Súdna ochrana životného prostredia
Príručky a návody

Tento manuál popisuje, ako môže verejnosť chrániť práva životného prostredia na súde v prípadoch, ak boli tieto práva porušené nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu.

Široké oprávnenia verejnosti na prístup k súdu vo veciach životného prostredia (najmä právo podať žalobu na ochranu životného prostredia) bolo v slovenskom právnom poriadku zakotvené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Tento manuál sa venuje najmä popisu práv verejnosti, ktoré vyplývajú z tohto zákona.

Základný manuál
Všeobecne k zapájaniu sa do ochrany životného prostredia

Pravidlá ochrany životného prostredia v Slovenskej republike nastavuje i vykonáva štát. Štát  schvaľuje legislatívne normy, ktoré majú za cieľ ochranu prírodných zdrojov (napr. zákon o ochrane prírody, zákon o lesoch, zákon o vodách). Štát je tiež ten, kto tieto normy následne vykonáva a vynucuje ich dodržiavanie a to prostredníctvom na to určených orgánov verejnej správy.

Výkon niektorých (mnohých) činností, ktoré by mohli ohroziť, resp. poškodiť životné prostredie je podmienený vydaním rozhodnutia, ktorým orgán verejnej správy danú činnosť povolí, čím umožní jej vykonávanie. Prostredníctvom rozhodnutia orgánu verejnej správy tak štát deklaruje, že povolená činnosť buď nepoškodzuje životné prostredie, alebo ho poškoduje len v takej miere, ktorá je prípustná. Tiež môžu nastať prípady, že orgán verejnej správy povolí činnosť, ktorá poškoduje životné prostredie, avšak zároveň ide o činnosť, ktorá prináša iné benefity, ktoré vyvážia škodu spôsobenú na životnom prostredí.

Systém ochrany životného prostredia, ako ho nastavil štát, by teda mal fungovať tak, že záujemca o výkon činnosti (nazvime ho investor), ktorá podlieha povoleniu orgánu verejnej správy, pretože môže ohroziť alebo poškodiť životné prostredie, požiada príslušný orgán verejnej správy o vydanie konkrétneho povolenia. Vzhľadom k tomu, že investor má záujem o výkon svojej činnosti, nepochybne pritom bude uvádzať všetky dôvody, ktoré budú v prospech povolenia činnosti; teda nepochybne bude uvádzať, že činnosť neohrozí ani nepoškodí životné prostredie, alebo ho poškodí len v znesiteľnej miere, pričom však benefity, ktoré činnosť spoločnosti prinesú budú mnohokrát väčšie, než škoda na životnom prostredí.

Orgán verejnej správy má zákonnú úlohu zabezpečiť ochranu životného prostredia v súlade so zákonom. Je pritom presviedčaný investorom, že povolením činnosti sa nič zlé nestane, životné prostredie neutrpí vôbec, alebo len málo a aj v tom prípade prinesie povolenie činnosti veľké výhody. Ak sa v konaní neobjavia argumenty, ktoré by oponovali tvrdeniam investora, bude mať orgán verejnej správy k dispozícii len tvrdenia investora o neškodnosti, resp. prospešnosti povoľovanej činnosti. Je tak pravdepodobné, že sa orgán verejnej správy, často v dobrej viere, nechá presvedčiť a činnosť povolí.

Je zjavné, že takýto systém nie je vyvážený. Orgán verejnej správy síce má v popise práce ochranu životného prostredia, na druhej strane ale nemôže ignorovať tvrdenia investora. „Životné prostredie“ však z logiky veci nemá v konaní svoje zastúpenie a tak tu musí byť niekto, kto jeho záujmy háji. A keďže ochrana životného prostredia je záujmom verejným, je tým, kto háji záujmy životného prostredia v konkrétnom konaní verejnosť, ktorá má na ochrane životného prostredia záujem. Verejnosť prednesie dôvody, ktoré svedčia v prospech ochrany životného prostredia a vyvažuje tak dôvody, ktoré svedčia v prospech záujmu (často súkromného) investora. Orgán verejnej správy tak môže vidieť problém z oboch strán a má tak podklady na to, aby objektívne rozhodol. Zapojenie verejnosti do administratívnych konaní týkajúcich sa ochrany životného prostredia popisujeme tu.

V niektorých prípadoch sa však môže stať, že orgány verejnej správy vo svojom konaní postupovali v rozpore so zákonom. V takom prípade môže nápravu zjednať len súd. V prípade, ak orgán verejnej správy nezákonným spôsobom poškodil práva investora, ten sa môže obrátiť na súd, aby ochránil jeho práva pred nezákonným konaním úradu.

Ak však dôjde k tomu, že orgán verejnej správy vydal nezákonné rozhodnutie, ktorým poškodil „práva životného prostredia“, je tým, kto môže chrániť práva životného prostredia na súde, práve verejnosť, ktorá o ochranu týchto práv záujem má. A práve o týchto právach verejnosti je tento manuál – akým spôsobom môže verejnosť chrániť práva životného prostredia na súde v prípadoch, ak boli tieto práva porušené nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu.  

Právny základ

Široké oprávnenia verejnosti na prístup k súdu vo veciach životného prostredia (najmä právo podať žalobu na ochranu životného prostredia) bolo v slovenskom právnom poriadku zakotvené zákonom č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Tento manuál sa venuje najmä popisu práv verejnosti, ktoré vyplývajú z tohto zákona.

Práva verejnosti, ktoré vyplývajú zo Správneho súdneho poriadku, sú však len zákonným prevedením základného ústavného práva na priaznivé životné prostredie,ktoré náleží všetkým občanom Slovenskej republiky. Toto právo je zakotvené v čl. 44 Ústavy SR a okrem práva na priaznivé životné prostredie, zahŕňa aj povinnosť každého (teda verejnosti) chrániť a zveľaďovať životné prostredie Slovenskej republiky. Povinnosť chrániť životné prostredie môže byť naplnená aj jeho ochranou na súde prostredníctvom podanej žaloby.

Práva verejnosti na prístup k súdu vo veciach životného prostredia vyplývajú aj z medzinárodného Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol v Zbierke zákonov publikovaný pod číslom 43/2006 Z.z. a ktorý má ako medzinárodná zmluva o ľudských právach prednosť pred zákonmi. Aarhuský dohovor  upravuje práva verejnosti na prístup k súdu vo veciach životného prostredia ako jeden zo svojich troch pilierov (ďalšími sú práva verejnosti na prístup k informáciám a práva verejnosti na účasť v administratívnych konaniach, v ktorých sa rozhoduje vo veciach životného prostredia). Aarhuský dohovor je tiež základom pre úpravu uvedenú v Správnom súdnom poriadku.

Právny základ je možné vidieť aj v zákone č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, ktorý, okrem iného, ustanovuje aj právo verejnosti určeným spôsobom sa domáhať na príslušnom orgáne svojich práv vyplývajúcich z predpisov upravujúcich veci životného prostredia. Nepochybne sa medzi tieto možnosti dá priradiť aj právo verejnosti podať žalobu na príslušnom súde za účelom ochrany životného prostredia.

Kto môže podať žalobu na ochranu životného prostredia

Oprávnenou na podanie žaloby na ochranu životného prostredia v zmysle Správneho súdneho poriadku je tzv. zainteresovaná verejnosť.

Označenie „zainteresovaná verejnosť“ znamená, že ide o verejnosť, ktorá sa zaujíma o ochranu životného prostredia všeobecne alebo v konkrétnej veci, ktorá je predmetom daného administratívneho konania. Označenie zainteresovaná (dotknutá) verejnosť vychádza zo znenia zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (bližšie k postaveniu zainteresovanej verejnosti pozri tu, ako aj z Aarhuského dohovoru.

Ako zainteresovaná (alebo dotknutá) verejnosť je Správnym súdnym poriadkom označená tá verejnosť, ktorá má právo na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia podľa osobitných predpisov.

Pojem administratívne konanie je širším pojmom než je pojem „správne konanie“ (bližšie k účasti na správnom konaní pozri tu ). Nejde len o konanie, ktoré je ukončené správnym rozhodnutím orgánu verejnej správy (napr. stavebné povolenie), ale ako administratívne konanie je označené aj konanie, ktoré je ukončené normatívnym správnym aktom (napr. všeobecne záväzné nariadenie obce), alebo aj iným administratívnym aktom správneho orgánu (tzv. opatrenie orgánu verejnej správy), ktorým môžu byť práva, povinnosti, alebo právom chránené záujmy priamo dotknuté. Niektoré administratívne konania, ktoré sa týkajú ochrany životného prostredia sú opísané tu alebo tu.

To, o aké konkrétne administratívne konania môže ísť, je definované v osobitných predpisoch týkajúcich sa ochrany životného prostredia. Ide o osobitné predpisy definované napr. v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, zákone o ochrane prírody a krajiny, v stavebnom zákone, v zákone o lesoch, v zákone o vodách, v zákone o ovzduší atď.

Ak je v konkrétnom osobitnom predpise ustanovené právo verejnosti na účasť v administratívnom konaní podľa daného osobitného predpisu, má táto verejnosť právo na podanie žaloby na ochranu životného prostredia proti administratívnemu aktu, ktorý je na základe tohto predpisu vydaný. Pojem „účasť v konaní“ je potrebné vnímať široko, pretože ide o odlišný pojem než „účastník konania“. Účasťou v konaní sa bezpochyby môže rozumieť účastník konania, zúčastnená osoba, alebo iný spôsob účasti verejnosti v konaní, napr. účasť verejnosti na schvaľovaní všeobecne záväzného nariadenia obce.

Právo verejnosti byť účastníkom konania je ustanovené napr. v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, v zákone o ochrane prírody a krajiny, či v zákone o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia.

Právo verejnosti byť zúčastnenou osobou je ustanovené napr. v zákone o lesoch, či v zákone o používaní geneticky modifikovaných technológií a geneticky modifikovaných organizmoch.

Iné právo účasti verejnosti je upravené napr. v stavebnom zákone vo vzťahu k obstarávaniu a schvaľovaniu územných plánov, v zákone o ovzduší pri schvaľovaní programu na zlepšenie kvality ovzdušia, či v zákone o vodách pri vypracovaní a schvaľovaní plánu manažmentu povodia.

Osobitným predpisom sa nepochybne dá chápať aj samotný Aarhuský dohovor. V prípade, ak existuje nejaký slovenský právny predpis, ktorý neobsahuje úpravu práva na účasť verejnosti v administratívnom konaní, ktorý sa týka životného prostredia, je možné právo zainteresovanej verejnosti na prístup k súdu v takýchto prípadoch odvodiť priamo z práv verejnosti uvedených v Aarhuskom dohovore.

Vo všetkých týchto prípadoch ide o zainteresovanú verejnosť, ktorá je oprávnená podať žalobu na ochranu životného prostredia v zmysle Správneho súdneho poriadku.

Pre možnosť podať žalobu je určujúce, či existuje osobitný predpis, ktorý upravuje právo zainteresovanej verejnosti na účasť v administratívnom konaní. Na podanie žaloby však nie je nevyhnutné, aby sa zainteresovaná verejnosť predchádzajúceho administratívneho konania aj skutočne zúčastnila. Správny súdny poriadok počíta aj so situáciou, ak sa zainteresovaná verejnosť o možnosti zúčastniť sa administratívneho konania, týkajúceho sa životného prostredia z objektívnych príčin nedozvie, avšak aj v tom prípade jej vzniká právo podať v stanovenej lehote žalobu na ochranu životného prostredia proti právoplatnému výsledku (rozhodnutie, opatrenie alebo všeobecne záväzné nariadenia) takého administratívneho konania.

Proti čomu môže byť podaná žaloba na ochranu životného prostredia

Správny súdny poriadok uvádza, že zainteresovaná verejnosť môže podať žalobu (tzv. správnu žalobu) proti:

• rozhodnutiu správneho orgánu
• opatreniu správneho orgánu
• všeobecne záväznému nariadeniu obce
• všeobecne záväznému nariadeniu vyššieho územného celku
• proti nečinnosti správneho orgánu, ak ide o nečinnosť, vo veci, kde správny orgán nekoná z úradnej povinnosti.
Musí ísť pritom o konanie, ktoré sa týka životného prostredia.

Rozhodnutím orgánu verejnej správy, ktoré môže byť na súde napadnuté, môže byť akékoľvek rozhodnutie, ktoré sa dotýka životného prostredia. Môže ním byť napr.

• rozhodnutie o udelení výnimky na výkon zakázanej činnosti podľa zákona o ochrane prírody
• rozhodnutie o vydaní povolenia na vodnú stavbu podľa zákona o vodách
• rozhodnutie o vyňatí pozemku z lesného pozemku podľa zákona o lesoch
• rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru podľa banského zákona.

Obdobné je to aj pri opatreniach orgánu verejnej správy (správny akt orgánu verejnej správy, ktorý sa priamo dotýka práv, povinností, alebo právom chránených záujmov a je odlišný od rozhodnutia). V prípade, ak sa opatrenie dotýka životného prostredia, môže byť predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby podanej zainteresovanou verejnosťou.

Opatrením môže byť napr.
• program na zlepšenie kvality ovzdušia podľa zákona o ovzduší,
• plán manažmentu povodia podľa zákona o vodách
• dokumentácia ochrany prírody podľa zákona o ochrane prírody
• zákaz alebo obmedzenie využívania lesa verejnosťou podľa zákona o lesoch.

Správny súdny poriadok umožňuje, aby na základe žaloby zainteresovanej verejnosti,  podliehali súdnemu prieskumu aj všeobecne záväzné nariadenia samospráv. Samozrejme, aj v tomto prípade musí byť splnená podmienka, aby išlo o všeobecne záväzné nariadenia, ktoré sa dotýkajú ochrany životného prostredia. Môže ísť napr. o nasledovné všeobecne záväzné nariadenia

• všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa vyhlasuje územný plán obce, alebo vyššieho územného celku podľa stavebného zákona
• všeobecne záväzné nariadenie, ktorý sa vyhlasuje obecne chránené územie podľa zákona o ochrane prírody
• všeobecne záväzné nariadenie, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o ochrane drevín, ako súčasti verejnej zelene podľa zákona o ochrane prírody

V praxi sa často stáva, že poškodenie či ohrozenie životného prostredia nenastane na základe nezákonného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale na základe jeho pasivity v prípadoch, v ktorých bol povinný konať z úradnej povinnosti, alebo na návrh oprávnenej osoby. Ide napr. o situácie, ak je orgán verejnej správy povinný rozhodnutím zastaviť činnosť poškodzujúcu životné prostredie, je však, v rozpore so zákonom, pasívny a vďaka jeho pasivite dôjde k poškodeniu životného prostredia. Aj takáto nečinnosť úradu je preskúmateľná súdom. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená takúto žalobu podať, ak sa nečinnosť úradu týka životného prostredia a týka tých konaní, ktoré začínajú na návrh (podnet) účastníka konania. Zainteresovaná verejnosť nie je oprávnená podať žalobu na súd v prípadoch, ak má úrad konať z úradnej povinnosti – takúto úradnú nečinnosť je oprávnený na súde namietať len prokurátor (napr. na základe podnetu zainteresovanej verejnosti).

Čo sa môže v žalobe namietať

Zainteresovaná verejnosť má pri podávaní žaloby pomerne výnimočné postavenie. Správny súdny poriadok stanovuje, že popri prokuratúre, ide o žalobcu, ktorý sa môže domáhať ochrany iných ako svojich subjektívnych práv. Zainteresovaná verejnosť podáva žalobu preto, aby chránila životné prostredie. Nekoná tak primárne vo svoj osobný prospech (nechráni svoje subjektívne práva), ale v prospech ochrany životného prostredia.

Zainteresovaná verejnosť musí v žalobe tvrdiť a svoje tvrdenia preukázať, že konaním orgánu verejnej správy bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. To môže byť spôsobené nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, nezákonným opatrením, nezákonným všeobecne záväzným nariadením, alebo jeho nezákonnou nečinnosťou.

Jedna zo základných zásad súdneho konania podľa správneho súdneho poriadku je, že súd je povinný v súdnom konaní chrániť verejný záujem. Primárne na jeho ochranu sú určené aj žaloby na ochranu životného prostredia, ako verejného záujmu.

Podstatné teda je, aby žaloba obsahovala žalobné dôvody, ktoré poukazujú na to, že v administratívnom konaní pred orgánom verejnej správy došlo k takým nezákonným pochybeniam, ktoré mali za následok ohrozenie, alebo poškodenie životného prostredia.

Žalobné dôvody môžu mať charakter porušenia procesných práv zainteresovanej verejnosti (napr. ak zainteresovaná verejnosť nebola v rozpore so zákonom informovaná o prebiehajúcom konaní týkajúcom sa životného prostredia a teda v administratívnom konaní jej bolo znemožnené uplatniť námietky či predložiť dôkazy, svedčiace v prospech ochrany životného prostredia), ale aj porušenia hmotných práv (napr. ak orgán verejnej správy ignoroval v konaní dôkaz, ktorým bolo preukázané, že povolením činnosti dôjde k takému poškodeniu životného prostredia, ktoré zákon neumožňuje).

Môže sa stať, že zainteresovaná verejnosť bude aj v pozícii žalobcu, ktorý chráni aj svoje subjektívne práva; napr. v prípade, ak pôjde o zásah do životného prostredia na pozemku, ktorý je zároveň vo vlastníctve zainteresovanej verejnosti. V takomto prípade by malo dôjsť k dôslednému odlíšeniu jednotlivých žalobných bodov, aby bolo jasné, ktoré žalobné dôvody smerujú k ochrane verejného záujmu na ochrane životného prostredia (a žalobca ich je oprávnený podať v pozícii zainteresovanej verejnosti), a ktoré žalobné dôvody smerujú k ochrane subjektívneho vlastníckeho práva (a žalobca je oprávnený ich podať v pozícii vlastníka pozemku (účastníka konania), ktorého vlastnícke právo bolo porušené).

Podmienky pre podanie žaloby na ochranu životného prostredia

V prípade správnej žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, platí, že žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Lehota na podanie žaloby sa v prípade zainteresovanej verejnosti odlišuje od lehoty na podanie žaloby iných osôb v tom, že jej plynutie sa počíta odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, resp. opatrenia, a nie odo dňa oznámenia o vydaní rozhodnutia alebo opatrenia. Správny súdny poriadok tu počíta s možnosťou, že sa zainteresovaná verejnosť z objektívnych príčin nemôže zúčastniť konania, ktorého výsledkom je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a v tom prípade by nebolo logické, aby sa lehota počítala od oznámenia takéhoto rozhodnutia alebo opatrenia, keďže k ich oznámeniu zainteresovanej verejnosti dôjsť nemohlo.

Žaloba zainteresovanej verejnosti proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy musí smerovať proti tomu orgánu verejnej správy, ktorý rozhodnutie alebo opatrenie vydal v poslednom stupni. Môže tak ísť aj o prvostupňový alebo aj o druhostupňový orgán.

Žaloba musí smerovať vždy proti druhostupňovému orgánu, ak bola zainteresovaná verejnosť v administratívnom konaní, v postavení účastníka konania.  V takomto prípade, je na podanie žaloby nutné splniť podmienku podať voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. V prípade, ak je konanie právoplatne ukončené prvostupňovým rozhodnutím, proti ktorému zainteresovaná verejnosť nemohla podať odvolanie (napr. preto, lebo bola v pozícii zúčastnenej osoby, ktorá nemá právo podať odvolanie), žaloba bude smerovať proti prvostupňovému orgánu verejnej správy.

Žaloba zainteresovanej verejnosti proti všeobecne záväznému nariadeniu samosprávy sa podáva v lehote dvoch mesiacov od nadobudnutia jeho právoplatnosti a smeruje proti orgánu, ktorý všeobecne záväzné nariadenie vydal (obec alebo vyšší územný celok).

V prípade žaloby zainteresovanej verejnosti na nečinnosť orgánu verejnej správy je na podanie žaloby nevyhnutné vyčerpať aspoň jednu z iných možností nápravy, a to buď podaním podnetu na prokuratúru alebo podaním sťažnosti nadriadenému orgánu. Na podanie žaloby nie je nevyhnutné vyčerpať obe možnosti. Až v prípade, ak sa ani takto nečinnosť orgánu verejnej správy neodstráni, je prípustné podať zo strany zainteresovanej verejnosti žalobu na nečinnosť. Žaloba sa podáva v lehote dvoch mesiacov od oznámenia o výsledku sťažnosti, alebo podnetu na prokuratúru, ktoré nečinnosť neodstráni. Žalovaným je ten orgán verejnej správy, ktorý je v konaní nečinný a nečinnosť sa musí týkať konania, ktoré sa začína na návrh (a nie z úradnej povinnosti orgánu verejnej správy). Bližšie k podmienkam podania žaloby na nečinnosť pozri tu.

Vo všetkých prípadoch, kedy je zainteresovaná verejnosť oprávnená byť žalobcom,  sa žaloba podáva na krajský súd v tom kraji, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Vo všetkých prípadoch musí byť zainteresovaná verejnosť zastúpená advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov subjektu, ktorý je zainteresovanou verejnosťou (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

Odkladný účinok žaloby

Často sa stáva, že kým správny súd rozhodne o podanej žalobe na ochranu životného prostredia proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy, ktorý nezákonne umožnil poškodenie životného prostredia, dôjde k vykonaniu takéhoto rozhodnutia a k nezvratnému poškodeniu životného prostredia. V takých prípadoch je už súdna ochrana zbytočná a v konkrétnej veci už nehrá v prospech životného prostredia žiadnu rolu. Ide napr. o prípady, ak je vydané nezákonné rozhodnutie na odstrel chráneného druhu živočícha, ktoré je vykonané (napr. odstrel medveďa) v čase, kým ešte súd nerozhodol. Následné rozhodnutie súdu o tom, že ide o nezákonné rozhodnutie, už na stave vecí nič nezmení.

V prípade, ak hrozí, že v čase súdneho rozhodovania bude napadnuté administratívne rozhodnutie vykonané, je možné požiadať o odklad vykonateľnosti napádaného rozhodnutia alebo opatrenia. Súd totiž, na návrh žalobcu, môže priznať žalobe odkladný účinok a môže tak urobiť napr. vtedy ak napadnutým rozhodnutím hrozí „závažná ujma na životnom prostredí“; nesmie však pritom nastať rozpor s iným verejným záujmom.

V prípade, ak súd prizná žalobe odkladný účinok, tak napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutíorgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Napr. v prípade, ak ide o napadnuté územné rozhodnutie vydané podľa stavebného zákona, nie je možné pokračovať v následnom stavebnom konaní, ale stavebný úrad musí stavebné konanie prerušiť (ak už bolo začaté) a počkať na výsledok súdneho prieskumu územného rozhodnutia. Priznaný odkladný účinok trvá až do nadobudnutia právoplatnosti súdneho rozhodnutia o podanej žalobe.

O návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe musí súd rozhodnúť v lehote 30 dní, odo dňa kedy pozná vyjadrenie žalovaného k takémuto návrhu.  Zároveň platí, že ak súd žalobe prizná odkladný účinok, je povinný o celej žalobe rozhodnúť v lehote 6 mesiacov od priznania odkladného účinku.

V prípade žaloby proti všeobecne záväznému nariadeniu platí už uvedené s tým rozdielom, že žalobou napadnutému všeobecne záväznému nariadeniu môže súd na návrh žalobcu pozastaviť účinnosť.

Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o žalobe na ochranu životného prostredia

Správny súdny poriadok stanovuje zásadu, že o žalobách (nielen tých, ktoré sú podané zainteresovanou verejnosťou) sa rozhoduje v  jednoinštančnom konaní pred krajským súdom.

Z tohto pravidla je vyňatá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu o žalobe, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajského súdu sa nazýva kasačná sťažnosť a rozhoduje o nej Najvyšší súd SR.

Kasačná sťažnosť však nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ak najvyšší súd (na návrh toho, kto kasačnú sťažnosť podal) nerozhodne o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd tak môže rozhodnúť, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Podáva sa na tom súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V prípade, ak sa sťažovateľ pomýli a podá kasačnú sťažnosť priamo na Najvyššom súde SR, nemalo by mu to byť na ujmu v tom zmysle, že by mu uplynula lehota na podanie kasačnej sťažnosti (správny súdny poriadok výslovne stanovuje, že v takom prípade ostáva lehota na podanie kasačnej sťažnosti zachovaná).

Kasačnú sťažnosť je možné podať z dôvodov, ak prvostupňový krajský súd porušil zákon tým, že

• vôbec nemal vo veci rozhodovať
• účastník konania nemohol konať pred súdom, alebo nebol zastúpený v súlade so zákonom,
• v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
• vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
• nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva účastníka konania,
• rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
• odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR,
• nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v tej istej veci alebo
• nezákonne odmietol podanie.

Rovnako ako v prípade žaloby aj v prípade podania kasačnej sťažnosti musí mať zainteresovaná verejnosť zastúpenie advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov subjektu, ktorý je zainteresovanou verejnosťou (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

Účasť zainteresovanej verejnosti v konaní pred súdom, ak nie je žalobcom

Správny súdny poriadok počíta aj s účasťou zainteresovanej verejnosti v konaní pred súdom v prípadoch, ak zainteresovaná verejnosť nie je tým, kto podal žalobu. Väčšinou pôjde o prípady, ak žalobu podá investor, ktorému nebolo v administratívnom konaní vyhovené.

Ak bola zainteresovaná verejnosť účastníkom administratívneho konania, ktoré bolo ukončené rozhodnutím, ktoré bolo na súde napadnuté iným účastníkom konania ako žalobcom, je zainteresovaná verejnosť ďalším účastníkom súdneho konania. Všetci účastníci konania majú v konaní pred súdom rovnaké práva. Ďalší účastník konania však nemusí byť povinne zastúpený advokátom.

Zainteresovaná verejnosť sa môže stať aj tzv. osobou zúčastnenou na konaní, čo je o niečo slabšie postavenie, ako má žalobca alebo ďalší účastník súdneho konania. Osobou zúčastnenou na konaní sa zainteresovaná verejnosť stane vtedy, ak v pôvodnom administratívnom konaní vystupovala v pozícii zúčastnenej osoby (a nie je v pozícii žalobcu), alebo vtedy, ak súd prizná zainteresovanej verejnosti (ak nebola ani účastníkom, ani zúčastnenou osobou administratívneho konania) postavenie osoby zúčastnenej na konaní.

Súd prizná takého postavenie vtedy, ak bola zainteresovaná verejnosť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch
• vydaním alebo nevydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
• zrušením napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy
• vydaním nového rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy na základe rozhodnutia súdu.

Osoba zúčastnená na konaní má v konaní pred súdom nasledovné práva
• právo predkladať písomné vyjadrenia,
• právo nahliadať do súdneho spisu,
• právo byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a
• právo žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo.

Osobe zúčastnenej na konaní sa doručuje žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.

Ďalšie informácie
Otázky a odpovede

OTÁZKA: Podali sme ako zainteresovaná verejnosť žalobu na súd. Musíme za podanie žaloby platiť súdny poplatok ?

ODPOVEĎ: Ukladanie súdnych poplatkov upravuje zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch. Ten od platenia súdnych poplatkov oslobodzuje „ekologické organizácie“, ktorou môže byť napr. občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je ochrana životného prostredia. Takéto občianske združenie, ktoré je zainteresovanou verejnosťou, je od súdneho poplatku oslobodené. Iné subjekty (napr. fyzické osoby), ktoré sú zainteresovanou verejnosťou, však od platenia súdneho poplatku za podanie žaloby oslobodené nie sú.

OTÁZKA: V našej meste bol schválený územný plán, v ktorom je plánované významné zvýšenie plôch určených na zástavbu, čo bude znamenať významné zníženie rozlohy plôch s verejnou zeleňou. Napriek protestným pripomienkam obyvateľov mesta v procese obstarávania územného plánu, bol tento územný plán schválený. Môžeme túto situáciu ešte zvrátiť ?

ODPOVEĎ: Obyvatelia mesta, ktorí sa zúčastnili na procese obstarávania územného plánu majú postavenie zainteresovanej verejnosti, ktorá môže namietať nezákonnosť územného plánu na súde. Musí pritom tvrdiť, že všeobecne záväzným nariadením, ktorým bol schválený územný plán mesta bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Zníženie plôch zelene vo Vašom meste z dôvodu novej zástavby sa bezpochyby týka oblasti životného prostredia.

Viac informácii k podmienkam podania žaloby na preskúmanie súladu všeobecne záväzného nariadenia obce so zákonom sa dozviete v časti Podmienky pre podanie žaloby na ochranu životného prostredia.

OTÁZKA: Aká je lehota na podanie žaloby  ?

ODPOVEĎ: Pre zainteresovanú verejnosť platí, že táto musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Viac k lehotám na podanie žaloby nájdete v časti Podmienky pre podanie žaloby na ochranu životného prostredia.

OTÁZKA: Podal som žalobu na súd, ako zainteresovaná verejnosť. Mám však obavu, že kým súd o mojej žalobe rozhodne, dôjde k vykonaniu napadnutého rozhodnutia a poškodeniu životného prostredia. Čo mám robiť ?

ODPOVEĎ: Správny súdny poriadok umožňuje požiadať súd o priznanie tzv. odkladného účinku žaloby a to napr. v prípade, ak vykonaním napadnutého hrozí závažná škoda na životnom prostredí. Súd môže priznať odkladný účinok žaloby na návrh žalobcu, alebo iného účastníka súdneho konania; v návrhu musia byť uvedené dôvody hrozby poškodenia životného prostredia. O návrhu musí súd rozhodnúť v lehote 30 dní od jeho doručenia. Ak odkladný účinok prizná, musí o celej žalobe rozhodnúť v lehote 6 mesiacov od priznania odkladného účinku žalobe.

Share This