Nefungujúca samospráva
Príručky a návody

V tomto manuáli sa budeme venovať možnostiam nápravy v prípade nefunkčnosti, nekonania orgánov obce alebo ich protizákonného konania.

V zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je obec samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky, ktorý združuje osoby, ktoré majú na jej území trvalý pobyt. Je právnickou osobou, ktorá za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodári s vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. Základnou úlohou obce pri výkone samosprávy je starostlivosť o všestranný rozvoj jej územia a o potreby jej obyvateľov.

Orgánmi obce sú obecné zastupiteľstvo a starosta obce. Tieto orgány sú zodpovedné za zdravé, transparentné a zákonné fungovanie v obci. V prípade, že povinnosti a právomoci orgánov obce nie sú riadne vykonávané alebo sú vykonávané protizákonne, právny poriadok dáva buď samotným orgánom obce, iným orgánom verejnej správy alebo občanom do rúk prostriedky kontroly ale aj prostriedky nápravy. Niektorým týmto prostriedkom, podmienkam ich použitia a ich účinkom, sa venujeme ďalej.

Niektorými otázkami kontroly orgánov verejnej moci, aj obci, sa VIA IURIS venovala aj na svojej výročnej konferencii , ktorá patrí do série podujatí venovaných téme Prístup k spravodlivosti – Bariéry a východiská a ktorá sa konala v dňoch 19. – 20. novembra 2007 v Pezinku. Závery z tejto konferencie sú zhrnuté v publikácii Prístup k spravodlivosti – Bariéry a východiská: Verejná kontrola verejnej moci.

Základný manuál
Vzájomná kontrola vo vnútri obce

Kontrolné mechanizmy hlavného kontrolóra

Najsilnejším prvkom vnútornej kontroly v obci je hlavný kontrolór. Hlavného kontrolóra volí a odvoláva obecné zastupiteľstvo. Kontrolnú činnosť musí vykonávať nezávisle a nestranne.

Do jeho kontrolnej činnosti patrí kontrola zákonnosti, účinnosti, hospodárnosti a efektívnosti pri hospodárení a nakladaní s majetkom a majetkovými právami obce, kontrola príjmov, výdavkov a finančných operácií obce, kontrola vybavovania sťažností a petícií, kontrola dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane nariadení obce, kontrola plnenia uznesení obecného zastupiteľstva, kontrola dodržiavania interných predpisov obce a kontrola plnenia ďalších úloh ustanovených osobitnými predpismi.

Kontrolnej činnosti hlavného kontrolóra podlieha obecný úrad, rozpočtové a príspevkové organizácie zriadené obcou, právnické osoby, v ktorých má obec majetkovú účasť, a iné osoby, ktoré nakladajú s majetkom obce alebo ktorým bol majetok obce prenechaný na užívanie, a to v rozsahu dotýkajúcom sa tohto majetku, osoby, ktorým boli poskytnuté z rozpočtu obce účelové dotácie alebo návratné finančné výpomoci, či nenávratné finančné výpomoci podľa osobitného predpisu v rozsahu nakladania s týmito prostriedkami.

Hlavný kontrolór, okrem vyššie uvedenej kontrolnej činnosti:
– predkladá obecnému zastupiteľstvu raz za šesť mesiacov návrh plánu kontrolnej činnosti,
– vypracúva odborné stanoviská k návrhu rozpočtu obce a k návrhu záverečného účtu obce pred jeho schválením v obecnom zastupiteľstve,
– predkladá správu o výsledkoch kontroly priamo obecnému zastupiteľstvu na jeho najbližšom zasadnutí,
– predkladá obecnému zastupiteľstvu najmenej raz ročne správu o kontrolnej činnosti, a to do 60 dní po uplynutí kalendárneho roku,
– spolupracuje so štátnymi orgánmi vo veciach kontroly hospodárenia s prostriedkami pridelenými obci zo štátneho rozpočtu alebo zo štrukturálnych fondov Európskej únie,
– je povinný vykonať kontrolu, ak ho o to požiada obecné zastupiteľstvo.

Hlavný kontrolór sa zúčastňuje na zasadnutiach obecného zastupiteľstva a obecnej rady s hlasom poradným; môže sa zúčastňovať aj na zasadnutiach komisií zriadených obecným zastupiteľstvom. Hlavný kontrolór je povinný na požiadanie bezodkladne sprístupniť výsledky kontrol poslancom alebo starostovi.

Občania sa môžu na hlavného kontrolóra obracať so sťažnosťami v rámci jeho právomocí.

Kontrolné mechanizmy starostu

Starosta môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše. Ak je zriadená obecná rada, starosta prerokuje uznesenie obecného zastupiteľstva pred pozastavením jeho výkonu v obecnej rade. Uznesením obecnej rady však nie je viazaný.

Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov opätovne schváliť. Ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť.

Kontrolné mechanizmy obecného zastupiteľstva

Obecné zastupiteľstvo zasadá podľa potreby, najmenej však raz za tri mesiace. Ak požiada o zvolanie zasadnutia obecného zastupiteľstva aspoň tretina poslancov, starosta zvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva tak, aby sa uskutočnilo do 15 dní od doručenia žiadosti na jeho konanie. Ak starosta nezvolá zasadnutie obecného zastupiteľstva, zvolá ho zástupca starostu alebo iný poslanec poverený obecným zastupiteľstvom. Ak starosta nie je prítomný alebo odmietne viesť takto zvolané zasadnutie obecného zastupiteľstva, vedie ho ten, kto zvolal obecné zastupiteľstvo.

Obecné zastupiteľstvo má v kompetencii vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu. Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov, alebo hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Môže tiež vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda.

Obecné zastupiteľstvo môže tiež zriaďovať komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány. Komisie sú zložené z poslancov a z ďalších osôb zvolených obecným zastupiteľstvom. Členom týchto komisií, ktoré majú okrem iného aj kontrolnú funkciu, môžu byť teda aj samotní občania.

Kontrola obce inými orgánmi verejnej správy

Kontrolné mechanizmy prokuratúry

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom (písomne alebo ústne), ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti. Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor. Prokurátor je povinný upovedomiť podávateľa podnetu o spôsobe vybavenia podnetu.

Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné na posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na ktorých vykonanie je podľa zákona oprávnený.

Prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo. Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Prokurátor, ktorý podnet posudzuje, nie je však návrhom viazaný a z toho dôvodu je na posúdení prokurátora, či vykoná opatrenie.

V zmysle § 22 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre je prokurátor podať protest proti všeobecne záväznému nariadeniu územnej samosprávy, jeho opatreniu alebo rozhodnutiu, ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Pod opatrením sa myslí aj uznesenie obecného zastupiteľstva.

Podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní opatrenia alebo rozhodnutia alebo jeho nečinnosťou.

Prokurátor podáva upozornenie spravidla orgánu, proti ktorého postupu alebo nečinnosti upozornenie smeruje. Upozornenie však môže podať aj bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie aj jeho bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu.

Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora a odstrániť protiprávny stav bez zbytočného odkladu, najneskôr však do 30 dní od doručenia upozornenia prokurátora, alebo v tej istej lehote odstúpiť upozornenie prokurátora na vybavenie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu alebo dozerajúcemu orgánu. O prijatých opatreniach je povinný informovať v rovnakej lehote prokurátora.

Kontrolné mechanizmy Najvyššieho kontrolného úradu

Fyzické a právnické soby sa tiež môžu obrátiť s oznámením alebo podnetom na Najvyšší kontrolný úrad, ak evidujú nezákonné nakladanie s majetkom obce alebo nezákonné hospodárenie obce. Najvyšší kontrolný úrad však nemá povinnosť v určitej lehote vysporiadať sa s týmto podaním. Takýto podnet však môže Najvyšší kontrolný úrad použiť ako podklad pre svoju kontrolnú činnosť.

Najvyšší kontrolný úrad, čo sa týka obcí, kontroluje hospodárenie s majetkom, majetkovými právami, finančnými prostriedkami, záväzkami a pohľadávkami obcí. Kontroluje aj spôsob vyrubovania a vymáhania daní, ciel, odvodov, poplatkov a pokút, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu republiky alebo rozpočtov obcí.

Úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Úrad môže predkladať kontrolovaným subjektom a príslušným orgánom odporúčania na riešenie nedostatkov zistených v rámci uplatňovania jeho pôsobnosti.

Úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky tomu orgánu obce, ktorý koná v mene obce v súvislosti s činnosťou kontrolovaného subjektu. Ak je kontrolovaným subjektom obec, úrad oznámi kontrolou zistené nedostatky aj zastupiteľstvu obce. Orgán, ktorému úrad oznámil kontrolou zistené nedostatky, je povinný v rozsahu svojej pôsobnosti a v lehote určenej úradom zabezpečiť odstránenie oznámených nedostatkov a bezodkladne poslať o tom úradu správu. Ak tieto svoje povinnosti nesplní starosta obce (primátor mesta), úrad predloží vec zastupiteľstvu obce.

O osobitne dôležitých zisteniach a poznatkoch vyplývajúcich z pôsobnosti úradu informuje predseda úradu Národnú radu Slovenskej republiky a príslušné orgány.

Odvolanie starostu obyvateľmi obce

Jednou z možností ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície.

Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Vzor petície na stihnutie: Petícia na vyhlásenie miestneho referenda.

Podľa jeho ustanovenia § 11a, musí zastupiteľstvo obce vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, v prípade, ak sa pod petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov.

Oprávneným voličom podľa ustanovenia § 2 zákona č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí je:

– občan Slovenskej republiky
– s trvalým pobytom v obci, kde sa majú voľby (miestne referendum) vykonávať
– ktorý dosiahol vek 18 rokov

Petíciu overujú aspoň traja poslanci určení obecným zastupiteľstvom, ktorí nemôžu byť členmi petičného výboru, a starosta. Starosta však neoveruje tento druh petície, teda ak petícia smeruje k jeho odvolaniu. Ak petícia spĺňa náležitosti ustanovené zákonom o petičnom práve (viď vyššie) obecné zastupiteľstvo musí vyhlásiť miestne referendum obce tak, aby sa uskutočnilo do 90 dní od doručenia petície.

Výsledky miestneho referenda sú platné, ak sa na ňom zúčastnila aspoň polovica oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou platných hlasov účastníkov miestneho referenda. Obecné zastupiteľstvo vyhlási výsledky referenda do troch dní od doručenia zápisnice o výsledkoch hlasovania na úradnej tabuli. V prípade, ak je referendum úspešné, mandát starostu zaniká vyhlásením výsledku miestneho referenda.

Ak by došlo k takej situácii, že obecné zastupiteľstvo na základe platnej petície nevyhlási miestne referendum, je nevyhnutné sa obrátiť s podnetom na okresnú prokuratúru s uvedením všetkých skutočností a dôkazov, ktoré svedčia tomu, že referendum malo byť vyhlásené.

V praxi sa opakovane stáva, že prokurátor vydá na základe podnetu upozornenie proti uzneseniu obecného zastupiteľstva o vyhlásení miestneho referenda o odvolaní starostu. Upozornenie prokurátora nemá záväzný charakter a vydaním upozornenia nedochádza k zrušeniu napádaných aktov. Z toho dôvodu podaním upozornenie nedochádza k zrušeniu vyhláseného referenda. Referendum by bolo zrušené, ak by obecné zastupiteľstvo vyhovelo upozorneniu prokurátora a napádané uznesenie zrušilo.

Kontrola nakladania s majetkom obce

V zmysle § 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí orgány obce sú povinné hospodáriť s majetkom obce v prospech rozvoja obce a jej občanov a ochrany a tvorby životného prostredia.

Orgány obce a organizácie sú povinné majetok obce zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Sú povinné najmä udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi.

Pravidlá nakladania s majetkom obce

Od prvého júla 2009 sú obce a VÚC povinné predávať a prenajímať svoj majetok vo verejnej obchodnej súťaži, dražbe alebo priamym predajom najmenej za cenu podľa znaleckého posudku.

Uvedené pravidlá by mali zabezpečiť čo najvyššie zhodnotenie verejného majetku. Ide o mimoriadne významný príspevok k transparentnému a efektívnemu nakladaniu s verejným majetkom. Išlo o reakciu na prax niektorých slovenských samospráv, pri ktorej dochádzalo k predaju majetku, alebo jeho prenajímaniu za cenu výrazne nižšiu, než je cena trhová. Obce či vyššie územné celky predávali majetok za cenu, ktorá nie je určená ani výsledkom súťaže, ani znaleckého ohodnotenia. Navyše sa nakladanie s majetkom dialo často bez informovania obyvateľov.

Obec musí tiež zverejniť zámer predať svoj majetok a jeho spôsob na svojej úradnej tabuli, na internetovej stránke obce, ak ju má obec zriadenú, a v regionálnej tlači. Táto povinnosť by mala prispieť k transparentnosti pri nakladaní s majetkom a zabezpečiť obyvateľom obce informovanosť o nakladaní s ním.

Obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci starostom obce, poslancom obecného zastupiteľstva, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou, prednostom obecného úradu, zamestnancom obce, hlavným kontrolórom obce, blízkou osobou osôb uvedených vyššie.

Bližšie podmienky na nakladanie s majetkom obce sú uvedené v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí. Zároveň v časti odkazy nájdete stanoviská Ministerstva financií SR k danej problematike v konkrétnych prípadoch.

Popis možností, čo môžu občania robiť, ak obec nakladá s majetkom nehospodárne nájdete tiež vo filme VIA IURIS – Nakladanie s obecným majetkom.

Významným a novým prvkom, ktorý zmeny zákona priniesli je poskytnutie práva obyvateľovi obce a VÚC podať návrh na súd na určenie neplatnosti prevodu. Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa. V záujme právnej istoty ďalších nadobúdateľov je toto právo obmedzené na dobu jedného roka odo dňa prevodu.

Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb. Je daný tým, že priamo zákon zaviedol aktívnu legitimáciu obyvateľov obce.

Neoprávnená štátna pomoc

Ak obec prevedie vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku v prospech podnikateľa, nemala by ho v zmysle zákona o štátnej pomoci predať za cenu nižšiu ako je cena trhová. Ak nebude podľa uvedeného postupovať, mal by byť tento prevod skúmaný z hľadiska možného rozporu s pravidlami poskytovania štátnej pomoci.

V zmysle zákona o štátnej pomoci, sa štátnou pomocou rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Tento zákon sa vzťahuje na podnikateľov ako aj ich združenia a na poskytovateľov štátnej pomoci, t.j. štátne orgány, vyššie územné celky, obce a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc podľa osobitného zákona.

Zákaz poskytovania štátnej pomoci sa nevzťahuje na minimálnu pomoc a na štátnu pomoc poskytnutú v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva o skupinových výnimkách. Minimálna pomoc tzv. pravidlo de minimis je bližšie upravená v nariadení Komisie (ES) č. 1998/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na pomoc de minimis. Uvedené nariadenie stanovuje, že pomoc podnikateľovi, ktorá neprekračuje strop 200 000 EUR počas obdobia troch daňových rokov a ktorá spĺňa určité podmienky, nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle čl. 87 ods. 1 zmluvy, keďže sa považuje za pomoc, ktorá neovplyvňuje obchod ani nenarúša hospodársku súťaž. Takáto pomoc sa preto nemusí notifikovať (schváliť).

Štátna pomoc sa môže poskytnúť, len ak je schválená Komisiou. Poskytovateľ je povinný pred poskytnutím štátnej pomoci požiadať Komisiu o jej schválenie, okrem prípadov výnimiek zo zákazu. V prípade, ak dôjde k poskytnutiu neoprávnenej pomoci, je poskytovateľ povinný vymáhať od príjemcu sumu, ktorá zodpovedá neoprávnenej pomoci vrátane úroku podľa sadzby určenej Komisiou.

K možnosti zavedenia nútenej správy v obci

V zmysle § 19 ods. 9 zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je Ministerstvo financií oprávnené rozhodnúť o zavedení nútenej správy, ak nastali skutočnosti, že celková výška záväzkov obce po lehote splatnosti presiahne 15% skutočných bežných príjmov obce predchádzajúceho rozpočtového roka a ak neuhradila niektorý uznaný záväzok do 60 dní odo dňa jeho splatnosti, a zároveň obec nezaviedla ozdravný režim.

Pre potreby zavedenia ozdravného režimu sa do celkovej výšky záväzkov obce po lehote splatnosti 60 dní nezapočítavajú záväzky z realizácie spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, operačných programov spadajúcich do cieľa Európska územná spolupráca a programov financovaných na základe medzinárodných zmlúv o poskytnutí grantu uzatvorených medzi Slovenskou republikou a inými štátmi najviac v sume zmluvne dohodnutého nenávratného finančného príspevku.

Podnet na konanie zákon nerieši, je však možné podnetom napríklad od zastupiteľstva, na preverenie skutočností týkajúcich sa rozpočtového provizória, vyvolať konanie Ministerstva financií a následne aj rozhodnutie o zavedení nútenej správy. Na to však musia byť splnené ekonomické parametre uvedené vyššie. Ak obyvatelia majú opodstatnené podozrenie, že môže dôjsť k naplnenie podmienok o nútenej správe, je vhodné podať podnet na Ministerstvo financií.

Trestnoprávna zodpovednosť starostu

V prípade, že starosta obce hrubo porušuje svoje povinnosti, prichádza do úvahy aj jeho trestnoprávna zodpovednosť.

Starosta sa môže dopustiť trestného činu porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku, ak obci spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok. Potrestá sa odňatím slobody až na dva roky. (§ 237 a nasl. Trestného zákona).

Do úvahy tiež prichádza spáchanie trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa (§ 326 Trestného zákona). Tento trestný čin spácha verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, prekročí svoju právomoc, alebo nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci alebo z rozhodnutia súdu. potrestá sa odňatím slobody na dva roky až päť rokov.

Podľa § 128 ods. 1 Trestného zákona platí podmienka, že trestný čin musí byť spáchaný v súvislosti s právomocou a zodpovednosťou verejného činiteľa. Táto právomoc musí vyplývať z ústavy alebo zo zákonov. Právomocou verejného činiteľa je najmä rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb. Podľa výkladu Generálnej prokuratúry SR musí takéto rozhodovanie o právach a povinnostiach obsahovať „prvok moci a prvok rozhodovania“. A keďže výkon nie každej povinnosti starostu je aj výkonom jeho právomoci, je potrebné vopred zvážiť a posúdiť skutkový stav.

Uvedené možno doplniť aj uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Tz 22/2004, ktorým podľa § 268 ods. 1 Trestného poriadku zamietol sťažnosť pre porušenie zákona, ktorú podal generálny prokurátor Slovenskej republiky proti právoplatnému rozhodnutiu prokurátora okresnej prokuratúry. V odôvodnení tohto uznesenia sa okrem iného uvádza, že „…Aby obvinený mohol byť považovaný za verejného činiteľa nepostačuje len správne zistenie, že v čase činu bol voleným funkcionárom samosprávy, primátorom mesta B., a že sa podieľal na plnení úloh spoločnosti a štátu, ktorými treba rozumieť výkon dôležitých verejných funkcií. Súčasne by musela byť totiž splnená aj podmienka, že používal pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie týchto úloh zverená. Chápanie pojmu právomocí obvineného v súvislosti s odplatným prevodom nehnuteľného majetku mesta na právnickú osobu v podanom mimoriadnom opravnom prostriedku nie je správne. Jeho kritériom totiž nie je to, o plnenie akej z úloh mesta ktoré obvinený zastupoval navonok išlo, ani to, že v majetkovoprávnom vzťahu zastupoval jeho obyvateľov, v záujme ktorých bol povinný konať. Nesporne išlo o konanie, ktoré malo širší spoločenský dosah a dotýkalo sa verejného záujmu, avšak pojem právomoci musí v sebe vždy zahrňovať prvok moci a rozhodovania…. Názor sťažovateľa, že zákon v tejto spojitosti primátorovi priznáva konkrétne právomoci, ktoré sú sčasti obmedzené kompetenciou mestského zastupiteľstva schvaľovať zmluvné prevody nehnuteľného majetku [§ 9 ods. 2 písm. a) Zákona o majetku obcí] prehliada, že prvok rozhodovania a moci podľa zákona prináleží práve spomenutému zastupiteľskému zboru, ktorého rozhodnutia vykonáva primátor ako výkonný orgán hlavného mesta.“

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ak sa verejný činiteľ dopustí trestného činu zneužívajúc na to svoje postavenie, zamestnanie, funkciu, prístup k zdrojom a dôveru, ktorá mu bola zverená, nemusí sa dopustiť trestného činu verejných činiteľov. Môže však ísť o spáchanie iného trestného činu alebo porušenie iných ustanovení zákona, za ktoré mu hrozí sankcia.

Každý, kto sa o nezákonnom konaní starostu dozvie, môže podať trestné oznámenie orgánom činným trestnom konaní (napr. najbližšie oddelenie policajného zboru), ktoré sa musia s jeho podaním zaoberať. Občanov často odradí od podania trestného oznámenia strach, že by mohli byť trestne stíhaní za krivé obvinenie alebo ohováranie. Tieto obavy nie sú ale opodstatnené, keďže pri oboch trestných činoch by sa musel preukázať ich úmysel, že chceli uvádzať nepravdivé informácie.

Od septembra 2011 pribudla nová skutková podstata trestných činov verejných činiteľov. Podľa § 327a Trestného zákona, verejný činiteľ, ktorý z nedbanlivosti nesplní povinnosť vyplývajúcu z jeho právomoci pri správe majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, hoci vedel, že tým môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, a spôsobí tým škodu veľkého rozsahu na majetku štátu, majetku obce, majetku vyššieho územného celku alebo majetku verejnoprávnej inštitúcie, alebo spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví viacerých osôb alebo smrť viacerých osôb, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Bližšie k zodpovednosti verejných činiteľov sa môžete dočítať v analýze – Zodpovednosť verejných činiteľov vydanej VIA IURIS. Prečítajte si celú publikáciu.

Ďalšie informácie
Vzory, odkazy, predpisy

Nižšie nájdete praktické vzory podaní, súvisiace právne predpisy a užitočné odkazy k téme Nefungujúca samospráva. Vzory podaní vám môžu pomôcť v komunikácii so štátnymi orgánmi. Môžete si ich upraviť podľa vlastných potrieb, sú k dispozícii na stiahnutie zdarma.

Vzory podaní
Petícia na vyhlásenie miestneho referenda
Rozhodnutie o uložení pokuty starostovi obce

Súvisiace právne predpisy
Zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení
Zákon č. 346/1990 Zb. o voľbách do samosprávnych orgánov obcí
Zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí
Zákon č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci
Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy na pomoc de minimis.
Zákon č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy
Zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon

Užitočné odkazy
Film VIA IURIS o zákonnom postupe odvolávania starostu, ktorý stratil dôveru občanov – Starosti so starostom
Film VIA IURIS o tom, čo môžu občania robiť, ak ich obec nakladá so svojim majetkom nehospodárne – Nakladanie s obecným majetkom
Stanoviská Ministerstva financií Slovenskej republiky k nakladaniu s majetkom obce:
Stanovisko Ministerstva financií SR 1
Stanovisko Ministerstva financií SR 2
Stanovisko Ministerstva financií SR 3
Stanovisko Ministerstva financií SR 4
Stanovisko Ministerstva financií SR 5
Stanovisko Ministerstva financií SR 6

Otázky a odpovede

OTÁZKA: Kedy môže obecné zastupiteľstvo vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu?

ODPOVEĎ: Obecné zastupiteľstvo vyhlási miestne referendum o odvolaní starostu, ak o to petíciou požiada aspoň 30% oprávnených voličov, alebo hrubo alebo opakovane zanedbáva povinnosti starostu, porušuje Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy. Môže tiež vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, ak neprítomnosť alebo nespôsobilosť starostu na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov.

OTÁZKA: Môžu obyvatelia obce iniciovať odvolanie starostu?

ODPOVEĎ: Jednou z možností ako sa obyvatelia obce môžu zapojiť aktívne do fungovania svojej obce, je vysloviť nespokojnosť s konaním starostu, a to tak, že ho odvolajú v miestnom referende. Konanie miestneho referenda môžu obyvatelia podnietiť zorganizovaním petície. Pri spísaní takejto petície sa postupuje podľa všeobecného postupu pre petície a zároveň podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Pozrite si vzor petície: Petícia na vyhlásenie miestneho referenda.

Podľa jeho ustanovenia § 11a, musí zastupiteľstvo obce vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu, v prípade, ak sa pod petíciu za vyhlásenie miestneho referenda o odvolaní starostu podpíše aspoň 30 % oprávnených voličov.

OTÁZKA: Môžu obyvatelia na súde napadnúť nehospodárne nakladanie s majetkom obce?

ODPOVEĎ: Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, dražbou alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.

Žalobu je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa. V žalobe nie je potrebné preukazovať naliehavý právny záujem, tak ako je to u iných určovacích žalôb. Je daný tým, že priamo zákon zaviedol aktívnu legitimitu obyvateľov obce.

OTÁZKA: Vplýva obmedzený prístup k úradnej tabuli obce na platnosť VZN?

ODPOVEĎ: Schválené Všeobecne záväzné nariadenie bolo vyvesené na úradnej tabuli v meste dňa 5.10.2011. Toto VZN nadobúda účinnosť 15. dňom od vyvesenia na úradnej tabuli, t.j. 20.10.2011. Na úradnej tabuli nachádzajúcej sa v centre mesta však schválené VZN vyvesené nie je. Mesto argumentuje, že „oficiálna“ úradná tabuľa sa nachádza vo vestibule MsÚ, ktorý je však otvorený len počas pracovnej doby úradu. Ďalším argumentom samosprávy je, že VZN bolo zverejnené aj na internetovej úradnej tabuli na oficiálnej stránke mesta. Chcem sa teda opýtať, či internetová tabuľa spĺňa kritéria ustanovené zákonom o nepretržitom prístupe verejnosti k nej. Takisto, či nevyvesením VZN na „riadnej“ (teda verejnosti prístupnej) úradnej tabuli nedošlo k porušeniu zákona o správnom konaní a v konečnom dôsledku aj odkladu účinnosti VZN.

Obec pri vydávaní všeobecne záväzných nariadení /VZN/ nie je v postavení správneho orgánu v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok).

Podľa právneho názoru Ministerstva vnútra SR však vzhľadom na zachovanie právnej istoty a jednoty právneho poriadku, ak aj obec neplní funkciu správneho orgánu, mala by zabezpečiť nepretržitý prístup verejnosti k úradnej tabuli tak, ako je to uvedené v § 3 ods. 5 správneho poriadku. Zverejnenie na internetovej stránke je len doplnkovou službou, ktorú je obec povinná uplatniť v prípade, ak ju má zriadenú. Podmienkou účinnosti VZN je jeho vyvesenie na úradnej tabuli (nie na internetovej adrese), pričom VZN nadobúda účinnosť pätnástym dňom od vyvesenia. Podľa názoru ministerstva vnútra nedodržanie nepretržitosti prístupu verejnosti k úradnej tabuli v tomto prípade nemá vplyv na účinnosť VZN.

Podľa nášho názoru nevyvesením VZN na riadnej úradnej tabuli v obci (nie internetovej), ktorá ako jediná spĺňa požiadavku nepretržitej prístupnosti nebol naplnený predpoklad platnosti a účinnosti VZN v zmysle dikcie § 6 ods. 8 a 9 zákona 369/1990 Zb. o obecnom zriadení; na základe tejto argumentácie by teda mohlo byť argumentované tým, že také VZN nie je pre nikoho záväzné nakoľko nebola dodržaná zákonom stanovená a predpísaná procedúra jeho uvedenia do platnosti a účinnosti – upozornenie na uvedené nedostatky úradnej tabule v obci a na nedostatky v súvislosti so zverejňovaním VZN na úradnej tabuli môžu byť predmetom podania sťažnosti na príslušný organ obce s cieľom zjednať okamžitú nápravu pretože súčasný stav je v rozpore s dikciou zákona alebo tiež predmetom podania podnetu príslušnej okresnej prokuratúre s cieľom vykonať dozor nad dodržiavaním zákonnosti s následným upozornením na nezákonný stav a pokynom uviesť ho do súladu so zákonom.

OTÁZKA: Ako možno vymôcť sumu, ktorú dlhuje starosta obci?

ODPOVEĎ: Obec ako poškodený subjekt by si mala uplatniť svoj nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. V zmysle tohto ustanovenia zodpovedá každý za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu teda zodpovedá aj starosta, ktorý ju spôsobí nezákonným výkonom svojej právomoci. Uplatnenie nároku by obec uskutočnila podaním žaloby na náhradu škody na príslušnom Okresnom súde.

OTÁZKA: Má obyvateľ obce postavenie poškodeného v trestnom konaní proti starostovi, ktorý spôsobil obci škodu?

ODPOVEĎ: Je faktom, že ako svedok alebo oznamovateľ trestného činu nemá obyvateľ obce taký rozsah procesných oprávnení ako poškodený, resp. postavenie poškodeného je procesne silnejšie (má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom).

Z tohto dôvodu je snaha obyvateľov obce o tento status logická. Zložitejšia je však otázka, či sa dá uvedený aj zdôvodniť. Poškodeným je v zmysle Trestného poriadku „osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Z tejto definície by sa v danom prípade dalo uvažovať o možnom naplnení tejto jej časti: „…iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody“. Judikatúra neuvádza príklad, ktorý by bol čo i len obdobný. Obec je zároveň samostatný právny subjekt, ktorého majetkové práva mohli byť konaním starostu porušené. A v tomto zmysle je obec poškodeným subjektom.

Zároveň však nepovažujeme za márne pokúsiť sa ustáť tvrdenie, že obyvateľ je poškodený a nechať na Orgánoch činných v trestnom konaní zdôvodnenie opaku. Tvrdenie by sa mohlo opierať o to, že ste obyvateľom obce, z príslušnosti k obci vyplýva obyvateľovi obce celý rad práv a povinností. Okrem toho, že sa obyvateľ zákonom predpokladaným spôsobom zúčastňuje na samospráve obce je napr. aj povinný podľa § 4 zákona o obecnom zriadení

a) ochraňovať majetok obce a podieľať sa na nákladoch obce, vykonávať menšie obecné služby organizované obcou, ktoré sú určené na zlepšenie života, životného prostredia, ekonomických podmienok a sociálnych podmienok obyvateľov obce a sú vykonávané v záujme obce

b) poskytovať podľa svojich schopností a možností osobnú pomoc pri likvidácii a na odstraňovaní následkov živelnej pohromy alebo havárie v obci.

…a pod. podľa uvedeného zákona.

Nehospodárne nakladanie s majetkom obce má priamy vplyv na schopnosť obce zabezpečovať zákonné povinnosti vo vzťahu ku svojim obyvateľom. Z tohto dôvodu má obyvateľ obce priamy záujem na efektívnom a transparentnom nakladaní s obecným majetkom.

OTÁZKA: Starosta obce neplní svoje povinnosti, a preto bolo vyhlásené referendum, ktorého cieľom je starostu odvolať. Je pravdepodobné, že sa starosta bude snažiť jeho priebeh zmariť, napríklad zneprístupnením miestností určených na referendum. Čo môžeme v takejto situácii robiť?

ODPOVEĎ: Starosta obce musí v rámci svojich právomocí a povinností vykonať všetky úkony k tomu, aby mohlo riadne prebehnúť miestne referendum. Ak by starosta nejakým spôsobom referendum maril, napr. tak, že by nesprístupnil referendovú miestnosť alebo nevytlačil referendové lístky, mohol by sa dopustiť trestného činu marenia prípravy a priebehu volieb a referenda podľa § 351 Trestného zákona.

Z dôvodu spáchania a následného odsúdenia za úmyselný trestný čin by starosta mohol prísť o svoj mandát.

OTÁZKA: Je v poriadku, ak starosta vlastní firmu, ktorá vykonáva právne služby pre obec a účtuje si za ne vysoké poplatky?

ODPOVEĎ: Ak starostova firma vykonáva služby pre obec, skúmali by sme, za akých okolností prebehlo verejné obstarávanie na tieto služby. Aby bolo verejné obstarávanie vykonané v súlade so zákonom, starosta sa nemohol podieľať na príprave súťažných podkladov (zistiť sa to dá tak, či je alebo nie je na nich podpísaný) a nemohol byť členom komisie na hodnotenie ponúk. Ak niektorá zo spomínaných skutočností nastala, máte možnosť podať podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby vykonal kontrolu zákonnosti vykonaného verejného obstarávania.

Ak je obec ochotná platiť za právne služby premrštené sumy, je na zvážení tiež podanie trestného oznámenia na starostu za podozrenie zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa, keďže nehospodárne nakladá s financiami obce a obci tým spôsobuje škodu.

OTÁZKA: Mám ako obyvateľ obce právo na zverejnenie mojich pripomienok k schválenému rozpočtu obce na úradnej tabuli obce, keď ich považujem za prínosné a chcem s nimi zoznámiť svojich spoluobčanov? Starostka obce ma s touto požiadavkou odmietla.

ODPOVEĎ: Zákon o obecnom zriadení nenariaďuje, aby pripomienky k rozpočtu alebo k iným nariadeniam obce museli byť zverejňované na úradnej tabuli. Ak teda starostka odmietla zverejniť vaše pripomieny na úradnej tabuli, neporušila tým žiadny zákon. Je ale samozrejmé, že v záujme transparentnosti úkonov obce by tak mala učiniť.

Ako obyvateľ obce máte aj iné možnosti ako zverejniť svoje pripomienky tak, aby sa k nim dostali ostatní obyvatelia obce – napr. komentárom na webovej stránke obce. Tiež máte možnosť zúčastniť sa rokovania obecného zastupiteľstva a tam predniesť svoje pripomienky.

OTÁZKA: V našej obci sme vyhlásili referendum na odvolanie starostu obce. Aj keď bolo referendum vyhlásené, starosta ho v obci deklaruje ako „údajné“ referendum a dal podnet na preskúmanie uznesenia z uvedeného obecného zastupiteľstva na prokuratúru. Ako máme postupovať, ak starosta nezabezpečí priebeh referenda, teda nevytlačí lístky, neurčí zapisovateľku atď ? Môže byť zapisovateľkou členka referendovej komisie?

ODPOVEĎ: Marenie referenda je trestným činom, to znamená, že v prípade podozrenia z marenia referenda je možné podať na starostu trestné oznámenie pre tento skutok. Pokiaľ ide o druhú vašu otázku, platí, že člen komisie môže byť aj zapisovateľom.

Viac informácií týkajúcich sa podmienok organizácie referenda vo vašej obci môžete nájsť v príslušnom nariadení obce. Podľa ustanovenia § 11a ods. 9 zákona o obecnom zriadení obec ustanoví nariadením podrobnosti o organizácii miestneho referenda.

OTÁZKA: Je možné, aby bola zmenená zmluva medzi obcou v pozícii prenajímateľa a nájomcom – súkromnou osobou prostredníctvom dodatku, ktorý zhoršuje postavenie obce, konkrétne vo veci nájomného? Poslanci obce odmietajú takýto dodatok prijať.

ODPOVEĎ: Prenechávanie obecného (mestského) majetku do nájmu upravuje ustanovenie § 9a ods. 9 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí takto:

„9) Ak tento alebo osobitný predpis 22g) neustanovuje inak, ustanovenia odsekov 1 až 3 a 5 až 7 je obec povinná primerane použiť aj pri prenechávaní majetku obce do nájmu, a to najmenej za také nájomné, za aké sa v tom čase a na tom mieste obvykle prenechávajú do nájmu na dohodnutý účel veci toho istého druhu alebo porovnateľné veci okrem

a) hnuteľnej veci vo vlastníctve obce, ktorej zostatková cena je nižšia ako 3 500 eur,

b) nájmu majetku obce, ktorého trvanie s tým istým nájomcom neprekročí desať dní v kalendárnom mesiaci,

c) pri nájmoch majetku obce z dôvodu hodného osobitného zreteľa, o ktorých obecné zastupiteľstvo rozhodne trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, pričom osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený; zámer prenajať majetok týmto spôsobom je obec povinná zverejniť najmenej 15 dní pred schvaľovaním nájmu obecným zastupiteľstvom na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke, ak ju má obec zriadenú, pričom tento zámer musí byť zverejnený počas celej tejto doby.“.

V danej súvislosti je potrebné uviesť, že zákon o majetku obcí neupravuje možnosť takejto zmeny nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa ustanovenia § 9a ods. 9 zákona o majetku obcí. Účelom verejnej obchodnej súťaže, resp. podmienok ustanovenia § 9a zákona o majetku obcí, je súťaženie o čo najvýhodnejšie podmienky pre danú obec (resp. mesto) a víťazná (pre obec najvýhodnejšia) ponuka zaväzuje súťažiteľa a po jej prijatí (schválení) aj samotnú obec. Ak sa táto ponuka, už premietnutá do samotnej zmluvy (v tomto prípade do nájomnej zmluvy) následne zmení prostredníctvom dodatkov tak, že sa zmenia jej podstatné náležitosti, alebo podmienky, ktoré boli do zmluvy zapracované na základe zverejneného zámeru na prenájom, je možné takýto postup charakterizovať ako neprípustné obchádzanie zákonných podmienok. Takýmto spôsobom by sa veľmi jednoducho dali obchádzať podmienky, ktoré zákon o majetku obcí stanovuje pre nakladanie s majetkom obcí, čím by dochádzalo k popretiu účelu právnej úpravy.

Jedinú zákonnú cestu v tomto prípade vidíme v uplatnení postupu podľa ustanovenia § 9a ods. 9 písm. c) zákona o majetku obcí. Ak je mestské zastupiteľstvo v tomto konkrétnom prípade presvedčené, že schválenie uvedených dodatkov k nájomnej zmluve bolo (resp. je) potrebné, pretože ide o dôvod hodný osobitného zreteľa (na základe podaného zdôvodnenia), malo by postupovať podľa uvedeného ustanovenia a po splnení jeho podmienok uvedené dodatky schváliť trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov mestského zastupiteľstva. Takýto postup by podľa nášho názoru bol v súlade s právnou úpravou nakladania s majetkom obcí.

OTÁZKA: Prosíme o radu vo veci prijatého nezákonného nariadenia obce. Aký bude postup potom, čo bol podaný podnet na prokuratúru?

ODPOVEĎ: Postup po podaní protestu prokurátora upravuje ustanovenie § 25 zákona č. 153/2011 Z.z o prokuratúre.

Protest proti všeobecne záväznému právnemu predpisu podáva prokurátor orgánu verejnej správy (obecnému zastupiteľstvu), ktorý všeobecne záväzný právny predpis vydal.
Ak orgán verejnej správy zistí, že protest prokurátora je dôvodný, do 30 dní od jeho doručenia zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.

Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že protest prokurátora nie je dôvodný, predloží ho do 30 dní od jeho doručenia spolu so spisovým materiálom nadriadenému orgánu a o tomto postupe upovedomí v rovnakej lehote prokurátora. Nadriadený orgán protest vybaví do 30 dní od jeho predloženia.

Ak nadriadený orgán zistí, že protest je dôvodný, zruší alebo podľa povahy veci zmení napadnuté opatrenie so všeobecnými účinkami a o takom postupe upovedomí prokurátora.

Ak sa nadriadený orgán domnieva, že protest nie je dôvodný, rozhodne o jeho nevyhovení a rozhodnutie doručí prokurátorovi. Proti rozhodnutiu o nevyhovení protestu nie je prípustný opravný prostriedok.

Keďže obecné zastupiteľstvo nemá nadriadený orgán, rozhodne o proteste samo.

Orgány verejnej správy nie sú protestom viazané, z toho dôvodu nemusia protestu prokurátora vyhovieť.

Ak obecné zastupiteľstvo nevyhovie protestu prokurátora, prokurátor je oprávnený podať žalobu priamo proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest (§ 45 ods. 4 v súlade s § 357 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

Pod nevyhovením protestu prokurátora sa rozumie nezrušenie všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti, nevykonanie zmeny všeobecne záväzného nariadenia alebo jeho napadnutej časti v lehote podľa osobitného predpisu.

Prokurátor musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy o nevyhovení protestu prokurátora.

Žalobou môže napadnúť všeobecne záväzné nariadenia aj  zainteresovaná verejnosť, ak tvrdí, že všeobecne záväzným nariadením obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením vysloví nesúlad všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia. Vo výroku uvedie označenie žalovaného, označenie a deň prijatia všeobecne záväzného nariadenia, skutočnosť, či vyslovuje nesúlad celého všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia a ustanovenie zákona alebo iného všeobecného právneho predpisu, s ktorým nie je všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie v súlade.

Dňom nadobudnutia právoplatnosti jeho rozhodnutia stráca všeobecne záväzné nariadenie, jeho časť alebo niektoré jeho ustanovenie účinnosť.

Správny súd môže uznesením na návrh žalobcu dočasne pozastaviť účinnosť všeobecne záväzného nariadenia, jeho časti alebo niektorého jeho ustanovenia, ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody, ak hrozí značná hospodárska škoda alebo závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (§ 362 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

Z uvedeného vyplýva, že ak nedôjde k pozastaveniu účinnosti nariadenia alebo kým nedôjde k zrušeniu uvedeného všeobecne záväzného nariadenia zo strany obce (či už z vlastného podnetu alebo potom ako dôjde ku konaniu na súde, ak prokurátor podá žalobu na jeho zrušenie) platí stále predmetné všeobecne záväzné nariadenie.

OTÁZKA: Poslanec v našom meste má v centre mesta umiestnený predajný stánok, na ktorý bolo vydané stavebné povolenie ako na dočasnú stavbu. Poslanec chce odkúpiť pozemok pod stánkom s tým, že chce použiť § 9a ods. 8 písm. b) zák. 138/1991 Zb. Je možné, aby kúpil tento pozemok priamo bez verejnej súťaže? Ináč ten pozemok je v časti, kde je naprojektovaná zeleň a momentálne tam stánok nestojí.

ODPOVEĎ: Podľa ustanovenia § 9a ods. 6 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku priamym predajom na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci

a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou 22e) osôb uvedených v písmenách a) až f).
Podľa ustanovenia § 9a ods. 8 písm. b) zákona o majetku obcí ustanovenia odsekov 1 až 7 sa nepoužijú pri prevode majetku obce, a to
b) pozemku zastavaného stavbou vo vlastníctve nadobúdateľa vrátane priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný celok so stavbou.

Z uvedeného vyplýva, že poslanec obecného zastupiteľstva nemôže priamym predajom získať majetok obce, s výnimkou situácií vymedzených v ustanovení § 9a ods. 8 zákona o majetku obcí. Písmeno b) uvedeného ustanovenia stanovuje výnimku zo zákazu priameho predaja majetku obce do vlastníctva poslanca obecného zastupiteľstva, za predpokladu splnenia nasledovných podmienok:

– ide o pozemok vo vlastníctve obce,
– zastavaný stavbou,
– ktorá je vo vlastníctve poslanca obecného zastupiteľstva a
– pozemok a stavba tvoria neoddeliteľný celok.

Vami uvádzaný prípad nespĺňa uvedené podmienky, pretože nie je splnená podmienka, že stavba a pozemok tvoria neoddeliteľný celok (keďže, ako uvádzate, v súčasnosti sa na pozemku fyzicky uvedená dočasná stavba nenachádza). Nie sú tak naplnené podmienky výnimky podľa ustanovenia § 9a ods. 8 písm. b) zákona o majetku obcí. V prípade, ak sa napriek tomu takýto prevod uskutoční (uskutočnil), neboli dodržané zákonné podmienky, a teda ide o nezákonný a neplatný prevod majetku a vzniká aktívna legitimácia na podanie žaloby podľa ustanovenia § 9b zákona o majetku obcí, ktoré znie:

(1) Fyzická osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt, sa môže domáhať neplatnosti právneho úkonu alebo určenia vlastníctva obce k majetku, ktorý bol obcou prevedený na tretiu osobu, ak prevod majetku obce nebol realizovaný na základe obchodnej verejnej súťaže, 22b) dražbou 22c) alebo priamym predajom najmenej za cenu stanovenú podľa osobitného predpisu, 22d) okrem prípadov, keď tento zákon iný spôsob prevodu pripúšťa.
(2) Žalobu podľa odseku 1 je možné podať na súde do jedného roka odo dňa prevodu vlastníckeho práva z majetku obce na nadobúdateľa.

Obec mala v tomto prípade postupovať podľa ďalších ustanovení § 9a zákona o majetku obcí (ods. 1 až 4) a uvedený majetok predať prostredníctvom verejnej obchodnej súťaže, dražby, alebo priamym predajom s využitím znaleckého posudku (ak nejde o priamy prevod na osoby uvedené v citovanom odseku 6) a pri splnení ďalších podmienok uvedených v týchto ustanoveniach.

OTÁZKA: V našej obci na riadnom zasadaní obecného zastupiteľstva poslanci odsúhlasili, že starosta je povinný zverejňovať všetky zápisnice a uznesenia z riadneho aj mimoriadneho zasadania obecného zastupiteľstva na webovej stránke obce. Spomínané odsúhlasenie bolo zapísané do uznesenia a podpísané komisiou, ktorá bola zvolená na začiatku rokovania. Starosta spomínané uznesenie neplní. Ako môže byť starosta za neplnenie uznesenia postihovaný poslancami obecného zastupiteľstva? (môže byť postihovaný aj finančne?)

ODPOVEĎ: Predpokladáme, že predmetné uznesenie bolo starostom podpísané, prípadne bolo potvrdené trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov obecného zastupiteľstva, ak starosta odmietol dané uznesenie podpísať. Podľa § 16 ods. 2 písm. d) zákona o obecnom zriadení je na vykonávanie uznesení obecného zastupiteľstva príslušný obecný úrad, ktorý riadi starosta. Na kontrolu dodržiavania uznesení obecného zastupiteľstva je podľa § 18d ods. 1 zákona o obecnom zriadení oprávnený hlavný kontrolór obce. Ak hlavný kontrolór dospeje k záveru, že uznesenie obecného zastupiteľstva nie je dodržiavané, predloží obecnému zastupiteľstvu správu o výsledkoch kontroly. Následne obecné zastupiteľstvo môže na základe tejto správy prijať uznesenie, ktorým vyzve starostu obce na plnenie uznesení obecného zastupiteľstva.

V prípade, že hlavný kontrolór obce nekoná z vlastnej iniciatívy, odporúčame Vám obrátiť sa na neho písomnou žiadosťou. Ak by písomná žiadosť zostala zo strany hlavného kontrolóra bez odozvy, môžete sa obrátiť na príslušnú okresnú prokuratúru so svojím podnetom v zmysle zákona o prokuratúre. Ak prokuratúra zistí v postupe starostu, ktorý riadi obecný úrad, porušenie všeobecne záväzného právneho predpisu alebo nečinnosť, je oprávnená podľa § 28 zákona o prokuratúre podať voči starostovi upozornenie za účelom odstránenia protiprávneho stavu alebo nečinnosti. Starosta  je následne povinný upozorneniu prokurátora vyhovieť a odstrániť protiprávny stav či nečinnosť. Zároveň je povinný o vykonaných krokoch informovať prokurátora. V prípade, že by to neviedlo k odstráneniu protiprávneho stavu, prokurátor sa môže obrátiť na súd podľa všeobecného oprávnenia podľa § 45 Správneho súdneho poriadku. Výsledkom tohto konania by bolo súdne rozhodnutie, v ktorom by súd vyslovil povinnosť starostu konať. Máte tiež možnosť podať trestné oznámenie pre trestný čin marenia úlohy verejným činiteľom alebo zneužívania právomoci verejného činiteľa. Trestný čin marenia úlohy spácha verejný činiteľ (v tomto prípade starosta), ak z nedbanlivosti zmarí splnenie dôležitej úlohy. Pojem „dôležitá úloha“ však nie je v slovenskom právnom poriadku bližšie definovaný. Záviselo by teda od prístupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov, či by nevykonávanie uznesení obecného zastupiteľstva považovali za zmarenie splnenia dôležitej úlohy.

OTÁZKA: Kto môže starostovi obce kontrolovať pracovnú dobu? Na obecnom úrade trávi minimum času svojej pracovnej doby a často nie je dostupný na služobnom telefóne.

ODPOVEĎ: Zabezpečiť, aby starosta bol prístupný obyvateľom v pracovných hodinách na úrade nie je v kompetencii žiadneho orgánu. Ak starosta nie je prítomný, považujeme to za  nedbanlivé vykonávanie funkcie starostu. Existujú v prvom rade dva miernejšie spôsoby ako primäť starostu k dodržiavaniu svojich povinností. Prvým z nich je podľa 11b zákona o obecnom zriadení možnosť požiadať obecné zastupiteľstvo o uskutočnenie verejného zhromaždenia obyvateľov obce, na ktorom by občania vyjadrili svoj nesúhlas so spôsobom výkonu funkcie starostu. Druhou možnosťou je adresovať poslancom obecného zastupiteľstva žiadosť, aby podľa § 25 ods. 4 písm. b) zákona o obecnom zriadení položili otázku starostovi ohľadom jeho spôsobu práce. V tejto súvislosti uvádzame, že poslanca obecného zastupiteľstva nemožno k položeniu otázky žiadnym spôsobom donútiť.

Najtvrdšou sankciou za neplnenie povinností starostu je jeho odvolanie z funkcie. Starostu môžu odvolať obyvatelia obce na základe miestneho referenda. Referendum musí obecné zastupiteľstvo vyhlásiť na základe petície podpísanej 30 % oprávnených voličov alebo ak sa na tom uznesenie nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov v prípade, že starosta hrubo alebo opakovane zanedbáva svoje povinnosti alebo porušuje právne predpisy. Obecné zastupiteľstvo môže vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu aj v prípade, ak jeho neprítomnosť alebo nespôsobilosť na výkon funkcie trvá dlhšie ako šesť mesiacov. Samotní obyvatelia obce môžu docieliť odvolanie starostu postupnosťou viacerých krokov. Predovšetkým aspoň 30 % oprávnených voličov musí podpísať petíciu za vyhlásenie referenda na odvolanie starostu. Ak táto podmienka bude splnená, obecné zastupiteľstvo je povinné vyhlásiť miestne referendum o odvolaní starostu z funkcie do 90 dní od doručenia petície obci. V prípade, že sa miestneho referenda zúčastní aspoň 50 % oprávnených voličov a za odvolanie starostu bude hlasovať nadpolovičná väčšina platných hlasov účastníkov referenda, tak starostovi zanikne funkcia vyhlásením výsledkov miestneho referenda.

OTÁZKA: V našej obci bol vyhlásený deň konania výberového konania na hlavného kontrolóra deň pred samotným výberovým konaním, a to z dôvodu, že momentálne zvolený hlavný kontrolór vykonáva svoju funkciu kvalitne a má úmysel sa uchádzať ďalej o funkciu. Je tento postup v súlade so zákonom?

ODPOVEĎ: Zákon o obecnom zriadení upravuje podrobnosti voľby hlavného kontrolóra v § 18a. V ňom prikazuje obecnému zastupiteľstvu vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra na úradnej tabuli a spôsobom v obci obvyklým aspoň 40 dní pred dňom konania voľby. Kandidát na hlavného kontrolóra musí odovzdať prihlášku najneskôr 14 dní pred dňom konania voľby na obecnom úrade. Voľba hlavného kontrolóra sa pritom musí uskutočniť počas posledných 60 dní funkčného obdobia doterajšieho hlavného kontrolóra. Na jeho zvolenie je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov obecného zastupiteľstva. Ďalšie podrobnosti o spôsobe a vykonaní voľby hlavného kontrolóra, ako aj o náležitostiach prihlášky má ustanoviť obec v uznesení.

Z uvedených povinností uložených zákonom o obecnom zriadení vyplýva, že obecné zastupiteľstvo musí vždy vyhlásiť voľbu hlavného kontrolóra pri dodržaní zákonom stanovených lehôt. Nemôže vychádzať z predpokladu, že momentálne zvolený hlavný kontrolór vykonáva svoju funkciu kvalitne a má úmysel sa uchádzať ďalej o funkciu. Ak teda bolo obecné zastupiteľstvo s jeho prácou spokojné, nič mu nebráni túto spokojnosť vyjadriť pri hlasovaní poslancov obecného zastupiteľstva, a to za predpokladu, že sa tento hlavný kontrolór prihlási do volieb hlavného kontrolóra riadne a včas.

Záverom teda konštatujeme, že ak obecné zastupiteľstvo nevyhlásilo deň konania voľby hlavného kontrolóra v súlade so zákonom o obecnom zriadení, nepostupovalo správne.

Praktické príklady prípadov

Zoznam káuz:

• Neoprávnená štátna pomoc
• Odvolanie starostu v miestnom referende
• Protiprávne zbavenie poslancov obecného zastupiteľstva mandátu – Malý Slivník

Neoprávnená štátna pomoc

VIA IURIS sprostredkovalo právnu pomoc pri podaní sťažnosti na Európsku komisiu pre podozrenie z poskytnutia neoprávnenej štátnej pomoci. Mala byť poskytnutá obcou prevodom obecných pozemkov v prospech obchodnej spoločnosti za cenu, ktorá bola nižšia ako cena trhová.

Pomoc bola poskytnutá v ten deň, ako bolo zapísané vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v prospech súkromného subjektu. Celková čiastka predpokladanej neoprávnenej štátnej pomoci bola vo výške 800 000,- EUR. Uvedená suma bola poskytnutá ako nepriama forma štátnej pomoci, konkrétne prevodom nehnuteľného majetku obce za cenu nižšiu, ako je trhová cena. Príjemcom predpokladanej neoprávnenej štátnej pomoci je podnikateľský subjekt.

Predpokladaný účel neoprávnenej štátnej pomoci je možné vyvodiť z účelového určenia pozemkov nadobudnutých podnikateľským subjektom. V zmysle územného plánu obce bolo funkčné využitie prevedených pozemkov určené ako „lesopark, územie rekreácie, kúpeľníctva, cestovného ruchu“. Prípustné využitie je „občianska vybavenosť, budovy a zariadenia turistického ruchu, miesta na zhromaždenia, príslušné verejné dopravné a technické vybavenie, zeleň, ihriská a oddychové plochy, ostatné súvisiace funkcie“.

Predpokladaným poskytnutím neoprávnenej štátnej pomoci, teda prevodom pozemkov za cenu nižšiu, bol podnikateľský subjekt, zvýhodnený v konkrétnej oblasti podnikania. Predmetné pozemky sa nachádzajú v bezprostrednej blízkosti významnej rekreačnej zóny. Ako už bolo uvedené vyššie, pozemky prevedené na podnikateľský subjekt sú z hľadiska funkčného využitia, podľa územného plánu, určené ako „lesopark, územie rekreácie, cestovného ruchu“. Z uvedeného vyplýva, že predpokladaným poskytnutím štátnej pomoci došlo k zvýhodneniu podnikateľa v oblasti cestovného ruchu.

Čakáme na vybavenie sťažnosti. Máme informácie, že komisia v tomto prípade kontaktovala Ministerstvo financií SR a dotknutú obec.

Odvolanie starostu v miestnom referende

Obyvatelia a niektorí poslanci obecného zastupiteľstva boli nespokojní s prácou svojho starostu. Hromadili sa najmä prípady nejasného nakladania s majetkom a neochota starostu tieto prípady vysvetliť. Táto situácia ľudí v dedine zomkla, začali sa zaujímať o to, ako to môžu zmeniť. Skupina ľudí vytvorila petičný výbor.

Petičný výbor bol zložený z aktívnych obyvateľov a niekoľkých poslancov obecného zastupiteľstva. Členovia petičného výboru začali informovať obyvateľov o dôvodoch a význame petície. Pripravili sa petičné hárky a v priebehu niekoľkých dní ich podpísalo viac ako potrebných 30% oprávnených voličov obce. Boli pripravené návrhy uznesení a pravidlá konania referenda, ako internú normu, ktorou sa priebeh riadil. Na základe tejto petície obecné zastupiteľstvo vyhlásilo miestne referendum o odvolaní starostu obce.

Referenda sa zúčastnila viac ako zákonom požadovaná polovica oprávnených voličov.

Nadpolovičná väčšina platných hlasov bola za odvolanie starostu. Starosta bol teda odvolaný. Vedenie obce do konania nových volieb prevzala nová zástupkyňa starostu.

Celkové zhodnotenie: Nespokojnosť s vedením obce viedlo k aktivite a zomknutiu ľudí. Neostali iba pri nespokojnosti, ale začali sa aktívne zaujímať o svoje práva a v plnej miere ich využívať. Zachovali sa ako „plnoprávny občania“. Teda vedomí si svojej moci, ktorú dočasne odovzdali starostovi, dokázali vyvodiť zodpovednosť za jeho zlyhania a odvolali ho.

Protiprávne zbavenie poslancov obecného zastupiteľstva mandátu – Malý Slivník

Starosta obce Malý Slivník Ladislav Terpák v roku 2007 zbavil poslaneckého mandátu až štyroch zo siedmych poslancov obecného zastupiteľstva. Starosta ako dôvod svojho postupu uviedol to, že mandát poslancom údajne zanikol, lebo sa trikrát za sebou nezúčastnili zasadnutia zastupiteľstva. Podľa zákona o obecnom zriadení však mandát poslanca zaniká iba vtedy, ak sa poslanec trikrát za sebou nezúčastní zasadnutia, ktoré je riadnym zasadnutím (nie mimoriadnym) a zároveň sa neospravedlní a nemá ani na neúčasť vážny dôvod.

Poslanci sa z prvého zasadnutia ospravedlnili. Ďalšie zasadnutie zvolal starosta na Bielu sobotu o 16.00, čo poslanci považovali za zlomyseľnosť a z dôvodu slávenia Veľkonočných sviatkov sa z tohto zasadnutia tiež ospravedlnili. Tretie zasadnutie v poradí starosta údajne zvolal na Veľkonočný pondelok, ale poslanci o tomto zasadnutí vôbec neboli informovaní a preto sa ho ani nezúčastnili.

Následne im starosta vhodil do poštovej schránky oznam, že ich poslanecké mandáty zanikli.

Poslanci sa domnievali, že postup starostu súvisel s tým, že ho mnohokrát kritizovali za porušovanie zákonov v obci a tiež s pripravovaným referendom o odvolaní starostu obce. Starosta totiž vhodil poslancom do schránky oznam o zániku ich poslaneckého mandátu hneď potom, ako poslanci zvolali zasadnutie zastupiteľstva, kde mali rokovať o petícii obyvateľov obce za odvolanie starostu a o vyhlásení obecného referenda o odvolaní starostu.

Odvtedy starosta týmto poslancom neustále bránil v tom, aby uplatňovali svoje práva poslancov obecného zastupiteľstva. Starosta ich na zasadnutia zastupiteľstva nepozýval a v prípade, že sa poslanci zasadnutia zúčastnili a domáhali sa výkonu svojich poslaneckých práv, starosta ich odmietal rešpektovať ako poslancov. Odmietal im udeľovať slovo, odmietal dávať hlasovať o ich návrhoch, a v prípade, že títo poslanci hlasovali spolu s inými poslancami, ich hlasovanie vôbec nebral do úvahy a nezaznamenával ho ani do zápisnice o hlasovaní. Starosta navyše na ich miesta umožnil nástup náhradníkov, ktorí sa začali zúčastňovať na zasadnutiach zastupiteľstva a hlasovať.

V roku 2008 začal starosta obce dokonca odmietať preberať aj zásielky, podnety a žiadosti podávané týmito poslancami a viacerými ďalšími obyvateľmi obce Malý Slivník, ktorí kritizovali postup starostu, a zakázal to aj pracovníčke obecného úradu.

Krajský súd v Prešove rozhodol, že starosta obce Malý Slivník Ladislav Terpák protizákonne zbavil mandátu poslancov obecného zastupiteľstva. Súd zakázal starostovi pokračovať v porušovaní ich práv a konštatoval, že mandáty poslancov stále trvajú.

Krajský súd v Prešove v rozsudku sp. zn. 1 S 36/2008 doslovne uviedol: „Starostovi obce Malý Slivník sa zakazuje pokračovať v zamedzovaní vo výkone práv navrhovateľov… …súd je toho názoru, že v rozpore so zákonom teda postupoval odporca, ak bránil vo výkone poslaneckého mandátu navrhovateľom Ladislavom Juskom a Magdaléne Terpákovej v čase od 15.05.2008 až do súčasnosti.“

Z rozhodnutia súdu vyplýva, že poslanci obecného zastupiteľstva nemôžu byť zbavení mandátu svojvoľne a iba na základe nepodloženého tvrdenia starostu. Starosta musí dokázať, že poslancov na zasadnutie zastupiteľstva naozaj pozval a že sa poslanci o konaní zastupiteľstva naozaj dozvedeli. V opačnom prípade by poslanci mohli byť kedykoľvek zbavení svojho mandátu iba na základe nepodloženého tvrdenia starostu obce, čo je neprípustné.

Share This