania, v ktorých sa stanovuje, či činnosť bude podliehať EIA (ak jej nepodlieha povinne)

V týchto konaniach je orgán ochrany prírody povinný vydať odborné stanovisko najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o jeho vydanie.

3. Vyhlasovanie nových chránených území

Príslušný orgán ochrany prírody informuje obec o zámere na vyhlásenie nového chráneného územia v jej katastri, pričom obec je povinná do 15 dní od doručenia tejto informácie zverejniť zámer na úradnej tabuli, a to najmenej po dobu 15 dní, prípadne aj iným spôsobom. Do 30 dní od zverejnenia zámeru môžu členovia verejnosti podať na príslušný orgán ochrany prírody pripomienky k zámeru.

Ako sa zapojiť?

Členovia verejnosti majú viacero možností, ako sa zapojiť do konaní, vedených podľa zákona o ochrane prírody, nie vždy však ich procesné postavenie má rovnakú silu ovplyvniť priebeh a výsledok konania.

Účasť v konaniach, v ktorých sa povoľujú činnosti, ktoré podliehajú procesu EIA

Členovia verejnosti, ktorí sa zapoja do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) činností, ktoré následne podliehajú povoľovaniu podľa zákona o ochrane prírody majú právo byť účastníkmi týchto povoľovacích konaní. Detailný popis toho, ako sa členovia verejnosti môžu zapojiť do procesu EIA je možné nájsť tu.

Procesu EIA môže podliehať množstvo činností, ktoré sú následne povoľované podľa zákona o ochrane prírody. Jedná sa napr. o:

• všetky navrhované činnosti, kde bolo vydané odborné stanovisko o tom, že činnosť môže mať negatívny vplyv na chránené územie
• výrub drevín, ak je ich výrub potrebný pre vykonanie činnosti, ktorá bola posudzovaná v EIA
• banská činnosť v národných parkoch
• umiestnenie stavby v chránených územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany, ak zámer na ich prevádzkovanie vyžaduje EIA
• výstavba zjazdovej trate, alebo lanovky v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany
činnosť, ktorá podlieha EIA a jej uskutočnením môže dôjsť k poškodeniu alebo zničeniu chránených biotopov
• a tak ďalej

V konaniach o povolení týchto činností (ako aj iných, v prípade, ak sa pre povolenie činnosti vyžaduje viacero rozhodnutí) majú členovia verejnosti postavenie účastníka konania, ak sa zapojili do procesu EIA. O tom, že konkrétny člen verejnosti má v konaní postavenie účastníka konania je potrebné písomne informovať príslušný orgán ochrany prírody s poukazom na práva vyplývajúce zo zákona EIA. V prípade ak to zákon EIA vyžaduje, je potrebné doručiť príslušnému orgánu ochrany prírody aj stanoviská, ktoré boli podané v rámci procesu EIA.

Účasť v konaniach, v ktorých sa povoľujú činnosti, ktoré nepodliehajú procesu EIA

Právo byť účastníkom správnych konaní, kde sa vydávajú rozhodnutia na činnosti regulované zákonom o ochrane prírody, ktoré nepodliehajú EIA má aj združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny. Aby sa toto združenie mohlo stať účastníkom konania, musí podať predbežnú žiadosť o účastníctvo orgánu ochrany prírody v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom.

Žiadosť musí obsahovať najmä:

• názov združenia
• jeho sídlo
• identifikačné číslo
• meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia
• určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené.

Prílohou k žiadosti musia byť stanovy preukazujúce predmet činnosti upriamujúci sa na ochranu prírody a krajiny. Postup ako založiť občianske združenie upravuje zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Podrobnejšie informácie nájdete v časti Ako založiť občianske združenie. Je potrebné, aby zo stanov vyplývalo, že cieľom občianskeho združenia je „ochrana prírody a krajiny“. Stanovy síce túto formuláciu nemusia obsahovať doslovne, avšak takouto formuláciou je možné sa vyhnúť prípadným komplikáciám. Ochranou prírody a krajiny sa podľa tohto zákona rozumie starostlivosť štátu, právnických osôb a fyzických osôb o voľne rastúce rastliny, voľne žijúce živočíchy a ich spoločenstvá, prírodné biotopy, ekosystémy, nerasty, skameneliny, geologické a geomorfologické útvary, ako aj starostlivosť o vzhľad a využívanie krajiny. Ochrana prírody a krajiny sa realizuje najmä obmedzovaním a usmerňovaním zásahov do prírody a krajiny, podporou a spoluprácou s vlastníkmi a užívateľmi pozemkov, ako aj spoluprácou s orgánmi verejnej správy.

Ide teda o predbežnú žiadosť, v ktorej je potrebné špecifikovať okruh konaní, o ktoré má združenie záujem. Ak združenie predbežnú žiadosť nepodá, nemôže byť účastníkom konania. Následne musí združenie písomne alebo elektronicky potvrdiť svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní. Potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.

Orgán ochrany prírody nemá povinnosť priamo združenie upozorniť o začínajúcom konaní, ale má povinnosť zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, a to najneskôr do troch pracovných dní od začatia konania. Súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie písomného alebo elektronického potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní. Lehota nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.

Právo na to byť účastníkom správnych konaní, kde sa vydávajú rozhodnutia na činnosti regulované zákonom o ochrane prírody, ktoré nepodliehajú EIA, vyplýva aj z ustanovenia § 14 správneho poriadku. Podľa neho je účastníkom konania aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté a zároveň je účastníkom konania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V prípade, ak konkrétny člen verejnosti (napr. mimovládna organizácia zaoberajúca sa ochranou životného prostredia) tvrdí, že jeho právo na priaznivé životné prostredie zakotvené v čl. 44 Ústavy SR, rovnako ako práva vyplývajúce z tzv. Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia upravuje práva verejnosti, ktorá sa zaujíma o ochranu životného prostredia, aby sa mohla efektívnym spôsobom zúčastňovať na rozhodovaní v oblasti ochrany životného prostredia), budú vydaním rozhodnutia dotknuté má právo byť účastníkom takéhoto správneho konania.

Ten, kto sa chce takýmto spôsobom zúčastniť konania, musí byť v tomto smere aktívny a písomne oznámiť príslušnému orgánu ochrany prírody svoju účasť v konaní, na základe dotknutia na právach týkajúcich sa životného prostredia, pretože orgán ochrany prírody sa o tom nemá ako dozvedieť.

Orgán ochrany prírody musí takéhoto účastníka konania v konaní akceptovať a dať mu možnosť uplatniť všetky jeho práva. V prípade, ak nesúhlasí s tým, že práva takéhoto účastníka konania budú rozhodnutím dotknuté, môže takéhoto účastníka vylúčiť z konania. O tomto však musí byť vydané rozhodnutie, voči ktorému je možné sa odvolať. Až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení z konania, môže tento člen verejnosti využívať všetky práva, ktoré mu správny poriadok, ako účastníkovi konania priznáva.

Právo byť účastníkom konania si je takto možné uplatňovať vo všetkých konaniach, ktoré prebiehajú v režime správneho poriadku (napr. všetky konania o vydaní rozhodnutia o súhlase s činnosťou alebo o vydaní rozhodnutia o udelení výnimky zo zákazu vykonávania činnosti). Ak sa domáhate účasti na povoľovacom konaní argumentujúc správnym poriadkom toto právo nemusí orgán ochrany prírody uznať. V takom prípade by mal vydať rozhodnutie o tom, že ste ako účastník konania z konania vylúčený, lebo vaše práva alebo právom chránené záujmy nie sú v konaní dotknuté. Proti tomuto rozhodnutiu sa môžete odvolať.

Vyhlasovanie, zmena alebo zrušenie chránených území

Dôležitým konaním, na ktorých sa členovia verejnosti môžu zúčastniť je aj vyhlasovanie nových chránených území, resp. rušenie, alebo zmena už vyhlásených chránených území. O zámere na vyhlásenie nového chráneného územia je príslušný orgán ochrany prírody povinný informovať všetky dotknuté subjekty (vlastník (správca, nájomca) dotknutého pozemku, obec a dotknutý orgán štátnej správy). Verejnosť je informovaná prostredníctvom dotknutej obce, tá je povinná zámer na vyhlásenie chráneného územia zverejniť na svojej úradnej tabuli, minimálne na dobu 15 dní. K zámeru môže každý podať pripomienky, ktoré musia mať písomnú formu, pričom príslušný orgán ochrany prírody je následne povinný tieto pripomienky prerokovať a vyhodnotiť. O tomto je, v zmysle najnovšej judikatúry , povinný vydať rozhodnutie v správnom konaní, pričom správne konanie je zahájené doručením pripomienky orgánu ochrany prírody.

Práva verejnosti v tomto konaní

Vo všeobecnosti vyplývajú práva a povinnosti účastníka konania zo správneho poriadku, ktorý je všeobecným procesným právnym predpisom na základe ktorého musia všetky správne orgány postupovať. Ich stručné zhrnutie, vrátane možnosti ako napadnúť zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov ochrany prírody je možné nájsť tu. Vyššie uvedené práva sa týkajú len postupu podľa zákona o ochrane prírody.

Ako správne konanie prebieha, aké sú povinnosti správneho orgánu, aké sú povinnosti účastníka správneho konania, ako má vyzerať rozhodnutie, ako prebieha odvolacie konanie a ďalšie ustanovenia správneho poriadku nájdete v časti Správne konanie z pohľadu účastníka konania.

Účasť v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA)

Tejto problematike venujeme časť Posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Účasť v procese integrovaného povoľovania (IPKZ)
Čo je integrované povoľovanie?

Proces integrovaného povoľovania (podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ďalej len „IPKZ“) integruje a nahrádza niektoré súhlasy a povolenia do jedného konania pri prevádzkach spôsobujúcich výrazné znečistenie životného prostredia. Ide o relatívne nový typ konania, ktorého účastníkom sa môže stať aj osobitne založené občianske združenia, ekologické mimovládne organizácie alebo fyzické osoby. Z pozície účastníka konania tak môžu potom ovplyvniť vydávanie povolenia na prevádzky, ktoré integrované povolenie v zmysle zákona IPKZ potrebujú.

Zákon o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia upravuje postup štátnych orgánov pri povoľovaní a kontrole významných prevádzok, ktoré majú vplyv na životné prostredie (napr. rozsiahlejšie skládky, spaľovne, rafinérie, výroba a spracovanie kovov, spracovanie nerastov, bitúnky, kafilérie, chemické továrne, cementárne, sklárne, výroba buničiny, papiera, lepenky, kožušín a i.). Preto je tento zákon „kostrou“, ktorá upravuje pôsobenie tak štátnych orgánov, ako aj podnikateľských subjektov – no zároveň je aj zákonom, ktorý jednoznačne ovplyvňuje život občanov v danom prostredí. Upravuje povoľovacie konanie, ktoré v sebe integruje viacero potrebných povolení na vybudovanie a činnosť environmentálnej prevádzky (stavebné povolenie, povolenia podľa zákona o odpadoch, o ochrane ovzdušia, o vodách a pod.).

Toto integrované povolenie úplne nahrádza napríklad stavebné povolenie podľa Stavebného zákona alebo súhlasy a povolenia podľa iných zákonov (napríklad podľa vodného zákona, odpadového alebo zákona o ochrane ovzdušia). Konkrétne konania, ktoré integrované povoľovanie nahrádza je  možné nájsť v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o IPKZ. Súčasťou integrovaného povoľovania však nie je územné konanie, rozhodnutie o odňatí poľnohospodárskej pôdy, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na prevenciu závažných priemyselných havárií. Tieto konania musia prebehnúť samostatne, spravidla ešte pred integrovaným povoľovaním.

V zmysle zákona o IPKZ „Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.“

Súčasťou integrovaného povolenia by malo byť určenie emisných limitov a podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach, či určenie najlepších dostupných techník pre prevádzky. Podľa zákona o IPKZ sa zároveň vykonáva kontrola surovín, látok a energie používaných alebo vyrábaných v prevádzkach, monitorovanie zdrojov emisií, vykonávanie kontroly v prevádzkach, odoberanie vzoriek, meranie emisií a zber, spracúvanie, vyhodnocovanie a oznamovanie údajov a informácií, kontrola nakladania s odpadom a kontrola a preskúmavanie podmienok integrovaného povolenia.

Činnosti, ktoré podliehajú IPKZ

Integrovanému povoľovaniu podliehajú najmä veľké priemyselné prevádzky v rôznych odvetviach priemyslu. Všetky sú vymenované v prílohe č. 1 zákona o IPKZ. Pri niektorých prevádzkach sú zároveň uvedené aj tzv. prahové hodnoty. Vtedy sa proces IPKZ na prevádzku vzťahuje iba v tom prípade, ak prevádzka prahovú hodnotu prekročí (napr. prevádzky na zneškodňovanie odpadov, ktoré nie sú nebezpečné, podliehajú IPKZ len v prípade, ak sa jedná o prevádzku s kapacitou väčšou ako 50 ton za deň).

Integrovanému povoľovaniu tak napr. podliehajú prevádzky v oblasti energetiky (napr. spaľovacie zariadenia s tepelným príkonom rovným alebo väčším ako 50 MW), v oblasti výroby a spracovania kovov (napr. zlievarne železných kovov s výrobnou kapacitou väčšou ako 20 ton za deň), v oblasti spracovania nerastov (napr. prevádzky na výrobu azbestu), v oblasti chemického priemyslu (napr. chemické prevádzky na výrobu výbušnín), v oblasti nakladania s odpadmi (napr. prevádzky na spaľovanie komunálnych odpadov s kapacitou väčšou ako 3 tony za hodinu) alebo iné prevádzky (napr. priemyselné podniky zamerané na výrobu buničiny z dreva alebo iných vláknitých materiálov alebo prevádzky na zneškodňovanie alebo zhodnocovanie tiel zvierat a živočíšnych odpadov s kapacitou spracovania väčšou ako 10 ton za deň).

Je dôležité vedieť, že konaniu IPKZ nepodlieha len povoľovanie nových prevádzok, ale aj ustanovenie podmienok prevádzkovania existujúcich prevádzok. V zmysle zákona o IPKZ „Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.“. V praxi sa môže jednať napr. o prevádzky, u ktorých sa plánuje rozšírenie nad limit stanovený v prílohe zákona o IPKZ. (Napr. prevádzka na chov ošípaných bude rozširovať kapacity svojich priestorov zo súčasných 1500 ks na 2500 ks.  Limit na povinnosť získať integrované povolenie je kapacita priestorov pre 2000 ks ošípaných. Pre  toto rozšírenie prevádzky je ešte pred rozšírením potrebné získať integrované povolenie.)

Zároveň je dôležité vedieť, že pre takmer všetky prevádzky, na ktoré sa vzťahuje povinnosť integrovaného povoľovania platí povinnosť vykonať proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) a to pred samotným integrovaným povoľovaním. Viac informácií nájdete v časti Posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

To, na ktoré konkrétne prevádzky prebieha IPKZ v súčasnosti je možné zistiť na stránkach Slovenskej inšpekcie životného prostredia, kde sú zverejnené všetky prebiehajúce konania o IPKZ, vrátane ich lokalizácie i textov žiadostí o integrované povolenie.

Stručne o procese IPKZ

Konzultácia alebo predbežné prerokovanie

Pred samotným integrovaným povoľovaním môže prebehnúť konzultácia alebo predbežné prerokovanie medzi prevádzkovateľom a inšpekciou. Konzultácia slúži k tomu, či činnosť skutočne vyžaduje integrované povoľovanie a v akom čase. Výsledkom konzultácie je písomné záväzné stanovisko inšpekcie. V predbežnom prerokovaní žiadosti sa inšpekcia vyjadruje k úplnosti žiadosti o vydanie povolenia pred jej podaním písomnou formou alebo elektronickou formou. Prvé predbežné prerokovanie prevádzkovateľa s inšpekciou pred podaním žiadosti, ktorej výsledkom je písomné záväzné stanovisko inšpekcie o predbežne prerokovaných bodoch, sa nespoplatňuje. Každé ďalšie predbežné prerokovanie sa spoplatňuje.

Začatie konania

Samotné konanie o integrovanom povoľovaní konkrétnej činnosti začína doručením žiadosti možného prevádzkovateľa o vydanie integrovaného povolenia inšpekcii. Žiadosť sa podáva v elektronickej podobe a v požadovanom počte vyhotovení v listinnej podobe. Obsah žiadosti stanovuje zákon o IPKZ v ustanovení § 7 zákona o IPKZ, žiadosť musí obsahovať všetky tam uvedené náležitosti.

Konanie môže začať aj z vlastného podnetu inšpekcia, ak:

a)     je potrebné zmeniť emisné limity, technické požiadavky a podmienky prevádzkovania určené na prevádzku a monitorovanie zariadenia v povolení
b)     ak po vydaní povolenia došlo k zmene právnych predpisov alebo k zmene najlepšej dostupnej techniky, ktorá umožňuje významné zníženie emisií z prevádzky a jej zavedenie je pre prevádzkovateľa technicky a ekonomicky únosné
c)     znečisťovanie z prevádzky spôsobuje prekračovanie normy kvality životného prostredia alebo povolená prevádzka môže spôsobiť prekročenie tejto normy a prekročenie nemožno odstrániť
d)     ak nie sú splnené ostatné podmienky podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania
e)     sa zistí činnosť v prevádzke, ktorej nebolo vydané povolenie a jej činnosť je uvedená v prílohe č. 1 zákona IPKZ.

Po začatí konania inšpekciou vyzve inšpekcia prevádzkovateľa na predloženie žiadosti v lehote do 30 dní odo dňa doručenia výzvy prevádzkovateľovi. Na základe odôvodnenej písomnej žiadosti prevádzkovateľa môže inšpekcia túto lehotu predĺžiť najviac o 30 dní.

Účastníci konania o IPKZ

Účastníkom konania okrem účastníkov konania podľa všeobecného predpisu o správnom konaní je zo zákona obec, v ktorej je povoľovaná prevádzka umiestnená alebo podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia má byť umiestnená.

Účastníkom konania sa tiež môže stať takzvaná zainteresovaná verejnosť. Musí podať písomnú prihlášku inšpekcii po zverejnení žiadosti. Doručením prihlášky sa zainteresovaná verejnosť stáva účastníkom konania o IPKZ.

Zainteresovaná verejnosť je podľa zákona o IPKZ:

a)     osoba alebo viacero osôb, ich združenia alebo skupiny, ktorá je alebo môže byť dotknutá konaním pri vydávaní povolenia podľa zákona IPKZ
b)     osoba alebo viacero osôb, ich združenia alebo skupiny, ktorá má alebo môže mať na takomto konaní pri vydávaní povolenia podľa zákona IPKZ  záujem
c)     osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak
d)     právnická osoba podporujúca ochranu životného prostredia (táto organizácia sa považuje za osobu, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté, ak zároveň vznikla najmenej dva roky pred prihlásením sa za účastníka konania IPKZ)

Inšpekcia má povinnosť zverejniť žiadosť na svojom webovom sídle  a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania. Tiež najmenej na 15 dní zverejní stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu podanej žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom, o prevádzkovateľovi a o prevádzke na svojej úradnej tabuli.  Prílohy k žiadosti, ktoré neboli zverejnené na webovom sídle, musia byť na vyžiadanie prístupné všetkým účastníkom konania.

Inšpekcia tiež zverejní na svojom webovom sídle a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli:

• výzvu zainteresovanej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania
• výzvu zainteresovanej verejnosti a osobám s možnosťou podať prihlášku
• výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania.

Výzva musí byť vyvesená najmenej 30 dní odo dňa jej zverejnenia na webovom sídle spolu s týmito informáciami:

• kde možno nahliadnuť do žiadosti spolu s prílohami,
• či sa pre prevádzku vyžadovalo posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie
• kto sú dotknuté orgány v konaní,
• o podrobnostiach týkajúcich sa konania pri aktualizácii podmienok pri podstatnej zmene povolenia,
• o možnosti účastníka konania požiadať o nariadenie ústneho pojednávania a o skutočnosti, že ak o nariadenie ústneho pojednávania účastník konania nepožiada, inšpekcia ústne pojednávanie nemusí nariadiť.

Inšpekcia tiež požiada obec, ktorá je účastníkom konania, aby do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zverejnila žiadosť okrem príloh k žiadosti, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe, na svojom webovom sídle a zároveň na úradnej tabuli obce alebo aj iným v mieste obvyklým spôsobom, a to žiadosť prevádzkovateľa ako aj výzvu na prihlásenie sa do konania.

Za účastníka konania sa považuje aj ten, ktorému toto postavenie vyplýva z konaní, ktoré sú súčasťou integrovaného povoľovania.

Informovanie o začatí konania

Inšpekcia má povinnosť zverejniť žiadosť na svojom webovom sídle a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania. Tiež najmenej na 15 dní zverejní stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu podanej žiadosti poskytnuté prevádzkovateľom, o prevádzkovateľovi a o prevádzke na svojej úradnej tabuli.  Prílohy k žiadosti, ktoré neboli zverejnené na webovom sídle, musia byť na vyžiadanie prístupné všetkým účastníkom konania.

Inšpekcia tiež zverejní na svojom webovom sídle a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli:

• výzvu zainteresovanej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania
• výzvu zainteresovanej verejnosti a osobám s možnosťou podať prihlášku
• výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania.

Výzva musí byť vyvesená najmenej 30 dní odo dňa jej zverejnenia na webovom sídle spolu s týmito informáciami:

• kde možno nahliadnuť do žiadosti spolu s prílohami
•  či sa pre prevádzku vyžadovalo posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie
•  kto sú dotknuté orgány v konaní
•  o podrobnostiach týkajúcich sa konania pri aktualizácii podmienok pri podstatnej zmene povolenia
•  o možnosti účastníka konania požiadať o nariadenie ústneho pojednávania a o skutočnosti, že ak o nariadenie • ústneho pojednávania účastník konania nepožiada, inšpekcia ústne pojednávanie nemusí nariadiť.

Inšpekcia tiež požiada obec, ktorá je účastníkom konania, aby do troch pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti zverejnila žiadosť okrem príloh k žiadosti, ktoré nie sú dostupné v elektronickej podobe, na svojom webovom sídle a zároveň na úradnej tabuli obce alebo aj iným v mieste obvyklým spôsobom, a to žiadosť prevádzkovateľa ako aj výzvu na prihlásenie sa do konania.

Ak je žiadosť úplná a je zistený okruh účastníkov konania, dotknutých orgánov inšpekcia bezodkladne písomne upovedomí dotknuté orgány a známych účastníkov konania o začatí konania. Známym účastníkom konania a dotknutým orgánom určí primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Ak je účastníkov konania, ktorí podali prihlášku ako zainteresovaná verejnosť viac ako 50,  upovedomí o začatí konania verejnou vyhláškou.

Účastníkom konania okrem prevádzkovateľa a dotknutým orgánom tiež doručí stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu žiadosti poskytnutej prevádzkovateľom spolu s informáciou, kde je možné nahliadnuť do žiadosti, spolu s prílohami a robiť z nej kópie, odpisy alebo výpisy.

Všetky dotknuté orgány, účastníci konania vrátane zainteresovanej verejnosti a dotknuté obce majú právo podať k žiadosti o vydanie integrovaného povolenia svoje vyjadrenie a námietky a to lehote stanovenej inšpekciou, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Inšpekcia na základe odôvodnenej žiadosti účastníka konania alebo dotknutého orgánu predĺži lehotu na vyjadrenie k žiadosti, ak účastník konania alebo dotknutá osoba nemohli bez vlastného zavinenia náležite preskúmať žiadosť a vyjadriť sa k nej.

Po uplynutí tejto lehoty nariadi inšpekcia ústne pojednávanie len vtedy, ak:

• o to požiadal účastník konania,
• došlo k rozporom medzi dotknutými orgánmi,
• námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska vydaného dotknutým orgánom.

Účastník konania môže požiadať o vykonanie ústneho pojednávania v lehote určenej na zaslanie vyjadrenia. Osoby prizvané na ústne pojednávanie musia svoje pripomienky a námietky uplatniť písomne najneskôr na ústnom pojednávaní, na neskôr uplatnené pripomienky a námety sa neprihliada. Na ústnom pojednávaní sa prerokuje žiadosť, pripomienky a námety účastníkov konania, dotknutých orgánov, zúčastnených osôb, cudzieho dotknutého orgánu uplatnené k žiadosti. Predmetom prerokovania na ústnom pojednávaní sú len pripomienky a námety, ktoré sú odôvodnené a dôvody smerujú k obsahu žiadosti a k prevádzke. Na tie, ktoré neobsahujú vecné dôvody a rovnako ani na všeobecné vyhlásenia sa neprihliada.

V prípade, ak je voči navrhovanej prevádzke spísaná petícia, ktorú podpíše aspoň 25% obyvateľov dotknutej obce oprávnených voliť, je inšpekcia povinná ešte pred ústnym pojednávaním zvolať verejné zhromaždenie obyvateľov. Inšpekcia na zhromaždenie obyvateľov obce prizve prevádzkovateľa, ostatných účastníkov konania, dotknuté orgány a cudzí dotknutý orgán. Zhromaždenie obyvateľov obce sa nemôže konať bez účasti prevádzkovateľa. Na zhromaždení obyvateľov obce prevádzkovateľ vysvetlí obsah svojej žiadosti, vyjadrí sa k dôvodom petície a zodpovie otázky obyvateľov obce a ďalších osôb, ktoré inšpekcia na zhromaždenie prizvala. O priebehu verejného zhromaždenia obyvateľov musí byť spísaná zápisnica, ktorá rovnako slúži ako podklad pre rozhodovanie o integrovanom povolení (pozn.: verejné zhromaždenie sa neuskutoční v prípade, ak prebehlo verejné prerokovanie v procese EIA pre rovnakú činnosť).

V konaní o integrovanom povoľovaní postupuje inšpekcia tak, aby si presne a úplne zistila skutočný stav veci. Podkladom na rozhodovanie je najmä žiadosť, pripomienky a námety ostatných účastníkov konania, dotknutých orgánov, zúčastnených osôb, obsah zápisnice z verejného zhromaždenia občanov a skutočnosti všeobecne známe ako aj iné podklady, ktoré si dotknutý orgán pre svoje rozhodnutie zaobstará. V dokazovaní nemožno použiť čestné vyhlásenie. Rovnako platí, že správny orgán nie je viazaný právoplatnými rozhodnutiami iných dotknutých orgánov štátnej správy vo veci, ak boli vydané pred podaním žiadosti a týkajú sa povoľovanej prevádzky. V priebehu konania je dotknutý orgán oprávnený vydať tzv. predbežné opatrenie, ktorým môže obmedziť, alebo zastaviť prevádzku, ak táto má významný negatívny vplyv na životné prostredie a to až do skončenia konania.

Ak dôjde počas konania k protichodným vyjadreniam medzi orgánmi štátnej správy spolupôsobiacimi v konaní, riešia taký rozpor orgány nadriadené týmto orgánom dohodou. Ak sa vzniknutý rozpor medzi orgánmi štátnej správy nepodarí odstrániť dohodou, rozhodne ministerstvo po prerokovaní s príslušnými ústrednými orgánmi štátnej správy.

Ak námietky účastníkov konania smerujú proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu, inšpekcia konanie preruší a vyžiada si od dotknutého orgánu stanovisko k námietkam. Ak dotknutý orgán stanovisko nezmení, inšpekcia si vyžiada potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie veci inšpekciou.

Integrované povolenie je možné vydať len, ak znečisťovanie z prevádzky nespôsobí prekročenie normy kvality životného prostredia a ak sú súčasne splnené aj ostatné podmienky zákona o IPKZ a predpisov upravujúcich konania, ktoré boli súčasťou integrovaného povoľovania. V opačnom prípade nie je možné prevádzku povoliť. Povolenie musí obsahovať náležitosti stanovené § 21 zákona o IPKZ.

Inšpekcia musí rozhodnúť do 60 dní odo dňa ústneho pojednávania, najneskôr však päť mesiacov odo dňa začatia konania. Ak ide o konanie o vydaní povolenia o zmene činnosti v prevádzke, ktoré sa nevzťahuje na podstatnú zmenu, inšpekcia rozhodne do 60 dní odo dňa začatia konania. Ak sa v konaní nevyžaduje ústne pojednávanie, inšpekcia rozhodne najneskôr do štyroch mesiacov od začatia konania. Tieto lehoty neplynú, ak je konanie prerušené. Ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v týchto lehotách, môže lehotu primerane predĺžiť ministerstvo.

Povolenie sa oznamuje dotknutým orgánom doručením jeho písomného vyhotovenia. Povolenie sa tiež doručuje dotknutým obciam a zainteresovanej verejnosti. Ak je počet dotknutých obcí spolu so zainteresovanou verejnosťou vyšší ako 50, rozhodnutie sa oznamuje verejnou vyhláškou.

Rozhodnutie sa tiež zverejňuje na webovom sídle inšpekcie a ministerstva a na úradnej tabuli inšpekcie po dobu najmenej 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Po uplynutí 60 dní sa rozhodnutie zverejní v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania. Obec, ktorá je účastníkom konania, je povinná na základe požiadania inšpekcie najneskôr v lehote do troch pracovných dní odo dňa požiadania inšpekciou zverejniť rozhodnutie na svojej úradnej tabuli alebo aj iným v mieste obvyklým spôsobom. Rozhodnutie musí byť tiež prístupné na nahliadnutie na inšpekcii, v obci, ktorá bola účastníkom konania, a u prevádzkovateľa.

Proti rozhodnutiu môžu účastníci konania podať odvolanie. Ak odvolanie proti rozhodnutiu smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží správnemu orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu, a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Počas prerušenia konania neplynú lehoty na rozhodnutie o odvolaní.

Orgány v procese IPKZ

Príslušným orgánom v konaní o IPKZ je Slovenská inšpekcia životného prostredia, ktorá integrované povolenie vydáva a vedie konanie o ňom.

Dotknutými orgánmi sú tie štátne orgány, ktorých kompetencie sa dotýkajú aj prevádzky povoľovanej činnosti (napr. v prípade povoľovania prevádzok na intenzívny chov hydiny bude dotknutým orgánom aj veterinárna a potravinová správa, ktorá dohliada nad dodržiavaním veterinárnych predpisov).

Dotknutá obec je tá obec, v katastrálnom území ktorej sa má prevádzka umiestniť.

Dôležité termíny a úrady

Písomné záväzné stanovisko inšpekcie, či prevádzka vyžaduje povolenie a v akej lehote, treba prevádzkovateľovi oznámiť do 30 dní od doručenia žiadosti o konzultáciu.

Inšpekcia na svojej úradnej tabuli výzvu členom verejnosti o tom, dokedy môžu podať prihlášky a dokedy sa môže vyjadriť, spolu s príslušnými informáciami. V rovnakej lehote musí uvedené zverejniť aj dotknutá obec.

Inšpekcia musí zverejniť najmenej na dobu  30 dní na svojom webovom sídle a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli:

• výzvu zainteresovanej verejnosti na písomné prihlásenie sa za účastníka konania
• výzvu zainteresovanej verejnosti a osobám s možnosťou podať prihlášku
• výzvu verejnosti s možnosťou vyjadrenia sa k začatiu konania.

Lehota na vyjadrenie účastníkov konania a dotknutých orgánov určená inšpekciou musí byť dostatočne primeraná, pričom nesmie byť kratšia ako 15 dní.  Táto lehota môže byť na žiadosť účastníka konania predĺžená.

Pre členov verejnosti platí, že lehota na podanie prihlášok na účasť v konaní a na vyjadrenie členov verejnosti k žiadosti nesmie byť kratšia ako 30 dní odo dňa zverejnenia výzvy na úradnej tabuli.

Ústne pojednávanie môže byť nariadené až po uplynutí lehoty na vyjadrenie účastníkov konania, dotknutých orgánov a členov verejnosti.

Písomné vyhotovenie rozhodnutia sa zverejňuje na webovom sídle inšpekcie a ministerstva a na úradnej tabuli inšpekcie po dobu najmenej 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Po uplynutí 60 dní sa rozhodnutie zverejní v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.

Ako sa zapojiť?

Prevádzky, ktoré podliehajú procesu EIA

Členovia verejnosti, ktorí sa zapoja do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) prevádzok, ktoré následne podliehajú povoľovaniu podľa zákona o IPKZ majú právo byť účastníkmi týchto povoľovacích konaní. Detailný popis toho, ako sa členovia verejnosti môžu zapojiť do procesu EIA nájdete v časti Posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Procesu EIA môže podliehať množstvo prevádzok, ktoré vyžadujú integrované povolenie podľa zákona o IPKZ. Jedná sa napr. o :

• prevádzky na splyňovanie a skvapalňovanie uhlia od 500 ton za deň
• prevádzky na spracovanie železných kovov ako napr. valcovne za tepla s kapacitou väčšou ako 20 ton surovej ocele za hodinu
• prevádzky na tavenie nerastných materiálov vrátane výroby nerastných vlákien s kapacitou tavenia väčšou ako 100 000 ton za rok
• prevádzky využívajúce chemické alebo biologické procesy pri výrobe základných farmaceutických výrobkov
• prevádzky na spaľovanie komunálnych odpadov s kapacitou väčšou ako 3 tony za hodinu
• prevádzky na intenzívny chov hydiny alebo ošípaných s priestorom pre viac ako 2000 ks ošípaných (nad 30 kg)
• prevádzky na povrchovú úpravu látok, predmetov alebo výrobkov používajúce organické rozpúšťadlá, najmä vykonávajúce apretáciu, potlač, pokovovanie, odmasťovanie, vodovzdornú úpravu, úpravu rozmerov, farbenie, čistenie alebo impregnáciu so spotrebou organického rozpúšťadla väčšou ako 150 kg za hodinu alebo väčšou ako 200 ton za rok

V konaniach o integrovanom povoľovaní týchto činností (ako aj iných, v prípade, ak sa pre povolenie činnosti vyžaduje viacero rozhodnutí) majú členovia verejnosti postavenie účastníka konania, ak sa zapojili do procesu EIA. O tom, že konkrétny člen verejnosti má v konaní postavenie účastníka konania je potrebné písomne informovať príslušný orgán ochrany prírody s poukazom na práva vyplývajúce zo zákona EIA. V prípade ak to zákon EIA vyžaduje, je potrebné doručiť príslušnému orgánu ochrany prírody aj stanoviská, ktoré boli podané v rámci procesu EIA.

Prevádzky, ktoré nepodliehajú procesu EIA

Právo na to byť účastníkom správneho konania o integrovanom povoľovaní na prevádzky (tzv. zainteresovaná verejnosť), ktoré nepodliehajú EIA, vyplýva z ustanovenia § 9 a § 10 zákona o IPKZ. Musí podať písomnú prihlášku inšpekcii po zverejnení žiadosti v lehote stanovenej inšpekciou, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Doručením prihlášky sa zainteresovaná verejnosť stáva účastníkom konania o IPKZ.

Podľa tohto ustanovenia sa účastníkom konania môžu stať nasledovní členovia zainteresovanej verejnosti:

a)     osoba alebo viacero osôb, ich združenia alebo skupiny, ktorá je alebo môže byť dotknutá konaním pri vydávaní povolenia podľa zákona IPKZ
b)     osoba alebo viacero osôb, ich združenia alebo skupiny, ktorá má alebo môže mať na takomto konaní pri vydávaní povolenia podľa zákona IPKZ  záujem
c)     osoba, ktorá tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutá, a to až do času, kým sa preukáže opak,
d)     právnická osoba podporujúca ochranu životného prostredia (táto organizácia sa považuje za osobu, ktorej právo na priaznivé životné prostredie môže byť rozhodnutím dotknuté, ak zároveň vznikla najmenej dva roky pred prihlásením sa za účastníka konania IPKZ). Takouto organizáciou môže byť občianske združenie, neinvestičný fond, nezisková organizácie poskytujúca všeobecne prospešné služby alebo nadácia. Odporúča sa, aby mala táto organizácia v stanovách stanovený cieľ ochranu životného prostredia alebo niektorej zo zložiek životného prostredia.

Na to, aby sa organizácie podporujúce ochranu životného prostredia a občianske združenia mohli stať účastníkmi konania musia:

a)     podať písomnú prihlášku do konania o integrovanom povoľovaní
b)     túto prihlášku treba podať v lehote, ktorú určí Slovenská inšpekcia životného prostredia, pričom nesmie byť kratšia ako 15 dní

Deň, dokedy možno podať prihlášku do konania, musí inšpekcia zverejniť na svojej úradnej tabuli, zároveň na svojej internetovejstránke a v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.

Práva verejnosti v tomto konaní

• právo, aby mu Slovenská inšpekcia životného prostredia doručila stručné zhrnutie údajov a informácií o obsahu žiadosti
• právo, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zverejnila žiadosť o integrované povolenie na svojej internetovej stránke a najmenej na 15 dní zverejnila na svojej úradnej tabuli podstatné údaje o podanej žiadosti, o prevádzkovateľovi a o prevádzke
• právo, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia zverejnila na svojej internetovej stránke najmenej na 30 dní a najmenej na 15 dní na svojej úradnej tabuli výzvu členom verejnosti a osobám, ktoré majú právo byť zúčastnenou osobou, dokedy môžu podať prihlášky, a výzvu členom verejnosti, dokedy sa môžu k žiadosti vyjadriť
• právo, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia spolu s výzvou, uvedenou v predchádzajúcom bode, uverejnila nasledovné informácie:
· kde možno nahliadnuť do žiadosti spolu s prílohami,
· či sa pre prevádzku vyžadovalo posudzovanie jej vplyvu na životné prostredie
· kto sú dotknuté orgány v konaní,
· o podrobnostiach týkajúcich sa konania pri aktualizácii podmienok pri podstatnej zmene povolenia,
· o možnosti účastníka konania požiadať o nariadenie ústneho pojednávania a o skutočnosti, že ak o nariadenie ústneho pojednávania účastník konania nepožiada, inšpekcia ústne pojednávanie nemusí nariadiť.
•  právo, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia určila na vyjadrenie účastníkov konania a dotknutých orgánov primeranú lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní. Táto lehota môže byť na žiadosť účastníka konania predĺžená.
•  právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia), pričom však pripomienky a námety musia byť uplatnené najneskôr na ústnom pojednávaní. Na neskôr uplatnené pripomienky a námety sa neprihliadne. Na to musí Slovenská inšpekcia životného prostredia prizvané osoby písomne upozorniť.
• Slovenská inšpekcia životného prostredia je povinná zverejniť písomné vyhotovenie rozhodnutia na webovom sídle inšpekcie a ministerstva a na úradnej tabuli inšpekcie po dobu najmenej 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Po uplynutí 60 dní sa rozhodnutie zverejní v informačnom systéme integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania.
• Slovenská inšpekcia životného prostredia je povinná požiadať dotknutú obec, aby najneskôr v lehote do troch pracovných dní odo dňa požiadania inšpekciou zverejnila rozhodnutie na svojej úradnej tabuli alebo aj iným v mieste obvyklým spôsobom. Rozhodnutie musí byť tiež prístupné na nahliadnutie na inšpekcii, v obci, ktorá bola účastníkom konania, a u prevádzkovateľa.
• Po celý čas platnosti rozhodnutia musí byť jeho písomné vyhotovenie prístupné na nahliadnutie na Slovenskej inšpekcii životného prostredia, v obci, ktorá bola účastníkom konania, a u prevádzkovateľa
• V prípade, ak je voči navrhovanej prevádzke spísaná petícia, ktorú podpíše aspoň 25% obyvateľov obce oprávnených voliť, je dotknutý orgán povinný pred ústnym pojednávaním zvolať verejné zhromaždenie obyvateľov, na ktorom sa musí zúčastniť aj prevádzkovateľ a kde by mali byť zodpovedané a vysvetlené vecné požiadavky petície a pripomienky obyvateľov obce. O priebehu verejného zhromaždenia občanov musí byť spísaná zápisnica, ktorá rovnako slúži ako podklad pre rozhodovanie o integrovanom povolení

Vyššie uvedené práva sa týkajú len postupu podľa zákona o IPKZ. Vo všeobecnosti vyplývajú práva a povinnosti účastníka konania zo správneho poriadku, ktorý je všeobecným procesným právnym predpisom na základe ktorého musia všetky správne orgány postupovať. Účastníkom sa môžu osoby stať aj podľa ustanovení správneho poriadku. Ich stručné zhrnutie, vrátane možnosti ako napadnúť zákonnosť procesu integrovaného povoľovania je možné nájsť v časti Všeobecne o správnom konaní. Ako správne konanie prebieha, aké sú povinnosti správneho orgánu, aké sú povinnosti účastníka správneho konania, ako má vyzerať rozhodnutie, ako prebieha odvolacie konanie a ďalšie ustanovenia správneho poriadku rozoberáme v časti Správne konanie z pohľadu účastníka konania.

Ďalšie informácie
Vzory, odkazy, predpisy

Nižšie nájdete praktické vzory podaní, súvisiace právne predpisy a užitočné odkazy k téme Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia. Vzory podaní vám môžu pomôcť v komunikácii so štátnymi orgánmi. Môžete si ich upraviť podľa vlastných potrieb, sú k dispozícii na stiahnutie zdarma.

Vzory podaní
Predbežná žiadosť o účasť v začatých konaniach
Potvrdenie záujmu o účasť v správnom konaní
Podnet na vydanie protestu prokurátora (výrub stromov)
Prihlásenie sa do konania

Súvisiace právne predpisy
Zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky 43/2006 Z.z., Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor)
Zákon č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
Zákon č. 245/2003 o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

Užitočné odkazy
Film VIA IURIS o účasti občanov v konaniach zo série Právo pre ľudí
Informačný portál o životnom prostredí – Enviroportál
Webstránka Ministerstva životného prostredia SR
Zoznam Krajských úradov životného prostredia
Poradenstvo v oblasti odpadov poskytuje občianske združenie Priatelia Zeme – SPZ
Poradenstvo v oblasti ochrany lesov a zelene nájdete na webstránke občianskeho združenia VLK
Riešenie niektorých problémov v oblasti životného prostredia sa nachádza aj nawebstránke občianskeho združenia Slatinka
Odpovede na otázky v určitých oblastiach životného prostredia ako je napr. ochrana ovzdušia či vôd môžete nájsť na webstránke Greenpeace Slovensko
Právnu pomoc v oblasti ochrany vtáctva zabezpečuje mimovládna nezisková organizácia Spoločnosť na ochranu vtáctva/BirdLife Slovensko

Otázky a odpovede

OTÁZKA: Kto sa môže stať účastníkom územného konania?

ODPOVEĎ: Účastníkom územného konania je zo zákona navrhovateľ, obec (ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie) a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. Takýmto predpisom je napr. zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorý určuje podmienky, za ktorých sa účastníkmi územného konania pre umiestnenie vybraných stavieb môžu stať aj členovia verejnosti. Viac sa o tomto procese dozviete v časti Posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Nejedná sa pritom len o vlastníkov bezprostredne susediacich pozemkov, ale aj takých, kde je zjavné, že územné konanie bude mať na pozemok vplyv. Inými, ako vlastníckymi právami, sa majú na mysli napr. práva týkajúce sa ochrany zdravia. V prípade, ak umiestňovaná prevádzka bude mať na zdravie dotknutých obyvateľov dopad, mali by mať títo obyvatelia právo účasti v územnom konaní.

OTÁZKA: Musí ma úrad informovať o tom, že začalo konanie v ktorom som účastníkom?

ODPOVEĎ: Úrad by mal informovať všetkých, jemu známych účastníkov konania o tom, že konanie bolo zahájené. V opačnom prípade, by účastníctvo v konaniach strácalo zmysel, keďže potenciálni účastníci by sa o ňom nedozvedeli a nemohli by svoje práva využiť. V prípade, ak však úrad z nejakého dôvodu opomenie účastníka konania informovať, je potrebné sa účastníckych práv aktívne domáhať a do konania vstúpiť.

OTÁZKA: Čo mám robiť, ak so mnou úrad nejednal ako s účastníkom konania a konanie sa ukončilo bez toho, aby som sa ho zúčastnil?

ODPOVEĎ: V prípade, že sa s účastníkom nejedná, napriek tomu, žeby sa s ním jednať malo, je to dôvod na obnovu konania a zrušenie takto vydaného rozhodnutia. Návrh na obnovu konania sa podáva na orgáne, ktorý rozhodnutie vydal a musí byť podaný v lehote do troch rokov od vydania rozhodnutia.

OTÁZKA: Úrad sa domnieva, že moje práva v konaní nie sú dotknuté a nechce so mnou jednať ako s účastníkom. Ako mám postupovať?

ODPOVEĎ: Podľa definície účastníka konania v správnom poriadku je účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V prípade, že ste presvedčený o tom, že Vaše práva, alebo právom chránené záujmy budú rozhodnutím dotknuté a na základe tohto tvrdenia sa domáhate účastníctva v konaní, úrad s Vami musí jednať ako s účastníkom konania. V prípade, ak s Vašim tvrdením nesúhlasí, musí vás z konania vylúčiť a to rozhodnutím, voči ktorému sa môžete odvolať. V rozhodnutí musí úrad uviesť, prečo Vás nepovažuje za účastníka konania a toto tvrdenie odôvodniť. Vaše účastnícke práva zanikajú až prípadným rozhodnutím o odvolaní, ktorým sa Vaše odvolanie zamietne.

OTÁZKA: Aké sú moje práva v správnom konaní?

ODPOVEĎ: Vo všeobecnosti má účastník akéhokoľvek správneho konania práva, ktoré mu zaručuje správny poriadok. Jedná sa o nasledovné práva:

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

OTÁZKA: Aká je lehota na podanie odvolania voči nezákonnému rozhodnutiu?

ODPOVEĎ: Vo všeobecnosti je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia do rúk účastníka. Avšak v prípade, ak Vás úrad o tejto lehote zabudne v rozhodnutí poučiť, alebo Vás poučí nesprávne (poučenie sa nachádza na konci rozhodnutia), platí, že na odvolanie má účastník konania lehotu 3 mesiacov od oznámenia rozhodnutia.
V prípadoch, ak o odvolaní voči rozhodnutiu správneho orgánu rozhoduje súd, má účastník konania na podanie odvolania lehotu 30 dní.

OTÁZKA: Som presvedčený o tom, že vydané povolenie je nezákonné, avšak nemal som právo byť účastníkom tohto konania. Mám nejaké možnosti, ako poukázať na nezákonnosť uvedeného povolenia?

ODPOVEĎ: Ten, kto nemá právo byť účastníkom konania, avšak z nejakých dôvodov sa domnieva, že vydané rozhodnutie je nezákonné, má v zásade nasledovné možnosti, ako sa pokúsiť o preskúmanie rozhodnutia.

Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní:

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 eur a právnické osoby 165,50 eur.

Podnet na prokuratúru:

Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu na prokuratúru. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu ochrany prírody nedošlo k nezákonnosti.Podnet na prokuratúru môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).

Dôležité podmienky pre podnet na prokuratúru:

• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutím alebo postupom orgánu bol porušený zákon.
• v podnete je potrebné opísať spôsob, ktorým došlo k porušeniu zákona, dôvody, z ktorých porušenie zákona vyplýva a priložiť prípadné dôkazy, svedčiace v prospech podnetu.
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• môže byť podaný na ktorejkoľvek prokuratúre, vybavenie sa však urýchli, ak je podaný na príslušnej prokuratúre. Príslušnosť prokuratúry sa riadi pôsobnosťou príslušného orgánu. V prípade, ak je príslušným orgánom Ministerstvo životného prostredia SR, je príslušnou prokuratúrou generálna prokuratúra. V prípade, ak je príslušným orgánom krajský, resp. obvodný úrad životného prostredia, tak príslušnou prokuratúrou je krajská, resp. okresná prokuratúra podľa sídla príslušného orgánu).
• ak ste podnet podávali poštou, prokurátor vám do 10 dní potvrdí doručenie podnetu
• prokurátor je povinný podnet vybaviť v lehote 2 mesiacov od doručenia podnetu.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup. Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu. Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.

Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

V časti Vzory podaní nájdete aj vzor podnetu na prokuratúru.

Praktické príklady prípadov

Zoznam káuz:

• Precedentný rozsudok: Obyvatelia obce mali byť účastníkmi povoľovania zapáchajúcej gumárenskej továrne
• Účastníkom konania je aj vlastník stavby a pozemku, ktorý nemá priamo spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je stavba povoľovaná
• Účasť v konaní týkajúcom sa skládky v Pezinku
• STARÁ SKLÁDKA: dvaja Pezinčania, dva príbehy
• NOVÁ SKLÁDKA: starý príbeh
• Rýchlostná komunikácia R1 Žiar nad Hronom
• Parčík Belopotockého – súhlas na výrub drevín

Precedentný rozsudok: Obyvatelia obce mali byť účastníkmi povoľovania zapáchajúcej gumárenskej továrne

Krajský súd v Trnave rozhodol, že stavebný úrad hrubo porušil ústavné práva obyvateľov obce Pata v okrese Galanta. Stavebný úrad neochránil práva obyvateľov a znemožnil im vyjadriť sa k postaveniu továrne na lisovanie gumy umiestnenej v obci. Továreň vypúšťala silný zápach a škodlivé exhaláty. Ľudia sa o továrni dozvedeli až keď už bola postavená a teda sa pri jej povoľovaní nemohli zúčastniť, a tak si chrániť svoje zdravie, životné prostredie a obydlie. Právnu pomoc obyvateľom obce sprostredkovala VIA IURIS.

V znaleckom posudku, ktorý bol súčasťou projektu továrne, sa výslovne uvádza, že továreň vypúšťa oxidy síry, dusíka, metán, prchavé organické látky a pevné častice znečisťujúcich látok, že v okolí môže prísť k nárastu zápachu, že emisie obsahujú nebezpečné látky, a že vulkanizačné výpary majú rakovinotvorné účinky. Továreň bola postavená v časti obce, kde bývali aj rodiny s malými deťmi. Viacerí obyvatelia sa sťažovali na dusivý zápach, ktorý im znemožňoval normálny život a mnohokrát sa obrátili na úrady so žiadosťou o nápravu. Obyvateľom však úrady nepomohli. Obyvateľke obce, ktorá sa na zápach najviac sťažovala, dokonca niekto v noci pred jej domom podpálil auto.

Dve obyvateľky obce, ktorých rodinné domy sú asi 70 metrov od továrne (ich priľahlé záhrady sú asi 15 metrov od továrne) podali ešte začiatkom roka 2008 žiadosť o zopakovanie povoľovania stavby továrne. Išlo im o to, aby sa ľudia v obci mohli k postaveniu továrne vyjadriť. Starosta obce Pata aj Krajský stavebný úrad v Trnave však rozhodli, že obyvateľky nemôžu byť továrňou zasiahnuté. Úrady tvrdili, že preto ani nemajú právo sa k postaveniu továrne vyjadriť a nemajú právo, aby sa jej povoľovanie zopakovalo. Obyvateľky sa následne obrátili na súd.

V rozsudku súd vyslovil, že Krajský stavebný úrad v Trnave sa dopustil „zásadného zásahu do ústavou garantovaných práv“obyvateliek bývajúcich v okolí továrne a konštatoval, že úrad „hrubo porušil základné zásady správneho konania“. Z rozsudku tiež vyplýva, že aj keď dajú štátne orgány (napr. hygienik alebo okresný úrad životného prostredia) k nejakému projektu kladné stanovisko, neznamená to, že obyvatelia nebudú jeho prevádzkou zasiahnutí. Aj pri kladných stanoviskách orgánov majú byť obyvatelia účastníkmi povoľovania a majú mať samostatné právo sa k takému projektu vyjadriť.

Krajský stavebný úrad v Trnave sa v súčasnosti bude musieť vecou znovu zaoberať a umožniť obyvateľom obce zapojiť sa do povoľovania továrne. Hoci továreň na lisovanie gumy v súčasnosti prerušila prevádzku (pravdepodobne z ekonomických dôvodov), je rozhodnutie precedensom, podľa ktorého by sa stavebné úrady mali riadiť v podobných prípadoch.

Účastníkom konania je aj vlastník stavby a pozemku, ktorý nemá priamo spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom je stavba povoľovaná

Navrhovateľ v konaní bol vlastníkom stavby a pozemku, ktoré priamo nesusedili s parcelou, ktorá bola predmetom napadnutého rozhodnutia odporcu. Navrhovateľ ale býval priamo pri komunikácii, ktorej výstavba bolo povoľovaná v konaní a preto všetky dopady výstavby novej komunikácii sa priamo týkali navrhovateľa, ako aj všetkých ostatných obyvateľov obce, ktorí sú odkázaní na užívanie predmetnej komunikácie.

Odporca však vylúčil navrhovateľa z konania, keďže podľa jeho názoru zákonom chránené záujmy a práva navrhovateľa, najmä vlastnícke právo k susednému pozemku a susednej stavbe nebudú a ani nijako nemôžu byť navrhovanou stavbou dotknuté. Okruh účastníkov konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, v znení neskorších predpisov, je definovaný v ustanovení § 59. Toto ustanovenie definuje niekoľko kategórii účastníkov stavebného konania. Odsek 1 písm. b) určuje, že účastníkom stavebného konania je i ten, ktorého vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom alebo stavbám môžu byť stavebným povolením dotknuté.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu žalobu, v ktorej argumentoval, že v zmysle ustanovení § 59 a § 139 stavebného zákona napĺňa znaky účastníka v stavebnom konaní. Navrhovateľ je vlastníkom susednej stavby a susedného pozemku k parcele, ktorá bola predmetom rozhodnutia odporcu. Vlastnícke práva navrhovateľa k susednej stavbe a pozemku sú priamo dotknuté vydaným rozhodnutím o stavebnom povolení prvostupňových orgánov, ako aj rozhodnutím odporcu.

Na základe žaloby Krajský súd v Bratislave sa k okruhu účastníkov konania vyjadril v rozsudku sp. zn. 19 S 269/02-33 zo dňa 28.4.2003, ktorým súd zrušil rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave o povolení stavby.

V rozsudku súd uvádza: „Žalovaný taktiež nevenoval dostatočnú pozornosť ust. § 59 stavebného zákona, ktorý upravuje účastníkov stavebného konania a taktiež ust. § 139 stavebného zákona, ktorý vymedzuje niektoré pojmy použité v stavebnom zákone. … V tejto súvislosti súd upozorňuje na § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, podľa ktorého sa pod pojmom susedná stavba rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Žalovaný si nesprávne vyložil pojem susedné pozemky a stavby tak, že ide len o pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch (§ 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona), pričom sa vôbec nezaoberal pojmom susedná stavba definovaným v písm. d) citovaného zákonného ustanovenia. … Žalobca však nepochybne osvedčil vlastnícke právo k susednej stavbe, ktorú ako pojem treba vykladať v súlade s § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona ako stavba na takom pozemku, ktorý síce nemá spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. Účastníctvom žalobcu v stavebnom konaní z pohľadu, že tento je vlastníkom susednej stavby, sa však žalovaný správny orgán vôbec nezaoberal, a preto je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.“

Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 19 S 269/02-33 nakoniec uvádza: „V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti správnemu orgánu, že pre účastníctvo v stavebnom konaní v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ale postačuje len možnosť zásahu do niektorého z vlastníckych oprávnení, čo znamená, že pre účasť v konaní nie je podstatné to, či skutočne príde k zásahu do jeho vlastníckeho práva, ale postačuje i len možnosť, že k takémuto zásahu môže prísť. Medzi práva žalobcu nesporne patrí i právo na nerušené užívanie nehnuteľnosti a právo na ochranu proti akýmkoľvek neoprávneným zásahom do vlastníckeho práva. Stavebný zákon vo svojich ustanoveniach upravujúcich účastníctvo v konaní chráni občanov pred neoprávnenými zásahmi do ich vlastníckeho práva tým, že im umožňuje uplatniť námietky a chrániť svoje práva a záujmy v stavebnom konaní v postavení účastníkov konania, ak ich práva môžu byť stavebným konaním dotknuté.“

Účasť v konaní týkajúcom sa skládky v Pezinku

Kauza Pezinskej skládky by bola lokálnou záležitosťou, keby v nej nedochádzalo k hrubému porušovaniu a znásilňovaniu zákonov už mnoho rokov, ktoré obyvatelia Pezinka tvrdohlavo odmietajú ignorovať. Príbeh má mnoho aspektov, čiastkových prípadov a sporov, ktoré však všetky smerujú k jedinému cieľu: zabrániť prevádzkovaniu skládky, ktorú mesto nepotrebuje, jeho obyvatelia ju nechcú a pri povoľovaní ktorej sa porušujú všetky zásady demokratického, spravodlivého a zákonného rozhodovania.

Samostatným príbehom v kauze Pezinská skládka je účasť verejnosti na rozhodovaniach týkajúcich sa skládky.

1. STARÁ SKLÁDKA: dvaja Pezinčania, dva príbehy

V Pezinku už jedna skládka existuje, ktorá je v súčasnosti už uzavretá, avšak je ešte kontroverznejšia, ako „nová“ skládka. Vznikla totiž v jame po vyťaženej tehliarskej hline a bez toho, aby vôbec bolo vybudované teleso skládky, sa táto jama niekoľko desaťročí zavážala odpadom, vrátane nebezpečného. Po prijatí zákona o odpadoch č. 223/2001 bolo potrebné preskúmať staré povolenia na prevádzkovanie skládok. Dvaja obyvatelia mesta Pezinok sa chceli do týchto konaní zapojiť ako účastníci, keďže to zákon nezakazoval. Krajský úrad v Bratislave a následne Ministerstvo životného prostredia rozhodli, že obyvatelia mesta nie sú účastníkmi konania, a to aj z toho dôvodu, že v konaní ich záujmy reprezentuje Mesto Pezinok. Obaja sa s podporou VIA IURIS obrátili na Najvyšší súd, aby tento preskúmal sporné rozhodnutia. Keďže išlo o dvoch obyvateľov, súdy následne konali o každom z nich osobitne.

Obyvateľ JP najskôr v konaní uspel. Súd konštatoval, že je zrejmé, že „existujú prinajmenšom pochybnosti o tom, či prevádzkovanie zariadenia na zneškodňovanie odpadov v Pezinku sa realizuje v súlade s právnymi predpismi a či skládka spĺňa stanovené technické požiadavky. Za daných okolností je teda pravdepodobnosť jej negatívneho vplyvu na životné prostredie, v ktorom žalobca žije, vysoká…“. Ďalej súd konštatoval, že v záujme zabezpečenia práva na priaznivé životné prostredie „štát tejto povinnosti podriaďuje svoju činnosť okrem iného aj vytváraním bariér pred zásahmi do tohto práva, na čo používa kontrolné a sankčné nástroje. Bezpochyby k nim patrí aj právna regulácia správania sa subjektov vo sfére tvorby, udržiavania a ochrany priaznivého životného prostredia. Takáto kontrolná funkcia slúžiaca napĺňaniu účelu čl. 44 Ústavy SR sa realizuje aj prostredníctvom právnej úpravy inštitútu účastníctva v správnom konaní aj v prospech tých, o právach ktorých sa bezprostredne nerozhoduje, ale ktorých práva môžu byť rozhodnutím správneho orgánu priamo dotknuté.“ (7 Sž 103/03 zo dňa 19.02.2004)

Odvolací senát Najvyššieho súdu tento rozsudok však zmenil tak, že žalobu JP zamietol. Podľa tohto rozhodnutia síce všeobecné správne predpisy umožňujú širokú účasť verejnosti, ale až predpisy hmotného práva presne špecifikujú okruh účastníkov konania. A keďže zákon o odpadoch medzi účastníkmi nevymenoval aj obyvateľov mesta, nemôže byť ani JP účastníkom sporného konania.„Eventuálne možným jednostranným výkladom zákona /podľa duchu zákona/ postavenie účastníka správneho konania je možné priznať aj vtedy, ak sa konanie a rozhodovanie bezprostredne dotýka práv a oprávnených záujmov príslušného subjektu. Posledne spomenutú skutočnosť v prípade žalobcu odvolací súd však nezistil.“ Súd napokon odporučil JP, aby využil iné prostriedky priamej účasti občanov na správe verejných vecí, a to napr. petíciu alebo miestne referendum. (1 Sž-o-NS 67/2004 zo dňa 19.04.2005)

JP podal vo veci ústavnú sťažnosť, tú však ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pretože v posudzovanom prípade podľa jeho názoru nedošlo zo strany najvyššieho súdu k odmietnutiu spravodlivosti. Najvyšší súd „rozhodol o sťažovateľovom statuse“, a teda právo na spravodlivý proces sťažovateľa neporušil. K rozhodnutiu pripojil jeden z členov senátu odlišné stanovisko, pretože „skutkové a právne otázky nastolené touto sťažnosťou sú totiž podľa môjho názoru takej povahy, že ich riešenie presahuje rámec predbežného prerokovania v zmysle § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a sťažnosť mala byť preto prijatá na ďalšie konanie“. (III. ÚS 359/05)

Inak sa vyvinul príbeh druhého obyvateľa Pezinku, MK. Aj v jeho prípade rozhodoval Najvyšší súd a tento jeho žalobe vyhovel a zrušil rozhodnutie o jeho vylúčení z konania. Súd konštatoval, že „v prípade sporného výkladu okruhu účastníkov konania je úlohou správneho orgánu vychádzať z obsahu zákona, podľa ktorého koná, z obsahu jeho filozofie a posúdenia možného dosahu na subjekty, ktoré o sebe tvrdia, že jeho rozhodnutím môžu byť dotknuté ich práva alebo právom chránené záujmy“, pričom „Ústava Slovenskej republiky dáva základnú filozofiu právnych predpisov a pri výklade právnych predpisov je vždy potrebné veci posudzovať aj z hľadiska uvedenej filozofie“. Podľa súdu mali správne orgány skúmať, či existuje príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o preskúmaní súhlasov na prevádzkovanie skládky (spojená s ďalšou možnosťou jej prevádzkovania) a rizikom poškodzovania životného prostredia v lokalite žalobcu. (7 Sž 104/03 zo dňa 18.06.2004).

Odvolací senát Najvyššieho súdu toto rozhodnutie zmenil tak, že žalobu zamietol. (1 Sž-o-NS 134/2004 zo dňa 18.06.2004)

Na rozdiel od prípadu JP, v konaní týkajúcom sa MK ústavný súd sťažnosť nielenže prijal na ďalšie konanie, ale vo veci vydal nález, ktorým zrušil odvolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu ako neústavné a porušujúce právo na spravodlivý proces. Ústavný súd konštatoval, že „najvyšší súd na jednej strane zdôvodnil, prečo vyplýva okruh účastníkov konania popri navrhovateľovi z osobitného zákona, teda z ustanovenia § 74 ods. 4 zákona o odpadoch, na druhej strane však bez akéhokoľvek vysvetlenia, resp. zdôvodnenia dospel aj k protichodnému záveru, že „eventuálne možným jednostranným výkladom zákona … postavenie účastníka správneho konania je možné priznať aj vtedy, ak sa konanie a rozhodovanie bezprostredne dotýka práv a oprávnených záujmov príslušného subjektu“. Takýto postup najvyššieho súdu je neprípustný a je porušením tak práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie.“

Ďalej ústavný súd uviedol, že „za situácie, keď najvyšší súd pripustil, aby bol za účastníka správneho konania popri navrhovateľovi a popri subjekte vyplývajúcom z osobitného zákona eventuálne považovaný aj jeden zo subjektov definovaných v druhej a tretej definícii podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, bolo treba presvedčivým spôsobom zdôvodniť, prečo sa má táto možnosť vzťahovať iba na toho, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté, a nie aj na toho, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Ak má byť v danom prípade jedna z uvedených definícií účastníka správneho konania prípustná a druhá nie, musí sa takýto záver opierať o kvalifikované zdôvodnenie, ktoré však absentuje.“ Napokon súd uviedol, že „keďže sťažovateľ predložil v správnom konaní viaceré odborné stanoviská, ktoré podľa neho dokazujú priamy zásah do jeho práv či oprávnených záujmov, bolo potrebné sa s týmito stanoviskami vyčerpávajúcim spôsobom vysporiadať, čo sa však nestalo.“ (I. ÚS 154/05 zo dňa 28.02.2006)

MK sa napokon teda domohol svojho práva na účasť v konaní o preskúmanie súhlasov na prevádzkovanie skládky, avšak až v roku 2007, kedy už bolo toto konanie ukončené.

2. NOVÁ SKLÁDKA: starý príbeh

Príbeh účasti, resp. neúčasti verejnosti v konaniach týkajúcich sa skládky pokračoval aj ohľadom tzv. „novej jamy“, t.j. novej skládky. V tomto prípade bol spor o to, či verejnosť má právo byť účastníkom v územnom konaní (t.j. v konaní o umiestnení stavby skládky).

Krajský stavebný úrad v Bratislave a neskôr aj Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodli, že Pezinčania JP a MK nemajú právo byť účastníkmi konania o umiestnení novej skládky v Pezinku. Tieto rozhodnutia preto navrhli preskúmať v konaní pred súdom, pričom namietali zásah do svojho vlastníckeho práva, do práva na priaznivé životné prostredie a do práva na účasť v konaní týkajúcom sa záležitostí životného prostredia, ako ho garantuje tzv. Aarhuský dohovor. Súd žalobe v oboch prípadoch vyhovel a rozhodnutie ministerstva zrušil. V oboch prípadoch zhodne konštatoval, že žalovaný (t.j. MVaRR SR) sa nezaoberal namietaným zásahom do práva žalobcu na účasť v konaní, „nemal súd možnosť posúdiť zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia z tohto pohľadu a posúdiť tak opodstatnenosť argumentácie žalobcu“. (2S 183/07 zo dňa 06.05.2009, 2S 176/07 zo dňa 09.06.2010)

Žalovaný a tiež spoločnosť Ekologická skládka, a.s. podali proti rozhodnutiu KS odvolanie, o ktorom rozhodoval Najvyšší súd.

V konaní týkajúcom sa MK sa súd musel najskôr vysporiadať s návrhmi na zámenu účastníka konania, ktorú zamietol a potom rozhodol tak, že potvrdil rozsudok Krajského súdu. Ten v rozhodnutí argumentoval predovšetkým Aarhuským dohovorom, ako medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Rovnako ako krajský súd poukázal na to, že funkciou správneho súdnictva nie je nahrádzať činnosť a rozhodnutia správnych orgánov, a teda krajský súd rozhodol správne, keď rozhodnutie ministerstva zrušil, „keďže sa žalovaný ani prvostupňový správny orgán nevysporiadali s otázkou účasti žalobcu v konaní ako s verejnosťou resp. so zainteresovanou verejnosťou“. (3 Sžp 52/2009 zo dňa 17.06.2010). Podotýkam len, že rozhodnutie bolo vydané tri roky po tom, ako bola podaná žaloba.

Najvyšší súd nakoniec potvrdil rozsudok KS BA. Celá vec bola právoplatne rozhodnutá približne 4,5 roka od podania žaloby.

Uvedené rozhodnutia všeobecných súdov možno však zatiaľ zhrnúť tak, že súd neriešil otázku postavenia účastníka v konaní, zaoberal sa len tým, či sa s touto otázkou dostatočne vysporiadali príslušné správne orgány. Keďže tieto sa argumentáciou žalobcov v tomto smere nezaoberali, súd ich rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné, pretože nie je dostatočne (resp. vôbec) vyargumentované.

Po podaní predbežnej otázky Najvyšším súdom SR na Súdny dvor Európskej únie, súdny dvor v januári 2013  konštatoval, že utajenie územného rozhodnutia v konaní o povolení skládky odpadov v Pezinku bolo protiprávne.

Súdny dvor EÚ zároveň konštatoval, že  dotknutá verejnosť musí mať k dispozícii všetky relevantné informácie už od štádia prvostupňového správneho konania, čiže predtým, ako sa prijme prvé rozhodnutie. Podľa Súdneho dvora EÚ odmietnuť poskytnutie územného rozhodnutia verejnosti v priebehu prvostupňového správneho konania by sa mohlo napraviť v rámci druhostupňového správneho konania iba pod podmienkou, že v čase poskytnutia územného rozhodnutia  sú ešte otvorené všetky možnosti a riešenia a že takáto náprava umožní verejnosti mať účinný vplyv na výsledok rozhodovacieho konania. Účastníci konania o povoľovaní pezinskej skládky v takejto situácii neboli.  Sprístupnenie utajeného územného rozhodnutia v marci 2008 bolo takmer dva mesiace potom, ako bola umožnená okamžitá výstavba skládky. „Bolo by absurdné tvrdiť, Pezinčania mali v takejto situácii účinný vplyv na rozhodovanie,“ komentovala stanovisko Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS, ktorá v spore zastupuje Pezinčanov. Zároveň zákon jednoznačne stanovuje, že pripomienky ku konaniu môžu účastníci vzniesť najneskôr na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo v prvom stupni, pričom na neskôr uplatnené námietky konajúci orgán nesmie prihliadnuť (tzv. koncentračná zásada). Zákon teda neumožňoval inšpekcii zaoberať sa pripomienkami účastníkov k územnému rozhodnutiu, podanými v druhostupňovom konaní. Vychádzajúc z jednoznačného znenia zákona a tiež po výslovných upozorneniach konajúceho správneho orgánu na uvedenú zásadu, žiaden z účastníkov nepodával v druhostupňovom konaní žiadne pripomienky ku konaniu.

„Uvedené otázky Súdny dvor odkázal na posúdenie Najvyššiemu súdu SR, vzhľadom na to, že Súdny dvor EÚ rozhoduje o výklade práva Únie,“ vysvetľuje Zuzana Čaputová. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor.

K ďalšej predbežnej otázke Súdny dvor EU konštatoval, že Najvyšší súd Slovenskej republiky je dokonca povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania. A to aj v prípade, keď ho vnútroštátne pravidlo zaväzuje riadiť sa právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky – a nesmie prihliadnuť na posúdenie vyjadrené týmto ústavným súdom, ak sa zdá byť v rozpore s právom Únie.

K otázke týkajúcej sa  posudzovania vplyvu na životné prostredie Súdny dvor EU nepovažoval za potrebné dať odpoveď, vzhľadom na to, že žiadosť o povolenia skládky predchádzala  dátumu na prebratie smernice o posudzovaní vplyvov a teda povinnosti z nej nie sú  uplatniteľné na tento projekt.

V odpovedi na predposlednú otázku, ktorá sa týkala odloženia vykonateľnosti rozhodnutia o povolení skládky,  Súdny dvor EU konštatoval, že európske právo vyžaduje, aby členovia dotknutej verejnosti mali právo žiadať o prijatie predbežných opatrení takej povahy, aby sa predišlo znečisťovaniu, pričom medzi uvedené opatrenia patrí dočasný odklad vykonateľnosti napadnutého povolenia. Odklad vykonateľnosti v praxi spôsobil, že prevádzkovateľ skládky nemohol skládku prevádzkovať až do rozhodnutia Najvyššieho súdu SR o zákonnosti jej povolenia. Súdny dvor považoval uplatnenie tohto práva sa súladné s právom EÚ.

V odpovedi na poslednú otázku Súdny dvor skonštatoval, že rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie vydané v rozpore s  citovanou smernicou, nemôže samo osebe predstavovať nedôvodný zásah do vlastníckeho práva prevádzkovateľa.

Rýchlostná komunikácia R1 Žiar nad Hronom

VIA IURIS podporila občanov, ktorí sa bránili pred porušovaním zákonov pri výstavbe rýchlostnej komunikácie medzi Žarnovicou a Šášovským Podhradím. Navrhovaná trasa novej cesty má prechádzať južnými časťami mesta v blízkosti barokového parku a odseknúť mesto od Hrona. Občania proti takémuto návrhu namietali už viac ako päť rokov. Upozornili, že verejnosť bola počas procesu posudzovania vplyvov navrhovanej stavby na životné prostredie informovaná nedostatočne alebo vôbec, čím došlo k porušeniu zákona.

Nedostatky sa týkali aj problematiky posudzovania jednotlivých variantov trasy. Občianske združenie Svätokrížsky občiansky spolok preto na súde napadlo územné rozhodnutie vydané Krajským úradom v Banskej Bystrici. Najvyšší súd vyniesol rozsudok sp. zn. 1 Sž-o-KS 194/2004 v prospech občanov, keď konštatoval, že pri vydaní rozhodnutia o umiestnení stavby úrady porušili zákon o posudzovaní vplyvov projektu na životné prostredie.

Aj keď úrady počas konania tvrdili, že zákon dodržali, v skutočnosti konali výrazne proti duchu zákona, ktorého cieľom je zapojiť verejnosť do rozhodovania o projektoch zásadne ovplyvňujúcich život v meste. Najvyšší súd rozhodol, že úrady musia konať v súlade s duchom zákona a nestačí ho dodržať formálne. V opakovanom povoľovacom konaní bude potrebné, aby Krajský stavebný úrad v Banskej Bystrici nielen zopakoval celé konanie o umiestnení stavby, ale aj proces posudzovania jej vplyvov na životné prostredie, ktorý riadi Ministerstvo životného prostredia SR.

Záverom možno so znepokojením dodať, že k podobným situáciám dochádza pri schvaľovaní stavieb typu diaľnice a rýchlostné cesty na viacerých miestachOkrem Žiaru nad Hronom ide napríklad aj o Považskú Bystricu či Prešov. Úrady v týchto prípadoch nedodržali zákon a ignorovali požiadavky občanov na zabezpečenie spravodlivého a zákonného procesu rozhodovania.

„Najvyšší súd na tomto mieste zdôrazňuje, že predmetom súdnej ochrany v prejednávanej veci je tvrdený zásah do práva jednotlivca na priaznivé životné prostredie. Bez ohľadu na existenciu štrukturálno-technickej definície životného prostredia prezentovanú v § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, Najvyšší súd pristupuje k životnému prostrediu ako ku komplexnej a právne nedeliteľnej veci verejne užívateľnej každým jednotlivcom bez možnosti vylúčenia z jeho benefícií, pričom na subjektívne právo jednotlivca na priaznivé životné prostredie nie je možné nazerať ináč, ako na snahu ľudstva zachovať priaznivý stav životného prostredia pre nasledujúce pokolenia.

Preto ako veľmi súvisiace a späté so životným prostredím treba hodnotiť právo verejnosti zapájať sa do procesu hľadania najrozumnejších variantov ľudských činností alebo produktov týchto činností, ktoré z tohto hľadiska nebudú zhoršovať dosiahnutý stav životného prostredia. Aby sa dosiahlo veľmi efektívne zapojenie verejnosti do tohto procesu, musí štát starostlivo zabezpečiť prenos informácií opisujúcich nielen navrhované varianty, ale aj ich dopad na stav životného prostredia zo štátu smerom k verejnosti a naopak. Na tomto mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zámerne nevyzdvihuje iba úzku skupinu verejnosti, ktorá sa v mieste predpokladanej výstavby trvalo zdržiava, či už z dôvodu trvalého pobytu alebo výkonu povolania v dotknutej lokalite, a z uvedeného dôvodu je tu rozumné predpokladať, že ide o osoby, ktorých právo na priaznivé životné prostredie je reálne dotknuté, ale aj na zvyšok verejnosti, ktorý sa chce do tohto procesu zapojiť z iných dôvodov, lebo účelom zák. č. 127/1994 Z.z. je upraviť postup pri komplexom odbornom a verejnom posudzovaní pripravovaných stavieb, zariadení a iných činností určených podľa uvedeného zákona pred vydaním rozhodnutia o jeho povolení.

Súčasne pri vyhodnocovaní podkladov potrebných na rozhodovanie o tejto veci treba prihliadnuť aj na niektoré existujúce medzinárodno-právne dokumenty… ako aj niektoré právne akty Európskych spoločenstiev vzhľadom na medzinárodno-právne záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z Európskej dohody o pridružení… ktoré okrem iného zdôrazňujú, že pri procesoch posudzovania vplyvov zámerov stavieb (činností) na životné prostredie ľudskou spoločnosťou ide o konkrétnu realizáciu základného práva na informácie o životnom prostredí, a preto treba zohľadniť aj to, že zmyslom tohto základného práva jednotlivca je znášať svoju spoluzodpovednosť za zachovanie priaznivého stupňa životného prostredia s vedomím spolupodieľania sa na kontrole krokov, ktoré tento stav životného prostredia nielen v súčasnosti, ale aj v budúcnosti môžu reálne ovplyvniť…

Zo všetkých týchto zistení vyplýa pre Najvyšší súd záver, že mesto Žiar nad Hronom, ktoré by bolo v budúcnosti priamo dotknuté výstavbou rýchlostnej komunikácie R1, sprostredkovalo informácie o dlhodobo prebiehajúcom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie iba prostredníctvom verejnej vyhlášky a alternatívne spôsoby informovania verejnosti, ktoré ináč využívalo na informovanie obyvateľov mesta (mestské noviny, mestský rozhlas alebo mestská televízia), boli využívané náhodilým spôsobom a až po akciách spätne. Tento jednostranný prístup mesta (obce), kedy v priestoroch verejnosti prístupných iba počas stránkových hodín (a ktoré sa veľakrát prekrývajú s pracovným časom občanov) sa prezentuje informácia so súčasným vedomím obce, že verejnosť uvedené priestory navštevuje zriedkavo, a preto na informovanie verejnosti o dôležitých záležitostiach v lokalite volí bežne a pravidelne iný spôsob informovania (mestské noviny, rozhlas a televíziu), nie je naplnením zákonného pojmu „informovať verejnosť v mieste obvyklým spôsobom“

Z hore uvedeného prehľadu, ako aj z vykonaných právnych analýz, jednoznačne vyplýva záver, že verejnosť v meste Žiar nad Hronom nebola dostatočne informovaná o procese spôsobom v mieste obvyklým, ako to zák. č. 127/1994 Z.z. ustanovuje normatívne… a tak nebol naplnený účel sledovaný zák. č. 127/1994 Z.z….

Najvyšší súd ako odvolací súd vzhľadom na hore uvedené skutkové zistenia a právne závery konštatuje, že došlo k viacnásobnému porušeniu zák. č. 127/1994 Z.z. s nepriaznivým dopadom na zapojenie verejnosti do procesu hodnotenia vplyvov zamýšľanej stavby rýchlostnej komunikácie R1, čo v konečnom dôsledku spôsobilo vznik situácie, kedy došlo ku skresleniu výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie a súčasne nemohol byť komplexne a objektívne zhodnotený vplyv líniovej stavby na životné prostredie. Toto viacnásobné porušenie zák. č. 127/1994 Z.z. vzhľadom na účel, ktorý sleduje (dosiahnutie priaznivého životného prostredia v rámci procesu trvalo udržateľného rozvoja) a s ohľadom na závažnosť intenzity porušenia chráneného záujmu, Najvyšší súd vyhodnotil ako tak závažnú vadu podkladov napadnutého rozhodnutia, ktorú je možné odstrániť iba zrušením tohto rozhodnutia a vrátením správnemu orgánu na ďalšie konanie…“

(z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Sž-o-KS 194/2004)

Parčík Belopotockého – súhlas na výrub drevín

Občianske združenie obyvateľov lokality okolo budovy Slovenského rozhlasu v Bratislave sa snažilo zachrániť a zachovať park na Belopotockého ulici v Bratislave pri budove Slovenského rozhlasu, a za účelom zabrániť ďalšiemu ničeniu zelene v tejto husto osídlenej lokalite.

Mestská časť Bratislava – Staré mesto však vydala rozhodnutie o umiestnení stavby polyfunkčného objektu, pričom stavba mala stáť na pozemku, na ktorom sa v súčasnosti nachádza park na Belopotockého ulici. V dôsledku toho by bolo treba vyrúbať celkovo 59 stromov a 310 m2 kríkov, nachádzajúcich sa v súčasnosti v parku. To by znamenalo faktickú likvidáciu parku.

V konaní o umiestnení stavby a aj následnom v súdnom konaní občianske združenie namietalo, že rozhodnutie o umiestnení stavby je nezákonné z dôvodu, že toto rozhodnutie nebolo možné vydať, pretože podľa § 103 ods. 6 zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny je možné vydať rozhodnutie až po tom, ako dá orgán ochrany prírody a krajiny súhlas na výrub drevín.

Ustanovenie § 103 ods. 6  zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny znie nasledovne: „Orgán štátnej správy, ktorý vedie konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, môže o veci rozhodnúť najskôr po tom, ako mu bolo doručené rozhodnutie orgánu ochrany prírody o vydaní alebo nevydaní súhlasu alebo povolení alebo nepovolení výnimky zo zákazu alebo vyjadrenie, ak sa podľa tohto zákona vyžadujú.“

Občianske združenie argumentovalo, že na predmetnom pozemku v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby ešte prebiehalo konanie o výrube drevín, ktoré nebolo právoplatne skončené.

Stavebný úrad aj prvostupňový súd (krajský súd) argumentáciu občianskeho združenia odmietli a vo svojich rozhodnutiach uviedli, že z ustanovenia zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny ani z ustanovení stavebného zákona nevyplýva, že vydanie územného rozhodnutia je podmienené vydaním súhlasu na výrub drevín. Stavebný úrad a prvostupňový súd konštatovali, že stačí, ak právoplatné rozhodnutie o súhlase na výrub drevín bude predložené najneskôr v stavebnom konaní.

Občianske združenie sa proti rozhodnutiu krajského súdu odvolalo na Najvyšší súd SR. Najvyšší súd SR odvolaniu vyhovel, odmietol argumenty stavebného úradu a krajského súdu a stotožnil sa s argumentmi občianskeho združenia. Podľa Najvyššieho súdu musí byť právoplatný súhlas na výrub drevín vydaný už pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby (územného rozhodnutia).

Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Sžp 10/2009 zo dňa 12. januára 2010:

„Nielen stavebné konanie samotné ale aj územné konanie predstavuje konanie o veci, ktorou môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, a nie je možné vylúčiť, že aj výrazným spôsobom. Otázku, či záujmy ochrany prírody a krajiny sú v konkrétnej veci skutočne dotknuté, a to aj vzťahom do budúcnosti, a pokiaľ áno, potom v akom rozsahu a s akými následkami, o tom má právomoc rozhodnúť orgán ochrany prírody a krajiny vo forme vyjadrenia alebo iného stanoviska. Stavebný úrad nesmie nechať nepovšimnuté záujmy ochrany prírody a krajiny (§ 103 ods. 6 zák. č. 543/2002 Z.z.) a vyjadrenie alebo iné stanovisko musí vyhodnotiť ako nevyhnutný podklad pre rozhodnutie. (…) Najvyšší súd nemôže akceptovať právnu situáciu, kedy s vedomím, že na dotknutom území, kde sa v čase rozhodovania nachádzajú rastúce stromy a kríky, stavebný úrad rozhodne o umiestnení stavby, tzn. že za tejto situácie nie je možné vylúčiť budúci stav, kedy určitá plocha bude zastavaná stavbou, v dôsledku čoho budú musieť byť logicky zlikvidované, resp. odstránené všetky prekážky dotknuté vrátane tam existujúcich porastov (a to aj v budúcnosti) touto stavbou. Z tohto dôvodu je potom irelevantné tvrdenie, že toto rozhodnutie ešte nezakladá právo na uskutočnenie stavby.“

Share This