Národná rada SR bude schvaľovať zmeny v úprave legislatívneho procesu

Národná rada SR na svojej aktuálnej schôdzi schvaľuje významné zmeny týkajúce sa legislatívneho procesu. Zmeny sa týkajú prípravy právnych predpisov, ktoré na rokovanie Národnej rady predkladá vláda, ale aj legislatívneho procesu, ktorý prebieha na pôde parlamentu. Do prípravy týchto predpisov sme sa aktívne zapájali.

Včera parlament schválil návrh zákona o tvorbe právnych predpisov. Ten upravuje prípravu zákonov, ktoré národnej rade predkladá vláda. Návrh zákona zakotvuje aj práva verejnosti zúčastniť sa na tvorbe právnych predpisov. Uvedené presadila VIA IURIS a ďalší predstavitelia verejnosti. Pri každom vládnom návrhu zákona tak bude musieť prebehnúť verejné pripomienkové konanie. Návrh zákona obsahuje aj definíciu hromadnej pripomienky a povinnosť uskutočniť rozporové rokovanie v prípade, ak hromadnú pripomienku podporilo najmenej 500 ľudí. Na druhej strane však väčšina procesných podrobností pripomienkového konania (napr. vymedzenie lehôt, definícia skráteného legislatívneho konania atď.) bude naďalej upravená len v legislatívnych pravidlách vlády, čo je najvýraznejší nedostatok návrhu. Verejnosť sa síce bude môcť prípravy právnych predpisov zúčastniť, naďalej však hrozí, že jej práva budú porušované.

Druhá novela, o ktorej parlament ešte len bude rokovať, sa týka rokovacieho poriadku národnej rady. Tento návrh podľa VIA IURIS vôbec neodstraňuje najvýraznejšie neduhy legislatívneho procesu v parlamente. Predkladatelia návrhu novely síce deklarujú, že novela zakazuje takzvané „legislatívne prílepky“, tento zákaz je však možné pomerne jednoduchým spôsobom obísť. Navrhnuté zmeny v úprave pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov riešia len časť problémov s nimi spojenými a vôbec nereagujú napr. na častý jav, že pozmeňujúce a doplňujúce návrhy svojim rozsahom často presiahnu pôvodný návrh zákona, čím je obchádzaný a negovaný predchádzajúci legislatívny proces. Predkladatelia novely tiež vôbec nepripustili akúkoľvek formu účasti verejnosti na legislatívnom procese v parlamente. Z doterajšej praxe pripomienkovania vládnych návrhov zákonov je pritom zrejmé, že účasť verejnosti na legislatívnom procese prispieva k zvýšenej kvalite zákonov, pretože vytvára priestor na kritickú spätnú väzbu k legislatívnej tvorbe. Predkladatelia návrhu novely rovnako úplne rezignovali na sprísnenie pravidiel pre skrátené legislatívne konanie, ktoré je v praxi často zneužívané na účelové a rýchle novely zákonov.

Ako uvádza Imrich Vozár, právnik spolupracujúci s VIA IURIS: „VIA IURIS sa v pozícii odbornej verejnosti dlhodobo snaží aktívne zúčastňovať na legislatívnom procese k právnym predpisom v rôznych oblastiach. Vítame preto navrhovanú zákonnú úpravu tohto procesu, ktorá garantuje aj účasť verejnosti. Na druhej strane je to len polovičaté riešenie, ktoré sa vôbec nedotýka úpravy legislatívneho procesu v parlamente. Z poslaneckého návrhu novely rokovacieho poriadku je zrejmé, že poslancov vôbec nezaujíma názor verejnosti a súčasný stav im vyhovuje, keďže ponúkané riešenia sú len „akože“ riešeniami, bez systémového presahu.“