Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA)
Príručky a návody

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA – z anglického Environmental Impact Assessment) znamená prvý krok k povoleniu a následnej realizácii činnosti, ktorá môže výrazne ovplyvniť životné prostredie a zasiahnuť do kvality života miestnych ľudí – iba takéto činnosti totiž podliehajú procesu EIA.

Predmetom posudzovania podľa zákona o EIA je aj posudzovanie vplyvov strategických  dokumentov na životné prostredie, avšak v tomto manuáli sa venujeme iba procesu posudzovaniu navrhovaných činností.

Tento manuál sa venuje procesu EIA upravenému novelou účinnou od 1.1.2015. Ak sa na proces EIA, ktorý je predmetom vášho záujmu, vzťahuje úprava účinná do 31.12.2014, napíšte nám na info@viaiuris.sk. Na požiadanie vám zašleme manuál k tejto úprave.

Základný manuál
Všeobecne o procese EIA

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (tzv. proces EIA – z anglického Environmental Impact Assessment) podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie predchádza povoľovaniu vymedzených činností s výrazným dopadom na životné prostredie. Proces EIA znamená prvý krok k povoleniu a následnej realizácii činnosti, ktorá môže výrazne ovplyvniť životné prostredie a zasiahnuť do kvality života miestnych ľudí – iba takéto činnosti totiž podliehajú procesu EIA. Ak sa teda verejnosť, miestni obyvatelia, či ochrancovia životného prostredia dozvedia, že začína proces EIA, mali by spozornieť – nielen preto, že výsledkom procesu EIA môže byť povolenie činnosti s vplyvom na životné prostredie, ale najmä preto, že svojou aktívnou účasťou v procese EIA môžu významne ovplyvniť výsledok povoľovania činnosti a spôsob jej realizácie (v niektorých prípadoch aj úplne zamedzenie realizácie činnosti).

Je preto dôležité, aby  ľudia a organizácie, ktorých zaujíma životné prostredie a majú záujem ovplyvniť povoľovanie činností s dopadom na životné prostredie, boli počas procesu EIA aktívni a najmä, aby v súlade so zákonom vykonali procesné kroky, ktoré im umožnia čo najefektívnejšie využiť ich práva, ktoré im zákon o EIA priznáva.

Na úvod je potrebné uviesť, čo je vlastne účelom zákona EIA. Slovami zákona je ním  najmä:

• včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia so zreteľom na podporu trvalo udržateľného rozvoja,
• zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie,
• objasniť a porovnať výhody a nevýhody navrhovanej činnosti vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
• určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia, získať odborný podklad na vydanie rozhodnutia o povolení činnosti podľa osobitných predpisov.

Predmetom posudzovania podľa zákona o EIA je aj posudzovanie vplyvov strategických  dokumentov na životné prostredie avšak v tomto manuáli sa venujeme iba procesu posudzovaniu navrhovaných činností.

Tento manuál reaguje najmä na poslednú novelu zákona EIA (zákon č. 314/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorá nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2015), pretože jej schválením došlo k významný zmenám, ktoré výrazne posilňujú proces EIA v porovnaní s minulosťou.-

Najzásadnejšie body novely sú podľa nášho názoru nasledovné:

• výsledok procesu EIA – záverečné stanovisko – má pre ďalšie povoľovacie konanie činnosti záväzný charakter,
• celý proces EIA (vrátane zisťovacieho konania) už prebieha v správnom konaní podľa správneho poriadku, pričom záverečné stanovisko aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania budú mať formu správneho rozhodnutia. Podľa správneho poriadku prebieha aj konanie podľa § 28 zákona o ochrane prírody (konanie o tom, či činnosť môže mať vplyvy na územia Natura 2000),
• rozhodnutie zo zisťovacieho konania, záverečné stanovisko i odborné stanovisko podľa § 28 zákona o ochrane prírody už jednoznačne je preskúmateľné súdom, a to aj na základe žaloby zo strany verejnosti,
• výrazne sa posilňuje postavenie verejnosti v konaní EIA i v ďalších konaniach, ktoré po EIA nasledujú.

Vzhľadom k tomu, že do 31.decembra 2014 platila pôvodná právna úprava a podľa nej bolo rozbehnutých množstvo procesov EIA, je v prvom rade potrebné objasniť, ako zákon o EIA rieši stav, keď sa na rozbehnuté procesy EIA zrazu uplatní nová úprava. Novela Zákona o EIA v prechodných ustanoveniach stanovila, že konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, ak bol v týchto konaniach už vydaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti (k tomu, kedy sa vydáva rozsah hodnotenia pozri nižšie). . Návrh novely však predpokladá aj to, že navrhovateľovi, ktorému bol vydaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny pred 1. januárom 2015, a ktorý do 30. novembra 2017 nepredloží správu o hodnotení navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, platnosť jeho rozsahu hodnotenia k navrhovanej činnosti alebo jej zmeny zaniká 1. decembra 2017.. Ak bolo pred účinnosťou novely začaté len zisťovacie konanie, toto konanie sa dokončí podľa pôvodných predpisov. Pokiaľ však ide o územné rozhodnutia, stavebné povolenia či kolaudačné rozhodnutia, ktoré nenadobudli právoplatnosť do 31.12.2014, tieto môžu byť napadnuté odvolaním podľa právnej úpravy zavedenej práve touto novelou Zákona o EIA. Ak sa na proces EIA, ktorý je predmetom Vášho záujmu, vzťahuje úprava účinná do 31.12.2014, napíšte nám na info@viaiuris.sk. Na požiadanie Vám zašleme manuál k tejto úprave.

Pojmy používané v EIA

Ak sa pri procese EIA uvádza príslušný orgán ide o tieto orgány:

• Ministerstvo životného prostredia SR je príslušný orgán pre všetky činnosti, ktoré podliehajú povinnému posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie
• Okresný úrad v sídle kraja vykonáva zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie kraja, v ktorom má sídlo a zabezpečuje posudzovanie navrhovaných činností, ak taká povinnosť vyplynie z tohto zisťovacieho konania
• Okresný úrad vykonáva zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie okresu, v ktorom má sídlo a zabezpečuje posudzovanie navrhovaných činností, ak taká povinnosť vyplynie z tohto zisťovacieho konania

Okresný úrad v sídle kraja je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých rozhoduje okresný úrad.

Ministerstvo je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých rozhoduje okresný úrad v sídle kraja.

Minister je odvolacím orgánom vo veciach, v ktorých v prvom stupni rozhoduje ministerstvo.

Ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena umiestňuje na území viacerých krajov, ministerstvo určí, ktorý okresný úrad v sídle kraja je príslušným orgánom. Ak sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena umiestňuje na území viacerých okresov, okresný úrad v sídle kraja určí, ktorý okresný úrad je príslušným orgánom.

Dotknutým orgánom je ten orgán verejnej správy, ktorého záväzný posudok, súhlas, stanovisko, rozhodnutie alebo vyjadrenie vydávané podľa osobitných predpisov podmieňujú povolenie navrhovanej činnosti, jej zmeny.

Dotknutá obec je obec, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať, alebo ktorej územia sa týka navrhovaný strategický dokument, alebo ktorej územie môže byť zasiahnuté vplyvom navrhovanej činnosti, jej zmeny alebo prijatím navrhovaného strategického dokumentu.

Rezortný orgán je ústredný orgán štátnej správy (napr. ministerstvá), do pôsobnosti ktorého patrí navrhovaná činnosť alebo jej zmena.

Povoľujúci orgán je obec alebo orgán štátnej správy (napr. okresný úrad) príslušný na rozhodovanie v povoľovacom konaní.

V zmysle zákona o EIA je verejnosťou aj len jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny.

Podľa zákona EIA je dotknutá verejnosť definovaná ako verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní (sú to napr. miestni obyvatelia, ktorým chcú vyrúbať a zastavať nimi používaný park, miestna organizácia, ktorej cieľom je chrániť vzácne biotopy v okolí, či organizácia ako Greenpeace, ktorá rieši celospoločenské problémy týkajúce sa ochrany životného prostredia). Aby sa členovia verejnosti mohli stať dotknutou verejnosťou (predtým sa nazývala tzv. zainteresovanou verejnosťou) a tak aj účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností, musia prejaviť záujem  na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním, ktoré sú podrobne opísané v časti Ako sa môže verejnosť zapojiť do konania.

Činnosti, ktoré podliehajú EIA

Nie každá činnosť, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť životné prostredie podlieha posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti. Existuje množstvo činností, ktoré, po ich povolení, síce budú mať vplyv na životné prostredie, avšak EIA nepodliehajú.

EIA sa v hlavnej miere týka veľkých investičných zámerov ako sú oblasti energetického priemyslu (napr. výstavba novej elektrárne), ťažobného priemyslu (napr. otvorenie novej bane na ťažbu rudy), chemického priemyslu (napr. prevádzka na výrobu farmaceutík), stavebného priemyslu (napr. cementáreň), odpadového priemyslu (napr. skládka, alebo spaľovňa odpadov), vodného hospodárstva (napr. vodná priehrada), poľnohospodárskej výroby (napr. intenzívny chov ošípaných), lesnej výroby (napr. odlesňovanie krajiny), potravinárskeho priemyslu (napr. cukrovar), dopravy (napr. diaľnica), cestovného ruchu (napr. výstavba zariadenia cestovného ruchu v národnom parku), vojenských stavieb (zariadenie na vojenský výcvik) atď.

Povoľovacie konanie novela definuje ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov.

Posudzovaniu vplyvov podliehajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 časti A (Príloha 8 EIA). Príloha obsahuje výpočet činností, ktoré sú tematicky rozdelené podľa priemyselných odvetví. Príloha zároveň obsahuje tzv. prahové hodnoty, ktoré musí činnosť dosiahnuť, ak sa na ňu má vzťahovať proces EIA.

Posudzovaniu vplyvov podliehajú aj:

• zmeny uvedených činností, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu
• navrhovaná činnosť alebo jej zmena v takom prípade, že to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov
• navrhovaná činnosť alebo zmena, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

Predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania je aj ukončenie navrhovanej činnostiktoré je spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností, ale len vtedy, ak také ukončenie navrhovanej činnosti nebolo súčasťou posúdenia navrhovanej činnosti. Z uvedeného vyplýva, že ak sa už pri vypracovaní zámeru na realizáciu navrhovanej činnosti vie, že činnosť sa reálne bude môcť vykonávať len v určenom časovom horizonte, môže byť súčasťou popisu navrhovanej činnosti aj spôsob jej ukončenia a následnej rekultivácie. Napr. v prípade ťažby lomového kameňa, ak sa vie vopred odhadnúť, za aký čas sa lomový kameň vyťaží a k akému veľkému zásahu do krajiny dôjde (vytvorenie kameňolomu), dá sa už pri návrhu činnosti určiť aj spôsob jej ukončenia, posúdiť vplyv tohto ukončenia banskej činnosti na životné prostredie a následne ho zahrnúť do záväzných podmienok povolenia činnosti.

To, na ktoré konkrétne činnosti prebieha EIA v súčasnosti je možné zistiť na internetových stránkach Enviroportálu. Na uvedenej stránke si môže verejnosť podľa zvolených kritérií vyhľadať, na akú konkrétnu činnosť v ich blízkom okolí (alebo na iných zvolených miestach) proces EIA v súčasnosti prebieha. Na uvedenej stránke je zároveň možné sa dozvedieť, v ktorej z fáz sa EIA momentálne nachádza, aké rozhodnutia, či iné dokumenty už boli vydané atď. Zároveň, ak sa v ďalšom texte odkazuje na  „webový portál/stránku ministerstva“, máme na mysli práve enviroportál.

Príslušný orgán môže rozhodnúť o tom, že aj činnosť, ktorá sa nenachádza v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8, môže podliehať procesu EIA. Rozhoduje na základe vlastného podnetu alebo na základe písomného odôvodneného podnetu, ktorý môže podať ktokoľvek. Ide tu o podstatný rozdiel od predchádzajúceho stavu, v minulosti totiž  takýto podnet mohol predložiť  iba navrhovateľ, príslušný orgán alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia. Nemohli ho predložiť napr. miestni obyvatelia, ktorí by napr. mohli mať znalosti o špecifikách miestnych pomerov, ktoré by odôvodňovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj takých činnosti, ktoré sa povinne neposudzujú. V súčasnosti už môže predložiť podnet ktokoľvek, teda aj miestni obyvatelia, keď sa dozvedia o plánovanej činnosti.

Príslušný orgán pri tomto rozhodovaní vezme do úvahy najmä:

• povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
• miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,
• význam očakávaných vplyvov,
• odôvodnenie podnetu.

Keďže do úvahy musí vziať aj odôvodnenie podnetu, je dôležité aby toto odôvodnenie bolo čo najkvalitnejšie.

O tomto podnete rozhoduje ministerstvo. Keďže zákon bližšie neurčuje proces tohto konania, postupuje sa v ňom podľa správneho poriadku. Proti rozhodnutiu majú právo podať odvolanie účastníci konania. Ak už v čase konania o podnete bolo začaté povoľovacie konanie, povoľujúci orgán by mal konanie prerušiť kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie o podnete.

Stručne o procese EIA

Proces povinného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a jej zmeny na životné prostredie pozostáva z týchto základných fáz:

• zámer, informovanie o zámere a jeho pripomienkovanie,
• určenie rozsahu hodnotenia a harmonogramu,
• správa o hodnotení a jej pripomienkovanie,
• verejné prerokovanie správy o hodnotení,
• odborný posudok,
• záverečné stanovisko.

Povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie   prebieha ako správne konanie, čo je zásadný rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom. Správne konanie prebieha podľa zavedených pravidiel stanovených v správnom poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) a účastníkom konania garantuje významné procesné práva. Priebeh správneho konania z pohľadu účastníka správneho konania je popísaný tu.

V záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy.

Zámer a jeho pripomienkovanie

Proces EIA začína tým, že navrhovateľ zašle príslušnému orgánu zámer, v ktorom uvedie základné informácie o navrhovanej činnosti (stavbe alebo prevádzke) alebo jej zmene, jej varianty, informácie o životnom prostredí daného územia a pravdepodobné dopady. Podrobné informácie, ktoré musí zámer obsahovať sú uvedené v prílohe č. 9  zákona EIA (Príloha č.9 EIA).

V zmysle zákona EIA zámer musí obsahovať najmenej dve variantné riešenia navrhovanej činnosti, ako aj nulový variant, ktorý by nastal, ak by sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nerealizovala. Zámer obsahuje najmä základnú charakteristiku navrhovanej činnosti, základné údaje o súčasnom stave životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť vykonávať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou ovplyvnené, základné údaje o predpokladaných vplyvoch navrhovanej činnosti, najmä nároky na záber pôdy, energiu a suroviny, ako aj o miere znečistenia alebo poškodenia zložiek životného prostredia, základné vyhodnotenie výhod a nevýhod variantov riešenia navrhovanej činnosti a návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie výrazne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky.

Informovanie verejnosti o zámere

Príslušný orgán zverejní bezodkladne na webovom sídle ministerstva zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti, ktorými sú názov, miesto realizácie, predmet činnosti a základné údaje o navrhovateľovi.

O tom, že zámer bol zaslaný na príslušný orgán musí byť verejnosť informovaná aj iným spôsobom a to na úradnej tabuli dotknutej obce, na ktorej území sa má navrhovaná činnosť alebo jej zmena realizovať. Obec zároveň oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený do troch pracovných dní od doručenia zámeru a po dobu najmenej 21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.

Pripomienkovanie zámeru

Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť svoje  písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia. Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné.

Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia na úradnej tabuli dotknutej obce. Stanovisko musí byť odôvodnené. Písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Verejnosť sa podaním stanoviska stáva dotknutou verejnosťou a tak aj účastníkom konania v procese EIA, ako aj v nasledovných konaniach o povoľovaní  navrhovaných činností.

Určenie rozsahu hodnotenia a harmonogramu (§ 30)

Pre tie činnosti alebo zmeny, ktoré sa posudzujú povinne i pre tie, ktoré sa posudzujú na základe rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, určuje príslušný orgán tzv. rozsah hodnotenia a podľa potreby aj jeho harmonogram. V ňom sa určí, ktoré varianty zámeru budú rozpracované, na ktoré problémy sa treba sústrediť. Určenie rozsahu hodnotenia vychádza z prílohy č. 11 zákona EIA, ako aj z doručených stanovísk podaných k zámeru.

Podľa zákona EIA sa v rozsahu hodnotenia určí najmä ktorý variant riešenia navrhovanej činnosti alebo zmeny  je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť, na ktoré body prílohy č. 11 je potrebné v správe o hodnotení činnosti osobitne prihliadať, ktoré zo súvisiacich navrhovaných činností sa budú posudzovať spoločne, počet písomných vyhotovení správy o hodnotení činnosti pre dotknuté obce. V harmonograme sa určí časová postupnosť a podľa potreby aj lehoty jednotlivých etáp hodnotenia. Platnosť rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, je tri roky od jeho určenia, ak sa v harmonograme neurčí inak.

Príslušný orgán rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny zverejní na svojom webovom sídle a doručí rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a dotknutej verejnosti. Aj navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bezodkladne informuje verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a jeho harmonograme spôsobom v mieste obvyklým.

Verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj, dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny do desiatich pracovných dní od jeho zverejnenia príslušným orgánom. Pripomienky verejnosti musia byť odôvodnené a môže ich podať aj v prípade, že nepodala stanovisko k zámeru. Príslušný orgán ich po vyhodnotení doručí navrhovateľovi. Verejnosť sa podaním pripomienok stáva dotknutou verejnosťou a tak aj účastníkom konania v procese EIA ako aj v nasledovných konaniach o povoľovaní  navrhovaných činností.

Príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia, a to najmä z hľadiska:

a) únosného zaťaženia územia,
b) dôsledkov bežnej činnosti a rizika možných havárií,
c) kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť,
d) prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie,
e) použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií,
f) porovnania s najlepšími dostupnými technológiami.

Správa o hodnotení a jej pripomienkovanie

Výsledkom hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti je správa o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie alebo jej zmeny, ktorú vypracúva navrhovateľ.

Správa o hodnotení činnosti obsahuje:

a) základnú charakteristiku navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
b) charakteristiku súčasného stavu životného prostredia územia, na ktorom sa má činnosť alebo jej zmena realizovať, ako aj územia, ktoré bude navrhovanou činnosťou alebo jej zmenou ovplyvnené,
c) hodnotenie predpokladaných vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie a zdravie ľudí,
d) porovnanie variantov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a zdôvodnenie návrhu optimálneho variantu,
e) návrhy opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny v etape realizácie, prevádzky a ukončenia prevádzky na životné prostredie a zdravie ľudí,
f) všeobecne zrozumiteľné záverečné zhrnutie informácií uvedených v písmenách a) až e),
g) vyhodnotenie pripomienok doručených k zámeru,
h) náležitosti uvedené v prílohe č. 11 zákona o EIA.

Navrhovateľ v správe o hodnotení činnosti je povinný rozpracovať všetky tieto body primerane charakteru navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Správu o hodnotení činnosti následne predloží príslušnému orgánu. Zároveň mu oznámi, o aké rozhodnutie, stanovisko, záväzný posudok alebo vyjadrenie dotknutého orgánu potrebné na umiestnenie alebo povolenie navrhovanej činnosti požiadal alebo požiada.

Ak sú údaje uvedené v zámere postačujúce vzhľadom na charakter, rozsah a vplyvy navrhovanej činnosti, môže príslušný orgán v spolupráci s rezortným orgánom a povoľujúcim orgánom určiť, že správu o hodnotení činnosti nie je potrebné vypracúvať. O tejto skutočnosti príslušný orgán informuje navrhovateľa, povoľujúci orgán, rezortný orgán, dotknutý orgán, dotknutú obec a dotknutú verejnosť a zároveň túto informáciu zverejní na svojom webovom sídle.

Príslušný orgán bezodkladne doručí správu o hodnotení činnosti na zaujatie stanoviska rezortnému orgánu, dotknutému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutej obci a mimovládnej organizácii podporujúcej ochranu životného prostredia, ak podala podnet. Správu tiež zverejní bez zbytočného odkladu na webovom sídle ministerstva.
Dotknutá obec do troch pracovných dní musí správu o hodnotení sprístupniť na nahliadnutie aspoň na dobu 30 dní na úradnej tabuli a na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, pričom zároveň musí byť uverejnené aj stručné a výstižné zhrnutie hodnotenia. Obec zároveň oznámi, kde a kedy možno do správy o hodnotení činnosti nahliadnuť, robiť z nej výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie. Zároveň uvedie, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a označí miesto, kde sa môžu podávať.

Verejnosť môže doručiť písomné stanovisko príslušnému orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa zverejnenia záverečného zhrnutia. Mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia, ktorá podala podnet, môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko v lehote 30 dní od jej doručenia. Na stanovisko doručené po uplynutí lehôt nemusí príslušný orgán prihliadať. Stanovisko verejnosti musí byť odôvodnené a môže ho podať aj v prípade, že nepodala stanovisko k zámeru či pripomienky k rozsahu hodnotenia. Verejnosť sa podaním stanoviska stáva dotknutou verejnosťou a tak aj účastníkom v procese EIA, ako aj v nasledovných konaniach o povoľovaní navrhovaných činností.

Verejné prerokovanie správy o hodnotení

Počas vystavenia správy a všeobecne zrozumiteľného záverečného zhrnutia sa musí uskutočniť jej verejné prerokovanie, ktoré musí zabezpečiť každá z dotknutých obcí. Verejné prerokovanie musí prebehnúť až potom, ako sa verejnosť mala možnosť so správou o hodnotení oboznámiť. Jeho termín a miesto musia byť verejnosti známe minimálne 10 pracovných dní pred jeho uskutočnením.

Verejné prerokovanie organizuje obec v spolupráci s navrhovateľom a sú naň prizvaní aj zástupcovia príslušného orgánu a dotknutých orgánov. O jeho priebehu sa spíše záznam. Verejné prerokovanie je veľmi dôležité z hľadiska vyjadrenia  názoru dotknutých obyvateľov obce a to aj masívnou formou a je preto dôležité sa ho zúčastniť v čo najväčšom možnom počte. V prípade, ak sa zámer navrhovanej činnosti dotýka viacerých obcí, je možné vykonať jedno verejné prerokovanie pre viacero dotknutých obcí.

Odborný posudok

Po vypracovaní a zverejnení správy o hodnotení nasleduje vypracovanie nezávislého oponentského odborného posudku, ktorým sa zhodnotí úplnosť a presnosť informácii uvedených v správe či použité metódy hodnotenia. Odborný posudok vypracuje odborne spôsobilá osoba, ktorú vyberie ministerstvo.  Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti.

Podľa zákona EIA v odbornom posudku sa vyhodnotí najmä:

a) úplnosť správy o hodnotení činnosti,
b) doručené stanoviská,
c) úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov navrhovanej činnosti vrátane ich vzájomného pôsobenia,
d) použité metódy hodnotenia a úplnosť vstupných informácií,
e) návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň poznania, ak ide o vylúčenie alebo obmedzenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia,
f) varianty riešenia navrhovanej činnosti,
g) návrh opatrení a podmienok na prípravu, realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a prípadne na ukončenie navrhovanej činnosti, ak ide o likvidáciu, sanáciu alebo rekultiváciu, vrátane opatrení na vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Odborný posudok vždy obsahuje návrh záverečného stanoviska.

Záverečné stanovisko

Výsledkom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je záverečné stanovisko. Záverečné stanovisko je rozhodnutie, ktoré je podľa novely už záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie, čím sa významne posilnila závažnosť konania o posúdení vplyvov navrhovanej činnosti, na ktoré sa donedávna musel len brať ohľad. Orgán povoľujúci činnosť v následnom konaní teda nemôže konať v rozpore so záverečným stanoviskom. Príslušný orgán musí vydať záverečné stanovisko do 30 dní od doručenia odborného posudku. Platnosť záverečného stanoviska je sedem rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti.

Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,  podať návrh na začatie povoľovacieho konania vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

Záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia ako je výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní, obsahuje aj odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, odôvodnenie záverečného stanoviska vrátane toho, ako sa príslušný orgán vysporiadal s jednotlivými stanoviskami doručenými v priebehu posudzovania vplyvov, ako aj s odborným posudkom a dôvody odsúhlasenia alebo neodsúhlasenia realizácie navrhovanej činnosti. V záverečnom stanovisku príslušný orgán tiež okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy, ktorá pozostáva najmä zo systematického sledovania a merania vplyvov navrhovanej činnosti či kontroly plnenia požiadaviek. Podrobnosti o obsahu záverečného stanoviska sú uvedené v prílohe č. 12.

Príslušný orgán doručí záverečné stanovisko do 30 dní od jeho vydania navrhovateľovi, rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Tiež ho zverejní bezodkladne na webovom sídle ministerstva a na úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii.

Dotknutá obec ho zverejní v lehote troch pracovných dní od jeho doručenia na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné náklady vyhotoviť kópie.

Verejnosť má právo podať odvolanie proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Samozrejme účastníci konania môžu odvolanie podať tiež. Verejnosť sa podaním odvolania stáva dotknutou verejnosťou a tým aj účastníkom konania. Zároveň tým prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia záverečného stanoviska príslušným orgánom.

Záverečné stanovisko je preskúmateľné súdom. Toto ustanovenie bol zavedené novelou, a tak ak napr. v záverečnom stanovisku bude uvedené, že vyrúbanie jediného parku v centre mesta kvôli výstavbe obchodného strediska nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, môže člen verejnosti po podaní odvolania podať proti rozhodnutiu o odvolaní žalobu na súd. Do 31.12.2014 nebolo záverečné stanovisko súdom samostatne preskúmateľné.

Zisťovacie konanie

Veľmi dôležitou fázou je tzv. zisťovacie konanie, v ktorom príslušný orgán rozhoduje, či činnosť alebo jej zmena bude posudzovaná z hľadiska jej vplyvov na životné prostredie alebo nie.

Zisťovacie konanie sa vedie podľa zákona o správnom konaní a začína sa predložením zámeru, ak má byť predmetom navrhovaná činnosť alebo oznámenia o zmene, ak má byť predmetom zmena navrhovanej činnosti.
Predmetom zisťovacieho konania je navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B zákona o EIA (Príloha 8 EIA).

Zisťovaciemu konaniu podlieha tiež:

• navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky.
•  zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nedosahuje určenú prahovú hodnotu, ak môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.
•  zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie.

Zisťovacie konanie sa začína na návrh navrhovateľa, ktorý je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky

• zámer, ak má byť predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť alebo
• oznámenie o zmene navrhovanej činnosti, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

Podľa zákona EIA prihliada príslušný orgán pri zisťovacom konaní najmä rozsah navrhovanej činnosti, súvislosť s inými činnosťami, pravdepodobnosť účinkov na zdravie obyvateľstva, ovplyvňovanie pohody života či celkové znečisťovanie alebo znehodnocovanie prostredia.

Ak je predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, postupuje sa pri oznamovaní a pripomienkovaní zámeru ako v konaní o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti.

Ak ide  zmenu navrhovanej činnosti, postupuje príslušný orgán tak, že oznámenie o zmene do troch pracovných dní po doručení zašle povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci. Tiež ho zverejní na svojom webovom sídle.

Dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť zabezpečí najmenej desať pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií.

Rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec môžu doručiť príslušnému orgánu písomné stanoviská k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od jeho doručenia. Ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, tak sa stanovisko považuje za súhlasné.

Verejnosť môže doručiť príslušnému orgánu písomné stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti do desiatich pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií dotknutou obcou. Písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď bolo v určenej lehote doručené dotknutej obci. Stanovisko verejnosti musí byť odôvodnené. Verejnosť sa podaním stanoviska stáva dotknutou verejnosťou a tak aj účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností.

Výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní, v ktorom príslušný orgán rozhodne, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní obsahuje v odôvodnení dôvody, na ktorých sa zakladá, vyhodnotenie kritérií a vyhodnotenie doručených stanovísk.
V prípade, ak sa rozhodne, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa zákona, môže navrhovateľ priamo podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo zmene podľa osobitných predpisov.

V prípade, ak sa rozhodne, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA, proces pokračuje krokom v povinnom posudzovaní a to určením rozsahu hodnotenia a harmonogramu.
Príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní v lehote:

• 20 dní od uplynutia poslednej lehoty na podanie stanoviska k zámeru, ak je predmetom zisťovacieho konania navrhovaná činnosť, alebo
• 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti, ak je predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

Príslušný orgán zašle rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní okrem účastníkov konania aj rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutému orgánu, dotknutej obci a zverejní ho na svojom webovom sídle a zároveň na svojej úradnej tabuli, ak ju má k dispozícii. Dotknutá obec o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní bezodkladne informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce.

Účastníci konania, vrátane členov verejnosti majú  právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa zákona o EIA. Verejnosť má uvedené právo aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania.  Verejnosť sa podaním odvolania stáva dotknutou verejnosťou a tým aj účastníkom konania. Zároveň tým prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní príslušným orgánom.

Rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní je preskúmateľné súdom. Proti rozhodnutiu o odvolaní je možné do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na príslušný súd, ktorý môže preskúmať zákonnosť prvostupňového aj odvolacieho konania. Súd môže rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a vrátiť vec na nové konanie, alebo žalobu zamietne.

Ako sa môže verejnosť zapojiť do konania

Príslušný orgán informuje bezodkladne verejnosť na svojom webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o:

a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov, a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c) tom, že od povoľujúceho orgánu a príslušného orgánu možno získať informácie o navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,
d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku, zámere, rozsahu hodnotenia a správe o hodnotení činnosti,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o konaní verejného prerokovania,
g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne, ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok alebo otázok,
h) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania)

Novela v súlade s požiadavkami európskeho práva i medzinárodných záväzkov zavádza možnosť verejnosti aj bez vzťahu k posudzovanej činnosti stať sa účastníkom konania.

V zmysle zákona o EIA je verejnosťou aj len jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny.

Aby sa členovia verejnosti mohli stať dotknutou verejnosťou (predtým sa nazývala tzv. zainteresovanou verejnosťou) a tak aj účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností, musia prejaviť záujem  na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení jedným z týchto podaní:

a) odôvodneným písomným stanoviskom k zámeru alebo
b) odôvodnenými pripomienkami k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo
c) odôvodneným písomným stanoviskom k správe o hodnotení činnosti alebo
d) odôvodneným písomným stanoviskom k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní

Verejnosť má tiež právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Verejnosť sa podaním týchto odvolaní stáva dotknutou verejnosťou a tým aj účastníkom konania. Zároveň tým prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom.

Podľa zákona EIA je dotknutá verejnosť definovaná ako verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní (sú to napr. miestni obyvatelia, ktorým chcú vyrúbať a zastavať nimi používaný park, miestna organizácia, ktorej cieľom je chrániť vzácne biotopy v okolí, či organizácia ako Greenpeace, ktorá rieši celospoločenské problémy týkajúce sa ochrany životného prostredia).

Uvedené platí pre celú verejnosť bez rozdielu, teda fyzické či právnické osoby.

Všeobecné odporúčanie: Zákon o EIA nevyžaduje, aby bolo podané stanovisko k všetkým fázam EIA (teda k zámeru, k rozsahu hodnotenia i k správe o hodnotení), ale postačuje, ak je podané stanovisko ku ktorejkoľvek z týchto fáz procesu EIA. Odporúča sa však podať stanovisko v každom prípade, kedy to zákon EIA umožňuje. Práve aktívna účasť na procese EIA je vyjadrením záujmu o rozhodnutie o povolení činnosti, pričom táto podmienka účasti na rozhodovaní môže byť takto interpretovaná aj povoľujúcim orgánom. Naviac podávanie stanovísk a pripomienok v procese EIA je spôsob, ako reálne ovplyvniť jeho výsledok a preto by ten, kto má na povolení činnosti záujem nemal na tieto právne prostriedky rezignovať. Odporúča sa sledovať celý EIA proces, jeho jednotlivé fázy a osobitne strážiť lehoty (viď časť „stručne o procese EIA“) na podanie stanovísk. Za týmto účelom je potrebné najmä sledovať zmeny v konkrétnych konaniach EIA na stránkach www.enviroportal.sk a rovnako úradnú tabuľu v príslušnej obci.

Postavenie dotknutej verejnosti

Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v :

• konaniach posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a
• zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

Dotknutá verejnosť má následne aj postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak podala vyššie uvedené podania alebo odvolania ako je napr. územné, stavebné konanie podľa Stavebného zákona ako aj v konaniach podľa osobitných predpisov, ako napr. integrované povoľovacie konanie. Verejnosť sa teda môže stať účastníkom povoľovacieho konania najneskôr na základe podaného odvolania proti záverečnému stanovisku. Na dotknutú verejnosť sa v povoľovacom konaní potom hľadí tak, že jej právo na priaznivé životné prostredie môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.

Účasť verejnosti v povoľovacích konaniach na základe zákona o správnom konaní alebo zákonoch upravujúcich povoľovacie konania nie je touto úpravou vylúčená. Ide o najmä o tých účastníkov, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Náklady spojené s účasťou fyzickej osoby, občianskej iniciatívy, občianskeho združenia, mimovládnej organizácie na procese posudzovania strategického dokumentu a navrhovanej činnosti podľa tohto zákona znášajú jednotlivé subjekty.

V konaní o posudzovaní navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa, vo vzťahu k dotknutej verejnosti, ktorá je účastníkom konania podľa tohto zákona nie je potrebný jej súhlas so zastavením konania.

Ak sa zúčastňuje jedného konania viac ako 20 členov dotknutej verejnosti, doručovať možno verejnou vyhláškou.

Kto sa môže stať účastníkom konania?

Účastníkom konania sa môžu stať fyzické osoby, občianske združenia a mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia i občianske iniciatívy.

Fyzická osoba

Aby sa fyzická osoba mohla stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musí postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania). Zákon nestanovuje vekovú hranicu.

Okrem všeobecných náležitostí jej písomné stanovisko alebo odvolanie musí obsahovať meno, priezvisko a adresu jej trvalého bydliska.

Ak počet obsahovo zhodných doručených stanovísk fyzických osôb dosiahne 50, považujú sa tieto fyzické osoby za občiansku iniciatívu a za jej splnomocnenca sa považuje ten, ktorého stanovisko bolo spomedzi uvedených stanovísk doručené príslušnému orgánu ako prvé v poradí.

Občianske združenie alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia

Aby sa občianske združenie alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia mohli stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musia postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania).

Okrem všeobecných náležitostí k ich písomnému stanovisku alebo odvolaniu musí byť priložený doklad o zaregistrovaní.

Podľa zákona o EIA je mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia:

• občianske združenie
•  neinvestičný fond
•  nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát
• nadácia, založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.

Odporúča sa, aby mala táto organizácia v stanovách počas minimálne stanovený ako cieľ ochranu životného prostredia alebo niektorej zo zložiek životného prostredia.

Občiansku iniciatívu i občianske združenie tvoria zväčša miestni ľudia, ktorých sa plánovaná činnosť bezprostredne dotýka a ktorí budú činnosťou najviac ovplyvnení a ktorí majú najväčšiu znalosť miestnych pomerov. Tí by mali vo svojich stanoviskách poukázať na nedostatky a chybné tvrdenia, ktoré jednotlivé fázy EIA obsahujú, ako aj na to, ako činnosť ovplyvní miestne pomery a ich životy.

Občianska iniciatíva

Občianska iniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa tohto zákona.Aby sa občianska iniciatíva mohla stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musí postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania).

Okrem všeobecných náležitostí k spoločnému písomnému stanovisku alebo odvolaniu musí byť priložená podpisová listina.  Podpisová listina musí obsahovať mená a priezviská, trvalý pobyt, rok narodenia a podpisy osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú a údaj o jej splnomocnencovi.

Splnomocnencom občianskej iniciatívy oprávneným konať v jej mene a prijímať písomnosti je fyzická osoba, ktorá je ako splnomocnenec uvedená v podpisovej listine. Ak taký údaj chýba alebo je nejasný, splnomocnencom občianskej iniciatívy je fyzická osoba uvedená v podpisovej listine na prvom mieste. Splnomocnenec môže písomne určiť svojho zástupcu, ktorý ho zastupuje v rozsahu splnomocnenia, ak je k písomnému určeniu zároveň priložený písomný súhlas splnomocnenca a písomný súhlas jeho zástupcu s prijatím splnomocnenia. K nahradeniu splnomocnenca zástupcom dochádza dňom doručenia písomného určenia spolu s písomným súhlasom zástupcu splnomocnenca príslušnému orgánu.

Splnomocnenec sa môže vzdať zastupovania občianskej iniciatívy písomným vyhlásením o vzdaní sa zastupovania, doručeným občianskej iniciatíve a zároveň príslušnému orgánu. Po vzdaní sa zastupovania sa splnomocnencom občianskej iniciatívy stane fyzická osoba, ktorá je ako ďalšia v poradí uvedená v podpisovej listine a zároveň prijme svoje splnomocnenie písomným súhlasom. K vzdaniu sa zastupovania občianskej iniciatívy splnomocnencom dochádza dňom doručenia vyhlásenia príslušnému orgánu. K nahradeniu splnomocnenca dochádza dňom doručenia písomného súhlasu fyzickej osoby, ktorá je ako ďalšia v poradí uvedená v podpisovej listine s prijatím splnomocnenia príslušnému orgánu.

Na základe písomného vyhlásenia podpísaného väčšinou členov občianskej iniciatívy a písomného súhlasu fyzickej osoby, ktorá sa má stať novým splnomocnencom, doručeného príslušnému orgánu, možno nahradiť splnomocnenca bez jeho súhlasu inou fyzickou osobou. K nahradeniu splnomocnenca dochádza dňom doručenia písomného vyhlásenia a súhlasu fyzickej osoby príslušnému orgánu.

Ak počet obsahovo zhodných doručených stanovísk fyzických osôb dosiahne 50, považujú sa tieto fyzické osoby za občiansku iniciatívu a za jej splnomocnenca sa považuje ten, ktorého stanovisko bolo spomedzi uvedených stanovísk doručené príslušnému orgánu ako prvé v poradí. Ak sa doručuje verejnou vyhláškou, takto vytvorená iniciatíva sa považuje za jedného člena dotknutej verejnosti.

Občiansku iniciatívu i občianske združenie tvoria zväčša miestni ľudia, ktorých sa plánovaná činnosť bezprostredne dotýka a ktorí budú činnosťou najviac ovplyvnení a ktorí majú najväčšiu znalosť miestnych pomerov. Tí by mali vo svojich stanoviskách poukázať na nedostatky a chybné tvrdenia, ktoré jednotlivé fázy EIA obsahujú, ako aj na to, ako činnosť ovplyvní miestne pomery a ich životy.

Čo robiť, ak sú práva verejnosti v procese EIA porušované

K porušeniu práv verejnosti v procese EIA dochádza napríklad v takýchto situáciách:

• Posudzujúci orgán nezdôvodní akceptovanie alebo neakceptovanie predložených písomných stanovísk v správe o hodnotení
• Verejnosti nie je umožnené nahliadnuť do správy o hodnotení, robiť si z nej výpisy a kópie
• Záznam z verejného prerokovania neodráža skutočnosť (je nepravdivý alebo neúplný)
• Verejnosť nie je informovaná v súlade so zákonom o priebehu celého procesu

Príklady porušenia zákona v procese EIA:

• Zámer alebo správa o hodnotení nemajú zákonné náležitosti alebo obsahuje iné vecné pochybenia (napr. údaje nezodpovedajú skutočnosti)
• Proces ignoruje niektoré z dotknutých obcí, ktorých činnosť tiež môže zasiahnuť
• Spracovateľ posudku nie je osobou odborne spôsobilou, dopustil sa výrazných manipulácií pri spracovaní posudku alebo sa podieľal na spracovaní správy o hodnotení
• Variantné riešenie je nevyvážene rozpracované, prípadne chýba nulový variant alebo v záverečnom stanovisku nie je uvedený odporúčaný variant
• Záverečné stanovisko nemá zákonné náležitosti

Ak boli porušené práva verejnosti alebo zákon pri procese EIA, je potrebné podať odvolanie proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku. Samozrejme v rámci procesu EIA účastníci konania by mali uvedené nedostatky okamžite uviesť v osobitnom podaní, pripomienkami alebo stanoviskom.

Proti rozhodnutiu o odvolaní je možné do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na príslušný súd, ktorý môže preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho konania. Súd môže rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a vrátiť vec na nové konanie, alebo žalobu zamietne.

Správne konanie z pohľadu účastníka konania

Konania, ktoré nasledujú po procese EIA, procese IPKZ, väčšina konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj mnohé konania podľa iných zákonov, ktoré smerujú k vydaniu rozhodnutia sa riadia jedným základným zákonom. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok. Správny poriadok určuje postup a povinnosti orgánov, práva účastníkov ako aj ďalšie podrobnosti správneho konania, pričom jednotlivé zákony (napr. o IPKZ, o ochrane prírody a krajiny, stavebný zákon) môžu upraviť niektoré časti konania odlišne (v tom prípade majú konkrétne zákony prednosť pred správnym poriadkom).

Zo správneho poriadku sme vybrali časti osobitne dôležité pre účasť verejnosti na rozhodovaní – práva účastníka konania a opravné prostriedky, ktoré má účastník k dispozícii ak správne konanie neprebieha zákonným spôsobom.

Aké má účastník konania práva

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
•právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a  presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Podľa niektorých zákonov môžu účastníci podať svoje námietky a pripomienky najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne (toto pravidlo platí napr. v územnom a stavebnom konaní – viď § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona).

Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Opravné prostriedky, ktoré majú účastníci konania k dispozícii

Podľa zákona je povoľujúci orgán v každom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní). Ak si príslušný orgán rozhodujúci o povolení neobstará dostatočné podklady, nevyrovná sa s námietkami a podkladmi poskytnutými účastníkmi konania, rozhodne na základe nepravdivých skutočností, alebo tvrdení a napriek tomu činnosť povolí, prípadne ak porušil práva účastníka konania, členovia verejnosti majú k dispozícii nasledovné opravné prostriedky:

1) Odvolanie
2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní
3) Žaloba na súd
4) Podnet na prokuratúru

1) Odvolanie

Dôležité podmienky odvolania:

• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva – všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)

Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní).

Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane priebehu odvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 Eur a právnické osoby 165,50 Eur.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane opisu mimoodvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

3) Žaloba na súd

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:

• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní).
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od oznámenia rozhodnutia o odvolaní
• Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. okresný úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 70 eur na príslušnom súde (stačí po výzve súdu). Od poplatku sú niektoré subjekty oslobodené, ako napr. nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, alebo obce, ak konajú o veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu.

Správny súdny poriadok stanovuje zásadu, že o žalobách  sa rozhoduje v  jednoinštančnom konaní pred krajským súdom.

Z tohto pravidla je vyňatá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu o žalobe, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajského súdu sa nazýva kasačná sťažnosť a rozhoduje o nej Najvyšší súd SR.

Kasačná sťažnosť však nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ak najvyšší súd (na návrh toho, kto kasačnú sťažnosť podal) nerozhodne o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd tak môže rozhodnúť, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Podáva sa na tom súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V prípade, ak sa sťažovateľ pomýli a podá kasačnú sťažnosť priamo na Najvyššom súde SR, nemalo by mu to byť na ujmu v tom zmysle, že by mu uplynula lehota na podanie kasačnej sťažnosti (správny súdny poriadok výslovne stanovuje, že v takom prípade ostáva lehota na podanie kasačnej sťažnosti zachovaná).

Kasačnú sťažnosť je možné podať z dôvodov, ak prvostupňový krajský súd porušil zákon tým, že

• vôbec nemal vo veci rozhodovať
• účastník konania nemohol konať pred súdom, alebo nebol zastúpený v súlade so zákonom,
• v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
• vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
• nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva účastníka konania,
• rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
• odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR,
• nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v tej istej veci alebo
• nezákonne odmietol podanie.

Rovnako ako v prípade žaloby aj v prípade podania kasačnej sťažnosti musí mať žalobca zastúpenie advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov žalobcu (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

4) Podnet na prokuratúru

Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu prokurátorovi. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu nedošlo k nezákonnosti.

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) .

Podnetom nie je podanie, ktoré

a) je anonymné,
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f) je sťažnosťou
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).

Podnet musí obsahovať:

• komu je určený
• akej veci sa týka
• kto ho podáva
• proti komu smeruje
• čoho sa podávateľ podnetu domáha a
• odôvodnenie podnetu
• musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup.

Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutiaalebo od vydania opatrenia.
Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu.
Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.
Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

Práva verejnosti ako účastníka konania

Ak sa člen verejnosti stane účastníkom konania o povolení stavby alebo činnosti (napr. v stavebnom a územnom konaní podľa stavebného zákona, ktoré nasleduje po posudzovaní vplyvov na životné prostredie), náležia mu práva vyplývajúce zo správneho poriadku a z osobitných predpisov, ktoré sa priamo dotýkajú povoľovania jednotlivých činností. Správny poriadok je všeobecným procesným predpisom, na základe ktorého musia všetky správne orgány postupovať. Ich stručné zhrnutie, vrátane možnosti ako napadnúť zákonnosť procesu následného povoľovania je možné nájsť v časti Správne konanie z pohľadu účastníka konania.

Ako správne konanie prebieha, aké sú povinnosti správneho orgánu, aké sú povinnosti účastníka správneho konania, ako má vyzerať rozhodnutie, ako prebieha odvolacie konanie a ďalšie ustanovenia správneho poriadku rozoberáme v časti Správne konanie z pohľadu účastníka konania .

Dôležité je, aby sa člen verejnosti, ktorý má právo byť účastníkom správneho konania tohto práva aktívne a písomne domáhal, pretože sa môže stať, že povoľujúci orgán o tomto jeho práve nemusí vedieť. V žiadosti, aby príslušný orgán konal s členom verejnosti ako s účastníkom konania, je potrebné poukázať na právo byť účastníkom konania, ktoré vyplýva zo zákona EIA a poukázať na splnenie podmienok stanovených zákonom EIA (podanie písomného stanoviska k zámeru, rozsahu hodnotenia, alebo k správe o hodnotení, podanie odvolania proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku).

Správne konanie z pohľadu účastníka konania

Konania, ktoré nasledujú po procese EIA, procese IPKZ, väčšina konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj mnohé konania podľa iných zákonov, ktoré smerujú k vydaniu rozhodnutia sa riadia jedným základným zákonom. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok. Správny poriadok určuje postup a povinnosti orgánov, práva účastníkov ako aj ďalšie podrobnosti správneho konania, pričom jednotlivé zákony (napr. o IPKZ, o ochrane prírody a krajiny, stavebný zákon) môžu upraviť niektoré časti konania odlišne (v tom prípade majú konkrétne zákony prednosť pred správnym poriadkom).

Zo správneho poriadku sme vybrali časti osobitne dôležité pre účasť verejnosti na rozhodovaní – práva účastníka konania a opravné prostriedky, ktoré má účastník k dispozícii ak správne konanie neprebieha zákonným spôsobom.

Aké má účastník konania práva

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
•právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a  presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Podľa niektorých zákonov môžu účastníci podať svoje námietky a pripomienky najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne (toto pravidlo platí napr. v územnom a stavebnom konaní – viď § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona).

Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Opravné prostriedky, ktoré majú účastníci konania k dispozícii

Podľa zákona je povoľujúci orgán v každom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní). Ak si príslušný orgán rozhodujúci o povolení neobstará dostatočné podklady, nevyrovná sa s námietkami a podkladmi poskytnutými účastníkmi konania, rozhodne na základe nepravdivých skutočností, alebo tvrdení a napriek tomu činnosť povolí, prípadne ak porušil práva účastníka konania, členovia verejnosti majú k dispozícii nasledovné opravné prostriedky:

1) Odvolanie
2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní
3) Žaloba na súd
4) Podnet na prokuratúru

1) Odvolanie

Dôležité podmienky odvolania:

• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva – všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)

Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní).

Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane priebehu odvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní

Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená soba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).

Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:

• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením.
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 Eur a právnické osoby 165,50 Eur.

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane opisu mimoodvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

3) Žaloba na súd

Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:

• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní).
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od oznámenia rozhodnutia o odvolaní
• Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. okresný úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 70 eur na príslušnom súde (stačí po výzve súdu). Od poplatku sú niektoré subjekty oslobodené, ako napr. nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, alebo obce, ak konajú o veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu.

Správny súdny poriadok stanovuje zásadu, že o žalobách  sa rozhoduje v  jednoinštančnom konaní pred krajským súdom.

Z tohto pravidla je vyňatá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu o žalobe, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajského súdu sa nazýva kasačná sťažnosť a rozhoduje o nej Najvyšší súd SR.

Kasačná sťažnosť však nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ak najvyšší súd (na návrh toho, kto kasačnú sťažnosť podal) nerozhodne o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd tak môže rozhodnúť, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Podáva sa na tom súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V prípade, ak sa sťažovateľ pomýli a podá kasačnú sťažnosť priamo na Najvyššom súde SR, nemalo by mu to byť na ujmu v tom zmysle, že by mu uplynula lehota na podanie kasačnej sťažnosti (správny súdny poriadok výslovne stanovuje, že v takom prípade ostáva lehota na podanie kasačnej sťažnosti zachovaná).

Kasačnú sťažnosť je možné podať z dôvodov, ak prvostupňový krajský súd porušil zákon tým, že

• vôbec nemal vo veci rozhodovať
• účastník konania nemohol konať pred súdom, alebo nebol zastúpený v súlade so zákonom,
• v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
• vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
• nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva účastníka konania,
• rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
• odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR,
• nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v tej istej veci alebo
• nezákonne odmietol podanie.

Rovnako ako v prípade žaloby aj v prípade podania kasačnej sťažnosti musí mať žalobca zastúpenie advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov žalobcu (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

4) Podnet na prokuratúru

Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu prokurátorovi. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu nedošlo k nezákonnosti.

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) .

Podnetom nie je podanie, ktoré

a) je anonymné,
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné,
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti,
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu,
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry,
f) je sťažnosťou
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok.

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).

Podnet musí obsahovať:

• komu je určený
• akej veci sa týka
• kto ho podáva
• proti komu smeruje
• čoho sa podávateľ podnetu domáha a
• odôvodnenie podnetu
• musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť.

Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup.

Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutiaalebo od vydania opatrenia.
Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu.
Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.
Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

Povoľovacie konania, ktoré nasledujú po EIA

Ako už bolo uvedené, po splnení podmienok stanovených zákonom EIA majú členovia verejnosti právo stať sa účastníkmi správnych konaní, v ktorých sa rozhoduje o povolení činností, u ktorých prebehlo posudzovanie ich vplyvov na životné prostredie. V zmysle zákona EIA sa jedná o všetky následné povoľovacie správne konania. V rámci povolenia činnosti sa nemusí nevyhnutne jednať len o jedno povoľovacie konanie, ale môže ich byť viac, v závislosti od typu činnosti. Niektoré činnosti potrebujú na svoj legálny výkon viacero povolení, o ktorých sa bude rozhodovať vo viacerých samostatných správnych konaniach. Napr. v prípade povolenia stavby, kvôli ktorej bude potrebné vyrúbať dreviny a ktorá zároveň spôsobí znečistenie vôd, bude potrebné vydanie rozhodnutia o súhlase na výrub drevín (vydaného podľa zákona o ochrane prírody), povolenia na umiestnenie stavby, ktorá môže ovplyvniť podzemné vody (vydaného podľa vodného zákona) a územného rozhodnutia na umiestnenie stavby (vydaného podľa stavebného zákona).

Môže sa jednať o nasledovné povoľovacie konania
– povoľovacie konania podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) – napr. povolenie na výstavbu diaľnice
– povoľovacie konania podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) – napr. územné rozhodnutie na umiestnenie hotela v chránenom území
– povoľovacie konania podľa zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe – napr. povolenie na banskú činnosť
– povoľovacie konania podľa  zákona č. 164/1996 Z.z. o dráhach – napr. povolenie na výstavbu železničného koridoru
– povoľovacie konania podľa zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia – napr. vydanie integrovaného povolenia na prevádzkovanie skládky odpadov
– povoľovacie konania podľa zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny – napr. vydanie výnimky na výstavbu zariadenia pre cestovný ruch v chránenom území
– povoľovacie konania podľa zákona č. 44/1988 Z.z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) – napr. vydanie rozhodnutia na určenie dobývacieho priestoru
– povoľovacie konania podľa zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch – napr. rozhodnutie o vyňatí lesných pozemkov z plnenia funkcií lesov

Vzťah konania o posudzovaní vplyvov  k povoľovaciemu konaniu

Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa zákona o EIA.

Záverečné stanovisko, ako výsledok  posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Orgán povoľujúci činnosť v následnom konaní teda nemôže konať v rozpore so záverečným stanoviskom. Zhoda projektového dokumentu s výsledkom EIA by sa mala úradne overovať.
Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,  podať návrh na začatie povoľovacieho konania vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene so zákonom EIA a s rozhodnutiami vydanými podľa zákona o EIA a ich podmienkami.

Novela Zákona o EIA zároveň novelizuje aj stavebný zákon. Okrem iných ustanovení výslovne ukladá stavebnému úradu povinnosť bezodkladne zverejňovať na svojej úradnej tabuli a na svojom webovom sídle pri území alebo stavbách, ktoré podliehajú EIA:

a) žiadosť o začatie povoľovacieho konania,
b) miesto, kde je rozhodnutie vydané v povoľovacom konaní k nahliadnutiu verejnosti,
c) podmienky na realizáciu navrhovanej činnosti uvedené v povolení,
d) hlavné opatrenia na predchádzanie, zníženie, a ak je to možné, kompenzácie významných nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, ak bolo udelené povolenie,
e) informáciu o účasti verejnosti v povoľovacom konaní a
f) dátum nadobudnutia právoplatnosti povolenia.

Ďalej má stavebný úrad povinnosť konanie zastaviť, ak príslušný orgán (ochrany životného prostredia) vydá záväzné stanovisko, v ktorom vyjadrí nesúlad návrhu na začatie územného konania, stavebného konania alebo kolaudačného konania so záverečným stanoviskom a žiadateľ nezosúladí svoj návrh ani v dodatočnej lehote.

Ďalšou významnou zmenou je právo kohokoľvek podať odvolanie proti územnému rozhodnutiu, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu aj vtedy, ak nebol účastníkom konania, „ale len v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia vydaného podľa zákona o EIA“. Podaním odvolania sa odvolateľ stáva účastníkom konania, teda má právo žiadať aj súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí vydaných v rámci stavebného zákona.

Ďalšie informácie
Vzory, odkazy, predpisy

Nižšie nájdete praktické vzory podaní, súvisiace právne predpisy a užitočné odkazy k téme Posudzovanie vplyvov na životné ptrostredie (EIA). Vzory podaní vám môžu pomôcť v komunikácii so štátnymi orgánmi. Môžete si ich upraviť podľa vlastných potrieb, sú k dispozícii na stiahnutie zdarma.

Vzory podaní
Stanovisko k zámeru

Súvisiace právne predpisy
Zákon č.24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia
Vyhláška MŽP SR č.113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie
Zákon č.128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií
Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor)
Smernica 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie
Smernica 2011/92/EÚ Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie

Užitočné odkazy
Informačný portál Ministerstva životného prostredia SR

Otázky a odpovede

OTÁZKA: Aké sú základné zmeny v procese EIA od 1.1.2015?

ODPOVEĎ: Posledná novela zákona EIA (zákon č. 314/2014 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony nadobudla účinnosť dňa 1. 1. 2015. Jej schválením došlo k významný zmenám, ktoré výrazne posilňujú proces EIA v porovnaní s minulosťou.

Najzásadnejšie body novely sú podľa nášho názoru nasledovné:

• výsledok procesu EIA – záverečné stanovisko – má pre ďalšie povoľovacie konanie činnosti záväzný charakter,
• celý proces EIA (vrátane zisťovacieho konania) už prebieha v správnom konaní podľa správneho poriadku, pričom záverečné stanovisko aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania budú mať formu správneho rozhodnutia. Podľa správneho poriadku prebieha aj konanie podľa § 28 zákona o ochrane prírody (konanie o tom, či činnosť môže mať vplyvy na územia Natura 2000),
• rozhodnutie zo zisťovacieho konania, záverečné stanovisko i odborné stanovisko podľa § 28 zákona o ochrane prírody už jednoznačne je preskúmateľné súdom, a to aj na základe žaloby zo strany verejnosti,
• výrazne sa posilňuje postavenie verejnosti v konaní EIA i v ďalších konaniach, ktoré po EIA nasledujú.

OTÁZKA: Kto je príslušný orgán v EIA?

ODPOVEĎ: Ak sa pri procese EIA uvádza príslušný orgán ide o tieto orgány:

•  Ministerstvo životného prostredia SR je príslušný orgán pre všetky činnosti, ktoré podliehajú povinnému posudzovaniu ich vplyvov na životné prostredie
•  Okresný úrad v sídle kraja vykonáva zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie kraja, v ktorom má sídlo a zabezpečuje posudzovanie navrhovaných činností, ak taká povinnosť vyplynie z tohto zisťovacieho konania
•  Okresný úrad vykonáva zisťovacie konanie navrhovaných činností s dosahom na územie okresu, v ktorom má sídlo a zabezpečuje posudzovanie navrhovaných činností, ak taká povinnosť vyplynie z tohto zisťovacieho konania

OTÁZKA: Aké činnosti podliehajú EIA?

ODPOVEĎ: Nie každá činnosť, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť životné prostredie podlieha posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti. Existuje množstvo činností, ktoré, po ich povolení, síce budú mať vplyv na životné prostredie, avšak EIA nepodliehajú.

EIA sa v hlavnej miere týka veľkých investičných zámerov ako sú oblasti energetického priemyslu (napr. výstavba novej elektrárne), ťažobného priemyslu (napr. otvorenie novej bane na ťažbu rudy), chemického priemyslu (napr. prevádzka na výrobu farmaceutík), stavebného priemyslu (napr. cementáreň), odpadového priemyslu (napr. skládka, alebo spaľovňa odpadov), vodného hospodárstva (napr. vodná priehrada), poľnohospodárskej výroby (napr. intenzívny chov ošípaných), lesnej výroby (napr. odlesňovanie krajiny), potravinárskeho priemyslu (napr. cukrovar), dopravy (napr. diaľnica), cestovného ruchu (napr. výstavba zariadenia cestovného ruchu v národnom parku), vojenských stavieb (zariadenie na vojenský výcvik) atď.

Povoľovacie konanie novela definuje ako konanie, v ktorom sa rozhoduje o návrhu na vydanie povolenia vo vzťahu k navrhovanej činnosti alebo jej zmene podľa osobitných predpisov.

Posudzovaniu vplyvov podliehajú činnosti uvedené v prílohe č. 8 časti A (Príloha 8 EIA). Príloha obsahuje výpočet činností, ktoré sú tematicky rozdelené podľa priemyselných odvetví. Príloha zároveň obsahuje tzv. prahové hodnoty, ktoré musí činnosť dosiahnuť, ak sa na ňu má vzťahovať proces EIA.

Posudzovaniu vplyvov podliehajú aj:

•  zmeny uvedených činností, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu
•  navrhovaná činnosť alebo jej zmena v takom prípade, že to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov
•  navrhovaná činnosť alebo zmena, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy chránených území.

Predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania je aj ukončenie navrhovanej činnosti, ktoré je spojené s likvidáciou, sanáciou, rekultiváciou alebo s viac ako jednou z týchto činností, ale len vtedy, ak také ukončenie navrhovanej činnosti nebolo súčasťou posúdenia navrhovanej činnosti.

Z uvedeného vyplýva, že ak sa už pri vypracovaní zámeru na realizáciu navrhovanej činnosti vie, že činnosť sa reálne bude môcť vykonávať len v určenom časovom horizonte, môže byť súčasťou popisu navrhovanej činnosti aj spôsob jej ukončenia a následnej rekultivácie. Napr. v prípade ťažby lomového kameňa, ak sa vie vopred odhadnúť, za aký čas sa lomový kameň vyťaží a k akému veľkému zásahu do krajiny dôjde (vytvorenie kameňolomu), dá sa už pri návrhu činnosti určiť aj spôsob jej ukončenia, posúdiť vplyv tohto ukončenia banskej činnosti na životné prostredie a následne ho zahrnúť do záväzných podmienok povolenia činnosti.

To, na ktoré konkrétne činnosti prebieha EIA v súčasnosti je možné zistiť na internetových stránkach Enviroportálu. Na uvedenej stránke si môže verejnosť podľa zvolených kritérií vyhľadať, na akú konkrétnu činnosť v ich blízkom okolí (alebo na iných zvolených miestach) proces EIA v súčasnosti prebieha. Na uvedenej stránke je zároveň možné sa dozvedieť, v ktorej z fáz sa EIA momentálne nachádza, aké rozhodnutia, či iné dokumenty už boli vydané atď. Zároveň, ak sa v ďalšom texte odkazuje na  „webový portál/stránku ministerstva“, máme na mysli práve enviroportál.

OTÁZKA: Možno posudzovať aj iné činnosti, ktoré zákon priamo nestanovuje?

ODPOVEĎ: Príslušný orgán môže rozhodnúť o tom, že aj činnosť, ktorá sa nenachádza v prílohe č. 8 alebo nedosahuje prahovú hodnotu uvedenú v prílohe č. 8, môže podliehať procesu EIA. Rozhoduje na základe vlastného podnetu alebo na základe písomného odôvodneného podnetu, ktorý môže podať ktokoľvek. Ide tu o podstatný rozdiel od predchádzajúceho stavu, v minulosti totiž  takýto podnet mohol predložiť  iba navrhovateľ, príslušný orgán alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia. Nemohli ho predložiť napr. miestni obyvatelia, ktorí by napr. mohli mať znalosti o špecifikách miestnych pomerov, ktoré by odôvodňovali posudzovanie vplyvov na životné prostredie aj takých činnosti, ktoré sa povinne neposudzujú. V súčasnosti už môže predložiť podnet ktokoľvek, teda aj miestni obyvatelia, keď sa dozvedia o plánovanej činnosti.

Príslušný orgán pri tomto rozhodovaní vezme do úvahy najmä:

• povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
• miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,
• význam očakávaných vplyvov,
• odôvodnenie podnetu.

Keďže do úvahy musí vziať aj odôvodnenie podnetu, je dôležité aby toto odôvodnenie bolo čo najkvalitnejšie.

O tomto podnete rozhoduje ministerstvo. Keďže zákon bližšie neurčuje proces tohto konania, postupuje sa v ňom podľa správneho poriadku. Proti rozhodnutiu majú právo podať odvolanie účastníci konania. Ak už v čase konania o podnete bolo začaté povoľovacie konanie, povoľujúci orgán by mal konanie prerušiť kým nenadobudne právoplatnosť rozhodnutie o podnete.

OTÁZKA: Aké sú základné fázy procesu EIA?

ODPOVEĎ: Proces povinného posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a jej zmeny na životné prostredie pozostáva z týchto základných fáz:

•  zámer, informovanie o zámere a jeho pripomienkovanie,
•  určenie rozsahu hodnotenia a harmonogramu,
•  správa o hodnotení a jej pripomienkovanie,
•  verejné prerokovanie správy o hodnotení,
• odborný posudok,
• záverečné stanovisko.

Povinné posudzovanie vplyvov na životné prostredie prebieha ako správne konanie, čo je zásadný rozdiel v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom. Správne konanie prebieha podľa zavedených pravidiel stanovených v správnom poriadku (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) a účastníkom konania garantuje významné procesné práva.

V záverečnom stanovisku príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny uvedie, či s jej realizáciou súhlasí alebo nesúhlasí, za akých podmienok s ňou súhlasí a v ktorom realizačnom variante, ako aj požadovaný rozsah poprojektovej analýzy.

OTÁZKA: Podľa akej právnej úpravy sa postupuje v už začatých procesoch EIA?

ODPOVEĎ: Vzhľadom k tomu, že do 31.decembra 2014 platila pôvodná právna úprava a podľa nej bolo rozbehnutých množstvo procesov EIA, je v prvom rade potrebné objasniť, ako zákon o EIA rieši stav, keď sa na rozbehnuté procesy EIA zrazu uplatní nová úprava. Novela Zákona o EIA v prechodných ustanoveniach stanovila, že konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti začaté pred 1. januárom 2015 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014, ak bol v týchto konaniach už vydaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti (k tomu, kedy sa vydáva rozsah hodnotenia pozri nižšie). . Návrh novely však predpokladá aj to, že navrhovateľovi, ktorému bol vydaný rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny pred 1. januárom 2015, a ktorý do 30. novembra 2017 nepredloží správu o hodnotení navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, platnosť jeho rozsahu hodnotenia k navrhovanej činnosti alebo jej zmeny zaniká 1. decembra 2017.. Ak bolo pred účinnosťou novely začaté len zisťovacie konanie, toto konanie sa dokončí podľa pôvodných predpisov. Pokiaľ však ide o územné rozhodnutia, stavebné povolenia či kolaudačné rozhodnutia, ktoré nenadobudli právoplatnosť do 31.12.2014, tieto môžu byť napadnuté odvolaním podľa právnej úpravy zavedenej práve touto novelou Zákona o EIA. Ak sa na konanie vzťahuje stará právna úprava, pre informácie o procese kliknute tu.

OTÁZKA: Ako sa môže verejnosť zapojiť do konania EIA?

ODPOVEĎ: Novela v súlade s požiadavkami európskeho práva i medzinárodných záväzkov zavádza možnosť verejnosti aj bez vzťahu k posudzovanej činnosti stať sa účastníkom konania.

V zmysle zákona o EIA je verejnosťou aj len jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny.

Aby sa členovia verejnosti mohli stať dotknutou verejnosťou (predtým sa nazývala tzv. zainteresovanou verejnosťou) a tak aj účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností, musia prejaviť záujem  na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení jedným z týchto podaní:

a) odôvodneným písomným stanoviskom k zámeru alebo
b) odôvodnenými pripomienkami k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo
c) odôvodneným písomným stanoviskom k správe o hodnotení činnosti alebo
d) odôvodneným písomným stanoviskom k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti v zisťovacom konaní

Verejnosť má tiež právo podať odvolanie proti rozhodnutiu vydanom v zisťovacom konaní, alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Verejnosť sa podaním týchto odvolaní stáva dotknutou verejnosťou a tým aj účastníkom konania. Zároveň tým prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní alebo záverečného stanoviska príslušným orgánom.

Podľa zákona EIA je dotknutá verejnosť definovaná ako verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní (sú to napr. miestni obyvatelia, ktorým chcú vyrúbať a zastavať nimi používaný park, miestna organizácia, ktorej cieľom je chrániť vzácne biotopy v okolí, či organizácia ako Greenpeace, ktorá rieši celospoločenské problémy týkajúce sa ochrany životného prostredia). Aby sa členovia verejnosti mohli stať dotknutou verejnosťou (predtým sa nazývala tzv. zainteresovanou verejnosťou) a tak aj účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností, musia prejaviť záujem  na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním, ktoré sú podrobne opísané v časti.

Uvedené platí pre celú verejnosť bez rozdielu, teda fyzické či právnické osoby.

Všeobecné odporúčanie: Zákon o EIA nevyžaduje, aby bolo podané stanovisko k všetkým fázam EIA (teda k zámeru, k rozsahu hodnotenia i k správe o hodnotení), ale postačuje, ak je podané stanovisko ku ktorejkoľvek z týchto fáz procesu EIA. Odporúča sa však podať stanovisko v každom prípade, kedy to zákon EIA umožňuje. Práve aktívna účasť na procese EIA je vyjadrením záujmu o rozhodnutie o povolení činnosti, pričom táto podmienka účasti na rozhodovaní môže byť takto interpretovaná aj povoľujúcim orgánom. Naviac podávanie stanovísk a pripomienok v procese EIA je spôsob, ako reálne ovplyvniť jeho výsledok a preto by ten, kto má na povolení činnosti záujem nemal na tieto právne prostriedky rezignovať. Odporúča sa sledovať celý EIA proces, jeho jednotlivé fázy a osobitne strážiť lehoty (viď časť „stručne o procese EIA“) na podanie stanovísk. Za týmto účelom je potrebné najmä sledovať zmeny v konkrétnych konaniach EIA na stránkach enviroportálu a rovnako úradnú tabuľu v príslušnej obci.

OTÁZKA: Kto sa môže stať účastníkom konania?

ODPOVEĎ: Fyzická osoba

Aby sa fyzická osoba mohla stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musí postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania). Zákon nestanovuje vekovú hranicu.

Okrem všeobecných náležitostí jej písomné stanovisko alebo odvolanie musí obsahovať meno, priezvisko a adresu jej trvalého bydliska.

Ak počet obsahovo zhodných doručených stanovísk fyzických osôb dosiahne 50, považujú sa tieto fyzické osoby za občiansku iniciatívu a za jej splnomocnenca sa považuje ten, ktorého stanovisko bolo spomedzi uvedených stanovísk doručené príslušnému orgánu ako prvé v poradí.

Občianske združenie alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia

Aby sa občianske združenie alebo mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia mohli stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musia postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania).[KB6]

Okrem všeobecných náležitostí k ich písomnému stanovisku alebo odvolaniu musí byť priložený doklad o zaregistrovaní.

Podľa zákona o EIA je mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia:

• občianske združenie
• neinvestičný fond
• nezisková organizácia poskytujúca verejnoprospešné služby okrem tej, ktorú založil štát
• nadácia, založená na účel tvorby alebo ochrany životného prostredia alebo zachovania prírodných hodnôt.

Odporúča sa, aby mala táto organizácia v stanovách počas minimálne stanovený ako cieľ ochranu životného prostredia alebo niektorej zo zložiek životného prostredia.

Občiansku iniciatívu i občianske združenie tvoria zväčša miestni ľudia, ktorých sa plánovaná činnosť bezprostredne dotýka a ktorí budú činnosťou najviac ovplyvnení a ktorí majú najväčšiu znalosť miestnych pomerov. Tí by mali vo svojich stanoviskách poukázať na nedostatky a chybné tvrdenia, ktoré jednotlivé fázy EIA obsahujú, ako aj na to, ako činnosť ovplyvní miestne pomery a ich životy.

Občianska iniciatíva

Občianska iniciatíva sú najmenej tri fyzické osoby staršie ako 18 rokov, ktoré podpíšu spoločné stanovisko k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ktorá je predmetom posudzovania vplyvov alebo zisťovacieho konania podľa tohto zákona.

Aby sa občianska iniciatíva mohla stať účastníkom v konaní o posudzovaní navrhovaných činností a následne v povoľovacom konaní,  musí postupovať podľa vyššie uvedeného postupu, ktorý je jednotný pre všetkých členov verejnosti a je opísaný v časti Ako sa verejnosť stane dotknutou verejnosťou (účastníkom konania).

Okrem všeobecných náležitostí k spoločnému písomnému stanovisku alebo odvolaniu musí byť priložená podpisová listina.  Podpisová listina musí obsahovať mená a priezviská, trvalý pobyt, rok narodenia a podpisy osôb, ktoré spoločné stanovisko podporujú a údaj o jej splnomocnencovi.

OTÁZKA: Čo robiť, ak sú práva verejnosti v procese EIA porušované?

ODPOVEĎ: K porušeniu práv verejnosti v procese EIA dochádza napríklad v takýchto situáciách:

• Posudzujúci orgán nezdôvodní akceptovanie alebo neakceptovanie predložených písomných stanovísk v správe o hodnotení
• Verejnosti nie je umožnené nahliadnuť do správy o hodnotení, robiť si z nej výpisy a kópie
• Záznam z verejného prerokovania neodráža skutočnosť (je nepravdivý alebo neúplný)
• Verejnosť nie je informovaná v súlade so zákonom o priebehu celého procesu

Príklady porušenia zákona v procese EIA:

• Zámer alebo správa o hodnotení nemajú zákonné náležitosti alebo obsahuje iné vecné pochybenia (napr. údaje nezodpovedajú skutočnosti)
• Proces ignoruje niektoré z dotknutých obcí, ktorých činnosť tiež môže zasiahnuť
• Spracovateľ posudku nie je osobou odborne spôsobilou, dopustil sa výrazných manipulácií pri spracovaní posudku alebo sa podieľal na spracovaní správy o hodnotení
• Variantné riešenie je nevyvážene rozpracované, prípadne chýba nulový variant alebo v záverečnom stanovisku nie je uvedený odporúčaný variant
• Záverečné stanovisko nemá zákonné náležitosti

Ak boli porušené práva verejnosti alebo zákon pri procese EIA, je potrebné podať odvolanie proti rozhodnutiu v zisťovacom konaní alebo proti záverečnému stanovisku. Samozrejme v rámci procesu EIA účastníci konania by mali uvedené nedostatky okamžite uviesť v osobitnom podaní, pripomienkami alebo stanoviskom.

Proti rozhodnutiu o odvolaní je možné do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní podať žalobu na príslušný súd, ktorý môže preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia prvostupňového aj odvolacieho konania. Súd môže rozhodnutie zrušiť ako nezákonné a vrátiť vec na nové konanie, alebo žalobu zamietne.

OTÁZKA: Aký má vzťah EIA k povoľovaciemu konaniu?

ODPOVEĎ: Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie bez vydaného záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá podlieha rozhodovaniu podľa zákona o EIA.

Záverečné stanovisko, ako výsledok  posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je rozhodnutie, ktoré je záväzné pre ďalšie povoľovacie konanie. Orgán povoľujúci činnosť v následnom konaní teda nemôže konať v rozpore so záverečným stanoviskom. Zhoda projektového dokumentu s výsledkom EIA by sa mala úradne overovať.

Právoplatnosťou záverečného stanoviska vzniká oprávnenie navrhovateľa navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,  podať návrh na začatie povoľovacieho konania vo variante odsúhlasenom príslušným orgánom v záverečnom stanovisku.

Navrhovateľ je povinný zabezpečiť súlad ním predkladaného návrhu na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene so zákonom EIA a s rozhodnutiami vydanými podľa zákona o EIA a ich podmienkami.

Share This