Ak sa chceme baviť o spôsoboch, akými sa dá napr. ovplyvniť ochrana životného prostredia v konaniach pred štátnymi orgánmi, ktorých rozhodovanie sa ochrany životného prostredia dotýka, je dôležité vedieť na základe akých pravidiel sa tieto konania vedú. V tejto súvislosti je veľmi dôležité poukázať na tzv. správny poriadok (zákon č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní), ktorý obsahuje všeobecnú úpravu pravidiel a postupov pre konania, ktoré vedú štátne orgány a obce pri prenesenom výkone štátnej správy, napr. pri stavebnom konaní. Tieto konania sa nazývajú správnymi konaniami. Štátne orgány a obce, ak majú právomoc rozhodovať vo veciach, väčšinou postupujú podľa správneho poriadku.

Prečo je dôležité

Správny poriadok upravuje všeobecné procesné pravidlá pre správne konania, ktoré platia pre všetky štátne (alebo správne) orgány, ktoré v správnych konaniach rozhodujú. Podľa definície uvedenej v ustanovení § 1 správneho poriadku, sa správny poriadok vzťahuje „na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak“. Keďže správne orgány vystupujú v roli toho, kto rozhoduje právne záväzným spôsobom o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch, je veľmi dôležité, aby bol jednoznačne a jasne stanovený postup a pravidlá, ako má správny orgán pri svojom rozhodovaní postupovať. Ak by takéto pravidlá v zákone stanovené neboli, správny orgán, ako zástupca štátu, by mohol pri svojom rozhodovaní postupovať svojvoľne, napr. takým spôsobom, ktorým by porušoval práva dotknutých osôb, alebo im ich neumožnil dostatočným spôsobom hájiť.

Napr. ak by správnym poriadkom nebola stanovená lehota na odvolanie voči rozhodnutiu správneho orgánu (ktorá je stanovená na 15 dní) a stanovenie tejto lehoty by bolo ponechané na správny orgán, ten by ju mohol, v extrémnej situácii, stanoviť na 1 deň. Účastník konania by tak nemal takmer žiaden čas na vypracovanie dôkladného odvolania voči rozhodnutiu a tým by mu bolo jeho právo podať odvolanie v podstate zmarené. Vzhľadom k tomu, že správny orgán môže postupovať len na základe zákona a správny poriadok stanovuje lehotu na odvolanie na 15 dní, musí ju správny orgán dodržať a účastník konania tak môže svoje práva hájiť efektívnym spôsobom.

Správny poriadok nie je možné využívať bez toho, aby bolo jasné o čom, teda o akých konkrétnych skutočnostiach a v akej oblasti sa rozhoduje. Na to slúžia osobitné právne predpisy, kde je stanovené, čoho konkrétne sa správne konanie dotýka. Správny poriadok tak určuje formu, akou sa rozhoduje a osobitný predpis stanovuje presný obsah toho, o čom sa rozhoduje. Osobitný predpis zároveň môže obsahovať aj špecifiká správneho konania, ktoré sa uplatňujú len v správnych konaniach podľa tohto osobitného predpisu.

Napr. zákon o ochrane prírody sa používa v prípadoch, v ktorých je na nejakú činnosť potrebné povolenie podľa tohto zákona (napr. na usmrtenie chráneného živočícha je potrebné udelenie výnimky a rozhodnutie o udelení tejto výnimky je vydávané v správnom konaní na žiadosť toho, kto chce chráneného živočícha usmrtiť). Zákon o ochrane prírody zároveň vo svojej šiestej časti upravuje niektoré odchylnosti, v porovnaní so všeobecným správnym poriadkom.

O čom sa rozhoduje

Ako už bolo povedané vyššie, správny orgán rozhoduje v správnom konaní o právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch fyzických, alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy.

To, čo si pod týmito všeobecnými výrazmi môžeme predstaviť, je zadefinované v osobitných predpisoch, ktoré upravujú konkrétnu vecnú problematiku a stanovujú konkrétne práva a povinnosti, príp. právom chránené záujmy o ktorých správny orgán rozhoduje. Napríklad ak nejaká fyzická osoba vlastní pozemok, na ktorom sa nachádzajú ložiská štrku a chce tieto ložiská ťažiť, ako legitímne využívanie a zveľaďovanie svojho vlastníctva, bude príslušný správny orgán (v tomto prípade banský úrad) rozhodovať o:
• práve fyzickej osoby (v načrtnutom príklade sa jedná o právo využívať svoje vlastníctvo)
• povinnosti fyzickej osoby (v načrtnutom príklade sa jedná o povinnosti stanovené zákonom, ktoré sa musia pri ťažbe štrku dodržiavať, napr. aby nedošlo k ohrozeniu bezpečnosti)
• právom chránenom záujme (v načrtnutom príklade sa jedná o právom chránený záujem štátu na racionálnom využívaní nerastného bohatstva o ktorom sa rozhoduje)

Kto rozhoduje

Už bola spomenutá úloha správnych orgánov, ktoré v správnych konaniach rozhodujú. Správny orgán je ten zástupca štátu, ktorému štát zveril do jeho právomoci rozhodovať vo vymedzenej oblasti verejnej správy o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch a to autoritatívnym spôsobom. Jeho právoplatné rozhodnutia sú pre dotknuté osoby záväzné a zároveň sú štátom vynútiteľné.

To, ktorý konkrétny správny orgán rozhoduje v konkrétnej oblasti verejnej správy stanovujú osobitné zákony. Na to, aby sme sa mohli dozvedieť, ktorý správny orgán je ten, ktorý v konkrétnom prípade rozhoduje je teda potrebné poznať príslušný zákon, kde je stanovené, ktorý konkrétny správny orgán v danej oblasti štátnej správy rozhoduje.

Napr. v prípade ak sa chceme dozvedieť, ktorý správny orgán rozhoduje vo veciach štátnej správy na úseku lesného hospodárstva, je potrebné si zabezpečiť zákon, ktorý danú problematiku upravuje a tým je v tomto prípade zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch. V jeho dvanástom diele s názvom „Štátna správa lesného hospodárstva a štátny dozor v lesoch“ sa dozvieme, že úlohu orgánov štátnej správy na úseku lesného hospodárstva vykonávajú Ministerstvo pôdohospodárstva SR, Okresný úrad v sídle kraja a okresný úrad a rovnako aj rozdelenie ich právomocí a príslušnosti. Tak napr. okresný úrad rozhoduje vo veciach, ktoré patria do jeho okresu (tzv. miestna príslušnosť) v tých správnych konaniach, ktoré sú vymenované v ustanovení § 60 zákona o lesoch (tzv. vecná príslušnosť). Ak napr. chceme vyhlásiť nejaký pozemok za lesný pozemok v okrese Poprad, bude o tomto vyhlásení rozhodovať okresný úrad v Poprade, a to na základe § 60 ods. 1 písm. a) zákona o lesoch.

Ako sa rozhoduje

Vzhľadom k tomu, že správny orgán je ten, ktorý v správnom konaní autoritatívnym a mocenským spôsobom rozhoduje, je samozrejmé, že správny orgán zároveň správne konanie vedie a najmä na ňom závisí, akým spôsobom bude konanie prebiehať.
Pri vedení konania správny orgán musí postupovať zákonným spôsobom, teda v súlade so správnym poriadkom (a osobitnými právnymi predpismi, v rámci konkrétnej oblasti). Ideová línia, akými princípmi sa správny orgán musí pri svojom rozhodovaní a vedení konania riadiť je vymedzená v tzv. základných zásadách správneho konania, ktoré sú vymedzené v ustanovení § 3 správneho poriadku.

Prvá zásada („Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností,“) hovorí o povinnosti správnych orgánov postupovať v správnom konaní zákonným spôsobom a to tak, aby napĺňali ten účel, na ktorý si ich štát zriadil – teda zabezpečovali ochranu právom chránených záujmov v tej oblasti štátnej správy, na ktorú sa vzťahuje ich pôsobnosť.

Druhá zásada („Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu,“) hovorí o tom, akým spôsobom musí správny úrad pristupovať k účastníkom konania, teda k tým osobám, o ktorých právach, či povinnostiach rozhoduje. Z jej obsahu je zrejmé, že správny úrad musí k účastníkovi konania pristupovať ako k subjektu, ktorého sa jeho rozhodnutie priamo dotkne, ktorý je v inom postavení ako správny orgán a ktorý musí mať možnosť svoje práva aktívne hájiť, aj s pomocou správneho orgánu.

V tretej zásade („Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb,“) sa hovorí o svedomitom prístupe správneho orgánu, ktorý by mal byť uplatňovaný vo vzťahu k dĺžke konania a vo vzťahu k zodpovednosti za vybavenie veci o ktorej sa má rozhodnúť.

V štvrtej zásade („Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely,“) je uvedené, že na rozhodnutie správneho orgánu je potrebné previesť také dokazovanie vo veci, aké povedie k objektívnemu rozhodnutiu. Zásada zároveň poukazuje na nutnosť neodchyľovať sa od zabehnutej praxe pri rozhodovaní, ak na to nie je relevantný a odôvodnený dôvod.

Piata zásada („Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na svojom webovom sídle, ak ho majú zriadené alebo, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti,“) hovorí o tom, ako by mal správny orgán vystupovať vo vzťahu navonok k verejnosti, ako by mal informovať o svojej činnosti, aby sa o nej verejnosť mohla dozvedieť a tí, ktorých sa rozhodovanie dotýka mali reálnu možnosť si svoje práva pred správnym orgánom uplatniť a hájiť.

Samozrejme, zásady správneho konania sú v ďalších ustanoveniach správneho poriadku konkretizované a rozvinuté do konkrétnych povinností, postupov, lehôt na uskutočnenie správneho úkonu a podobne, ktoré musí správny orgán dodržiavať, pričom však vždy musí vychádzať z toho, čo mu o spôsobe jeho postupov hovoria zásady správneho konania. To, že to nie sú len nejaké frázy viackrát už potvrdili svojimi rozhodnutiami aj súdy, ktoré pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zrušili niektoré rozhodnutia z dôvodu, že postup správneho orgánu odporoval zásadám správneho konania.

Priebeh správneho konania

Správne konanie môže začať dvoma spôsobmi, na návrh účastníka konania alebo z podnetu správneho orgánu (tzv. z úradnej povinnosti). V tejto súvislosti je potrebné vedieť, že konanie, ktoré začína na návrh účastníka konania, začína v deň, kedy došlo k doručeniu tohto návrhu správnemu orgánu a konanie, ktoré začína z podnetu správneho orgánu je zahájené v deň, kedy bol účastníkovi konania doručený prvý úkon vykonaný správnym orgánom vo veci.

Konanie, ktoré začína na návrh účastníka konania je typicky konaním, kde účastník konania potrebuje na výkon svojich práv rozhodnutie správneho orgánu, aby bol výkon jeho práv v súlade so zákonom. Príkladom môže byť stavebné konanie, kde na postavenie stavby je potrebné stavebné povolenie, vydané stavebným úradom. Postavenie napr. rodinného domu na pozemku patriacemu stavebníkovi je bezpochyby využívaním vlastníckeho práva avšak aby jeho výkon bol v súlade so zákonom, je potrebné vydanie stavebného povolenia.

Konanie, ktoré začína na podnet správneho orgánu, je naopak typicky konaním, keď správny orgán musí takéto konanie zahájiť z úradnej povinnosti, aby mohol chrániť právom chránené záujmy, na ochranu ktorých ho štát zriadil. Typickým príkladom môže byť správne konanie, v ktorom je štátny orgán ochrany prírody a krajiny povinný zahájiť konanie, výsledkom ktorého je obmedzenie a zákaz činnosti, ktorou hrozí poškodenie prírody.

Správne konanie by malo prebiehať čo najrýchlejšie a zásada je, že správne orgány by mali rozhodovať bezodkladne. V prípade, že to nie je možné, tak rozhodnutie by malo byť vydané v správnym poriadkom stanovenej lehote 30 dní. Toto je všeobecná lehota, stanovená správnym poriadkom, ktorá však z rôznych dôvodov, môže byť zákonným spôsobom predĺžená. Jej dodržanie závisí na hospodárnosti postupu správneho orgánu, avšak rovnako na aktivite účastníka konania. Správny poriadok umožňuje túto lehotu predĺžiť, a to v „zvlášť zložitých prípadoch“ na dobu 60 dní. Ak ani v tejto lehote nie je možné z objektívnych príčin rozhodnúť, o ďalšom predĺžení tejto lehoty rozhoduje nadriadený správny orgán. Je dôležité vedieť, že na predĺženie lehoty musí byť účastník konania vopred upozornený, aj s uvedením dôvodov predĺženia.

Správny orgán môže vo vymedzených prípadoch konanie prerušiť, v tom prípade sa lehota na vydanie rozhodnutia prerušuje a lehota na vydanie rozhodnutia sa predlžuje, o dobu, na ktorú sa konanie prerušilo. Jedná sa o nasledovné prípady:
• ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (predbežnou otázkou je chápaná skutočnosť, o ktorej rozhoduje iný správny orgán a vyriešenie tejto otázky je nevyhnutné na vydanie rozhodnutia v danom správnom konaní)
• ak bol účastník konania vyzvaný, aby odstránil nedostatky podania v stanovenej lehote (toto je možné v prípade, ak účastník podá návrh na začatie konania, avšak tento návrh neobsahuje tie skutočnosti, ktoré správny orgán potrebuje na svoje rozhodnutie)
• ak účastník konania nie je v konaní zastúpený zákonným zástupcom, v prípade ak ho má mať
• ak sa na tom všetci účastníci konania dohodnú a z dôležitých dôvodov to navrhnú (v tomto prípade sa však môže konanie prerušiť maximálne na 30 dní)
• ak to stanovuje iný, osobitný zákon

Vzhľadom k tomu, že lehota na vydanie rozhodnutia určená správnym poriadkom môže byť modifikovaná osobitnými predpismi, môže sa stať, že v niektorých prípadoch bude táto lehota dlhšia. Napr. v konaní o vydanie súhlasu na prevádzkovanie zoologickej záhrady, bez ktorého nie je prevádzka zoologickej záhrady možná, stanovuje zákon o ochrane prírody špeciálnu lehotu 90 dní na vydanie súhlasu.

V prípade, ak sa správny orgán, vo svojom rozhodovaní neriadi povinnosťou dodržiavať stanovené lehoty, príp. tieto lehoty nie sú predĺžené v súlade so správnym poriadkom, účastník konania by mal využiť tzv. opatrenie proti nečinnosti a to tak, že upovedomí nadriadený správny orgán na nečinnosť. Nadriadený správny orgán má v takomto prípade právomoc rozhodnúť v danej veci sám.

Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému – k zhromaždeniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých by správny orgán dokázal objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť, v súlade so správnym poriadkom. Je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

Podklady k vydaniu správneho rozhodnutia môže správny orgán získať nasledovnými spôsobmi:
• návrh účastníka konania na jeho zahájenie – už z návrhu na začatie konania by mali vyplývať niektoré podklady na rozhodnutie. V osobitných predpisoch je mnohokrát upravené, čo musí návrh na začatie konania obsahovať a čo je účastník k návrhu povinný priložiť
• dôkazy, pripomienky, vyjadrenia a iné skutočnosti predložené účastníkmi konania v jeho priebehu – účastník konania má právo v priebehu konania predkladať svoje pripomienky, návrhy, dôkazy, ktoré správny orgán musí pri svojom rozhodovaní vziať do úvahy
• ústne pojednávanie – v prípade, ak to je vhodné, môže správny orgán nariadiť ústne pojednávanie, kde zvolá účastníkov konania, príp. ďalšie osoby, za účelom objasnenia skutočnosti podstatných pre vydanie správneho rozhodnutia
• dokazovanie – správny poriadok umožňuje využitie viacerých dôkazných prostriedkov, na základe ktorých môže správny orgán získať podklady potrebné k svojmu rozhodnutiu, pričom vykonanie týchto dôkazov sa môže udiať z jeho vlastnej iniciatívy, alebo na základe návrhu účastníka konania. Jedná sa o využitie znaleckých posudkov, miestnej ohliadky, o využitie informácií, ktorými disponujú iné štátne orgány, dôkazných listín, vypočutie svedkov a podobne.

Správny poriadok stanovuje povinnosť správneho orgánu zistiť presne a úplne skutočný stav prejednávanej veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie za použitia uvedených prostriedkov, pričom správny orgán nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale ak to uzná za vhodné, môže podklady získavať aj na základe vlastnej úvahy. Na dokazovanie je možné použiť všetky prostriedky, ktorými je možné zistiť a objasniť skutočný stav veci (teda aj iné, než vymenované, v závislosti od konkrétnych skutočností v danom správnom konaní), ktoré však musia byť v súlade s právnymi predpismi. Spôsob akým prebieha hodnotenie dôkazov vychádza rovnako zo správneho poriadku, správny orgán postupuje pri hodnotení dôkazov podľa svojej úvahy, pričom každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vykonané dôkazy a ich hodnotenie musia odrážať reálny stav veci, nie je napr. možné, aby správny orgán účelovo „vynechal“ niektorý z podstatných podkladov rozhodnutia, ktorý popiera iný z vykonaných dôkazov, len aby sa s týmto dôkazom nemusel v rozhodnutí vysporiadať. Nie je potreba dokazovať tie skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe alebo ktoré sú známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti.

V správnom konaní sú veľmi dôležité pravidlá, ktoré upravujú spôsob doručovania dôležitých písomností (ako je napr. návrh na začatie konania, vyjadrenie sa k vykonaným, alebo navrhovaným dôkazom, rozhodnutie, odvolanie voči rozhodnutiu atď.). Správny poriadok upravuje, ktoré písomnosti sa musia doručiť do vlastných rúk účastníka konania, ako sa postupuje v prípade, ak adresát nie je zastihnutý, alebo ak písomnosť neprevezme.

Dôležité sú aj pravidlá, v ktorých prípadoch sa doručuje tzv. verejnou vyhláškou. V prípade doručenia verejnou vyhláškou účastník konania nedostane rozhodnutie priamo do svojej poštovej schránky, ale vyvesí sa na určitú dobu (spravidla na 15 dní) na úradnej tabuli a po uplynutí tejto doby sa rozhodnutie považuje za doručené. Pre účastníka konania, je dôležité vedieť, v akých prípadoch sa rozhodnutie doručuje verejnou vyhláškou, aby vedel, akým spôsobom sa k tomuto rozhodnutiu dostane a kedy mu začína plynúť lehota na odvolanie. Doručenie verejnou vyhláškou sa využíva v prípade, ak účastníci konania nie sú známi, alebo v prípade, ak sa konanie týka väčšieho množstva účastníkov konania. Napr. podľa stavebného zákona sa doručenie územného rozhodnutia verejnou vyhláškou použije v prípade, ak sa rozhoduje o umiestnení líniovej stavby, keďže takéto konanie môže mať aj stovky účastníkov a z ekonomického i administratívneho hľadiska by nebolo veľmi hospodárne oboslať všetkých účastníkov územného konania.
Poznať pravidlá, na základe ktorých sa doručuje, je dôležité z dôvodu plynutia lehôt, pretože tie sa počítajú odo dňa, keď došlo k doručeniu písomnosti. Napr. lehota na podanie odvolania je 15 dní od doručenia rozhodnutia všetkým účastníkom konania a začína bežať odo dňa, keď bolo rozhodnutie doručené poslednému účastníkovi konania.

Správne konanie sa nemusí vždy skončiť rozhodnutím. Správny poriadok pozná dôvody, kedy správny orgán musí konanie zastaviť a konanie sa tým ukončí bez vydania rozhodnutia. Zastavenie konania znamená, že z nejakej prekážky, ktorá je v zákone uvedená, nie je možné v správnom konaní pokračovať a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V prípade, ak takáto prekážka nastane, je správny orgán povinný konanie zastaviť.

Správne konanie sa zastaví z nasledovných dôvodov:
• ak správny orgán zistí, že ten, kto podal návrh na začatie konania, nie je účastníkom konania a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán
• ak účastník konania vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie sa netýka iného účastníka konania alebo ostatní účastníci konania súhlasia so späťvzatím návrhu a nejde o konanie, ktoré môže začať správny orgán
• ak účastník konania zomrel, bol vyhlásený za mŕtveho alebo zanikol bez právneho nástupcu a konanie sa týkalo len tohto účastníka konania
• ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený
• ak správny orgán zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu
• ak správny orgán zistí, že vo veci už začal konať iný príslušný správny orgán, ak sa správne orgány nedohodli inak
• ak správny orgán zistí, že pred podaním návrhu vo veci začal konať súd, ak osobitný zákon neustanovuje inak
• odpadol dôvod konania začatého na podnet správneho orgánu
• ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil
• ak tak ustanoví osobitný zákon

Veľmi dôležitou skutočnosťou, o ktorej je potrebné sa zmieniť je administratívny spis. Každý správny orgán je povinný viesť pri každom konaní tzv. administratívny spis, ktorý obsahuje všetky podstatné skutočnosti súvisiace s konkrétnym správnym konaním. Súčasťou spisového materiálu tak je napr. návrh na začatie konania, vyjadrenia účastníkov konania, zápisnica z ústneho pojednávania, zápisnica z miestnej ohliadky, znalecké posudky, vyjadrenie iných dotknutých orgánov štátnej správy, vykonané dôkazy, procesné rozhodnutia vo veci a podobne. Každý spis má svoje osobitné označenie (spisová značka), ktorým je možné daný spis identifikovať.
Všetko, čo je pre dané správne konanie dôležité by malo byť obsahom administratívneho spisu. Administratívny spis by mal obsahovať všetky podklady a podstatné skutočnosti, ktoré správny orgán využije pre vydanie rozhodnutia, je preto nesmierne dôležité vedieť, že obsah spisu nie je tajný, ale každý účastník konania má právo do neho nahliadnuť a robiť si z neho výpisy, odpisy, alebo fotokópie. Rovnako je dôležité dohliadnuť na to, aby každý podklad, ktorý účastník konania považuje pre vydanie rozhodnutia za dôležitý, bol v spise zaevidovaný.

Obsah administratívneho spisu by ideálne mal odzrkadľovať to, akým spôsobom dospel správny orgán k správnemu rozhodnutiu, aké podklady na rozhodnutie použil a prečo. Zhrnutím obsahu administratívneho spisu a postupu a spôsobu, ktorý správny orgán doviedol k vydaniu konkrétneho správneho rozhodnutia by malo byť samotné rozhodnutie a najmä jeho odôvodnenie. V odôvodnení rozhodnutia by mali byť uvedené dôvody, prečo správny orgán použil na vydanie rozhodnutia tie podklady, ktoré použil, ako ich dal do logických vzájomných súvislostí, ako sa vyrovnal so skutočnosťami, ktoré sú v administratívnom spise uvedené, avšak ktoré na rozhodnutie nepoužil a podobne.

Pre priebeh správneho konania sú dôležité aj zápisnice z vykonaných úkonov a pravidlá ich tvorby. Zápisnica sa spisuje vždy, ak sa jedná o ústne podania, alebo o ďalšie dôležité úkony v správnom konaní, a to najmä o vykonaných dôkazoch (napr. o vykonaní miestnej ohliadky, o ústnom pojednávaní, o vyjadreniach účastníkov konania, ak nie sú vykonané v písomnej forme atď.).

Zápisnicu spisuje správny orgán a musí z nej byť najmä zrejmé, kto, kde a kedy konanie uskutočňoval, musí byť zrejmý predmet konania, ktoré osoby sa na ňom zúčastnili, akým spôsobom konanie prebiehalo, aké návrhy boli podané a aké opatrenia sa prijali, prípadne iné dôležité skutočnosti, ktoré sa pri vykonávaní úkonu, o ktorom sa zápisnica spisuje, vyskytli. V prípade, ak sa jedná o zápisnicu o hlasovaní, uvedie sa v nej aj výrok rozhodnutia a výsledok hlasovania. Zápisnicu podpisujú po prečítaní všetky osoby, ktoré sa na konaní zúčastnili a zamestnanec (člen) správneho orgánu uskutočňujúceho konanie. Podpisom sa vyjadruje súhlas s obsahom zápisnice, je preto dôležité venovať jej obsahu náležitú pozornosť, či jej obsah skutočne odzrkadľuje priebeh prejednávanej veci. V prípade, ak niektorá zo zúčastnených osôb nesúhlasí s obsahom zápisnice, má právo odoprieť zápisnicu podpísať, pričom odopretie podpisu, dôvody tohto odopretia a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú. Po spísaní a podpísaní zápisnice by mal každý, kto sa prejednávaného úkonu zúčastnil, dostať originál zápisnice do vlastných rúk.

Účastník správneho konania a zúčastnená osoba

V prechádzajúcom texte bol stručný popis toho, čo to je správne konanie, ako prebieha a kto v správnom konaní autoritatívne rozhoduje. Účastník správneho konania je v tomto vzorci ten, o kom sa rozhoduje, resp. ten o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch sa rozhoduje. Účastník správneho konania je ten, kto má na výsledku a rozhodnutí správneho konania právny a väčšinou aj osobný záujem, keďže rozhodnutie sa ho priamo dotýka. Účastník konania je zároveň ten, kto má právne možnosti, ako konanie a rozhodnutie ovplyvniť, ako v konaní obhajovať svoje záujmy a to na základe práv, ktoré mu v tejto súvislosti priznáva správny poriadok a iné zákonné predpisy. Na to, aby niekto mohol právne relevantným spôsobom ovplyvniť správne konanie a najmä jeho výsledok premietnutý do rozhodnutia, je dôležité aby postavenie účastníka konania získal (teda, aby naplnil definíciu účastníka konania podľa správneho poriadku).

Správny poriadok ustanovuje nasledovné okruhy možných účastníkov konania:
Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať.
Správny poriadok v prvom rade určuje ako účastníka konania toho, o kom (o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch) sa v danom správnom konaní rozhoduje, typicky to je žiadateľ o vydanie nejakého povolenia, ktoré podlieha správnemu konaniu. Jedná sa napr. žiadateľa o stavebné povolenie, ktorým je vlastník pozemku, na ktorom si chce postaviť rodinný dom. Účastník správneho konania o povolení stavby (stavebné konanie) je ten, o koho právach (právo na využívanie vlastníctva) sa bude v danom správnom konaní rozhodovať.

Účastníkom konania je aj ten, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
Ďalším z okruhov možných účastníkov správneho konania je ten, o koho právach, povinnostiach, alebo právom chránených záujmoch sa síce nebude priamo v danom správnom konaní rozhodovať, avšak bezpochyby dôjde k tomu, že tieto práva budú dotknuté. Napr. v súvislosti s prechádzajúcim príkladom účastníka stavebného konania, bude podľa tejto definície účastníkom okrem žiadateľa o stavebné povolenie aj vlastník susedného pozemku, keďže je zrejmé, že novou povoľovanou stavbou bude dotknuté jeho právo na využívanie vlastníctva (napr. tým, že dôjde k zatieneniu jeho pozemku povolenou novou stavbou).

Účastníkom konania je ďalej aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
Toto je špeciálny okruh účastníkov konania, pretože vo väčšine prípadov pôjde o subjekty, ktoré nebudú správnym orgánom za účastníka konkrétneho správneho konania považované, avšak tieto subjekty to budú tvrdiť, a to na základe svojho subjektívneho názoru. Je zrejmé, že takýto typ účastníka konania sa musí do konania aktívne „nahlásiť“, pretože správny orgán ho v úvodnej fáze konania za účastníka považovať nebude. Tvrdenie o tom, že daný subjekt sa považuje za účastníka konania, by malo byť založené na objektívnych skutočnostiach, aj keď je na správnom orgáne aby preukázal, že daný subjekt nebude rozhodnutím vo svojich právach dotknutý. V prípade, ak to správny orgán preukáže, vydá rozhodnutie o vylúčení tohto účastníka z konania.
Voči tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie a následne aj žalobu na súd a takto sa voči rozhodnutiu o vylúčení z konania brániť. Dotknutý subjekt je účastníkom konania až do okamihu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o vylúčení z konania (v prípade podaného odvolania až do okamihu rozhodnutia o odvolaní z konania). Samozrejme, ak správny orgán uzná, že tento účastník bude skutočne na svojich právach dotknutý, musí k nemu pristupovať rovnako ako k ostatným účastníkom konania. V súvislosti s predchádzajúcim príkladom sa môže napr. vlastník pozemku, cez ktorý preteká potok využívaný na zavlažovanie, pričom tento potok rovnako preteká aj cez pozemok, kde sa žiada o povolenie na novú stavbu, prihlásiť do konania. Vlastník prvého z uvedených pozemkov sa prihlási do konania s tým, že má dôvodnú obavu, že bude stavebným povolením na svojich právach dotknutý, pretože odpadová voda môže byť vypúšťaná do potoka, ktorý on využíva na zavlažovanie. Na základe tohto tvrdenia sa vlastník tohto pozemku stáva účastníkom konania a je na správnom orgáne aby posúdil, či skutočne môže dôjsť k tvrdenému dotknutiu práv.

Účastníkom konania je nakoniec aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
V prípade, ak niektorý z osobitných predpisov upravuje z nejakého dôvodu osobitný typ účastníka konania, je aj takýto subjekt účastníkom konania. Napr. podľa stavebného zákona je účastníkom stavebného konania aj osoba, ktorá vykonáva stavebný dozor.

Práva účastníka konania a jeho vplyv na vedenie a výsledok konania

Právami účastníka správneho konania rozumieme v správnom poriadku výslovne uvedené, prípadne z jeho ustanovení odvoditeľné a správnym poriadkom zaručené možnosti a oprávnenia účastníka správneho konania, ktoré má na to, aby v konaní dokázal účinne hájiť práva, ktoré mu prislúchajú. Správny orgán musí tieto práva rešpektovať, nesmie ich porušovať a musí umožniť ich efektívne vykonávanie. V prípade, ak sú práva účastníka konania postupom správneho orgánu porušené, je postup správneho orgánu nezákonný a rozhodnutie vydané takýmto nezákonným postupom je rovnako nezákonné. V takomto prípade sa účastník konania môže domáhať zrušenia takéhoto rozhodnutia v odvolacom konaní, alebo následne podanou žalobou na súde.

Práva účastníka správneho konania sa do veľkej miery dajú vyvodiť zo základných zásad správneho konania, ktoré sú popisované vyššie. Základným právom účastníka konania je také vedenie správneho konania zo strany správneho orgánu, ktoré rešpektuje a riadi sa zásadami správneho konania. Inými slovami – adekvátnym napĺňaním základných zásad správneho konania dochádza zároveň k tomu, že práva účastníka konania sú zo strany správneho orgánu rešpektované.

Zo základných zásad správneho konania sa dajú vyvodiť nasledovné práva účastníka konania:
• právo na to, aby správne orgány postupovali v správnom konaní v súlade so zákonom a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi
• právo na maximálnu súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania, pri jeho priebehu
• právo na hospodárne a svedomité vedenie správneho konania zo strany správneho orgánu
• právo na to, aby správny orgán vychádzal pri svojom rozhodovaní zo spoľahlivo zisteného stavu veci

Správny poriadok zakotvuje aj zásadu rovnosti účastníkov konania. Každý účastník konania, bez ohľadu na to, z akého titulu sa účastníkom konania stal, má rovnaké práva a povinnosti, ako všetci ostatní účastníci konania. Správny orgán tak nemôže robiť rozdiely napr. medzi tým, kto podá návrh na začatie konania a tým, kto sa do konania prihlási, pretože tvrdí, že jeho práva a právom chránené záujmy môžu byť vydaním rozhodnutia dotknuté.

V ďalších ustanoveniach správneho poriadku nájdeme jednotlivé práva účastníkov konania vymedzené konkrétnejším a jednoznačným spôsobom. Vždy je však potrebné vedieť, že pri uplatňovaní práv uvedených v jednotlivých ustanoveniach správneho poriadku je potrebné hľadieť na ich účel, ktorý je vymedzený v základných zásadách správneho konania. Práva účastníka konania by nemali byť správnym orgánom brané formálnym a bezobsažným spôsobom, ale tak, aby spĺňali svoj účel. Napr. súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania a jeho právo podať vyjadrenie k úkonu správneho orgánu nemôže prebiehať tak, že mu na takéto vyjadrenie dá lehotu jeden deň v čase Vianoc. Takéto chápanie práva účastníka na podanie vyjadrenia by bolo len jeho formálnym naplnením, pretože účel tohto práva by naplnený byť nemohol, keďže lehota jeden deň v čase Vianoc s najväčšou pravdepodobnosťou nebude dodržaná. Právo na podanie vyjadrenia tak síce formálne dodržané bude, avšak ostane bez svojho obsahu (vyjadrenie podané nebude).

Právo podať námietku zaujatosti (§ 10 správneho poriadku)
V prípade, ak má účastník konania podozrenie o tom, že zamestnanec správneho orgánu, ktorý sa zúčastňuje na rozhodovaní vo veci, nie je vo veci nezaujatý, má právo podať voči nemu námietku zaujatosti. Zaujatosť sa posudzuje podľa pomeru zamestnanca správneho orgánu k prejednávanej veci, k účastníkom konania alebo ich zástupcom. O námietke zaujatosti rozhoduje najbližšie nadriadený vedúci zamestnanca správneho orgánu. V prípade, ak je o námietke zaujatosti rozhodnuté kladne, dotknutý zamestnanec správneho orgánu je z rozhodovania v danej veci vylúčený.

Právo na zastupovanie a právo na podanie spoločného podania viacerých účastníkov konania spoločne (§ 17)
Účastník konania má právo nechať sa zastupovať a to i advokátom. K tomu je potrebná plná moc, ktorou účastník konania splnomocní svojho zástupcu na jeho zastupovanie. Môže tak urobiť pre všetky úkony týkajúce sa správneho konania, alebo len pre konkrétne vymedzený úkon. Plná moc môže byť v písomnej forme, alebo sa môže vykonať ústne a to vyhlásením do zápisnice.
V prípade, ak sa viacero účastníkov konania dohodne na spoločnom postupe a chce podať spoločné podanie, majú právo tak urobiť, majú však povinnosť si určiť zástupcu na doručovanie písomností.

Právo byť upovedomený o začatí konania (§ 18)
Účastník konania má právo byť upovedomený o začiatku konania. Toto právo sa samozrejme týka len tých účastníkov konania, ktorí sú správnemu orgánu známi (správny orgán tak zrejme neoznámi začatie konania tím účastníkom konania, ktorí tvrdia, že ich práva alebo právom chránené záujmy budú rozhodnutím dotknuté, pretože ich nebude pri zahájení konania za účastníkov považovať, títo účastníci konania musia do konania aktívne vstúpiť sami napr. tým, že písomne oznámia správnemu orgánu to, že sa cítia byť účastníkom konania s poukázaním dôvodov prečo).

Právo na súčinnosť s odstránením nedostatkov podania (§ 19)
Správny orgán poskytuje svoju súčinnosť napr. tým, že v prípade, ak podanie účastníka konania nemá predpísané náležitosti (napr. z dôvodu neznalosti účastníka konania), je správny orgán povinný pomôcť účastníkovi konania odstrániť tieto nedostatky. Správny orgán má v tejto súvislosti možnosť vyzvať účastníka konania na doplnenie podania v určenej lehote a ak podanie doplnené nebude, môže toto konanie zastaviť.

Právo byť informovaný o postúpení podania na príslušný správny orgán (§ 20)
V prípade, ak je podanie účastníka konania adresované na správny orgán, ktorý nie je príslušný vo veci konať, tento je povinný ho postúpiť na príslušný správny orgán o čom musí účastníka konania informovať.

Právo byť prizvaný na ústne pojednávanie (§ 21)
Každý účastník konania má právo byť prizvaný na ústne pojednávanie, v prípade, ak sa v rámci správneho konania vykonáva, a uplatniť si na ňom svoje pripomienky a námietky, ktoré by mali byť v náležitej forme zachytené vo vyhotovenej zápisnici z ústneho pojednávania, ktorú vyhotovuje správny orgán. V tejto súvislosti je potrebné vedieť, že osobitné právne predpisy môžu ustanoviť, že na neskôr podané pripomienky a námietky účastníkov konania, než na ústnom pojednávaní, sa nebude prihliadať. Na túto skutočnosť však musí správny orgán účastníkov konania vopred upozorniť.

Právo na nazeranie do spisov (§ 23)
Každý účastník konania má právo na to, aby mohol nahliadnuť do administratívneho spisu správneho orgánu, ktorý sa týka konania v ktorom je účastníkom. Správny poriadok výslovne uvádza, že každý účastník konania je oprávnený nazrieť do spisu, robiť si z neho výpisy, odpisy alebo fotokópie. Vzhľadom k tomu, že nazretie do spisu vyžaduje osobnú návštevu správneho orgánu, je vhodné sa vopred informovať a dohodnúť s kompetentným pracovníkom správneho orgánu kedy je možné do spisu nazrieť.

Právo na späťvzatie návrhu (§ 30)
Účastník konania má právo na to, aby vzal svoj návrh na začatie konania späť a to z akéhokoľvek dôvodu. Správny orgán v takomto prípade konanie zastaví, urobí to však len v tom prípade, ak sa takéto späťvzatie netýka iných účastníkov konania, alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Správny orgán rovnako nemôže zastaviť konanie, ktoré musí zahájiť z úradnej povinnosti.

Právo na úplné a presné zistenie stavu veci a právo navrhovať dôkazy (§ 32 a § 33)
Účastník konania má právo na to, aby správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a za tým účelom je povinný si obstarať dostatočné množstvo dôkazov. Je pritom povinný vychádzať aj z dôkazov, ktoré navrhne účastník konania, ktorý má na navrhovanie akýchkoľvek relevantných a zákonných dôkazov právo. Rovnako má právo požadovať ich doplnenie a takisto klásť otázky vypočúvaným svedkom a znalcom.

Právo na to byť prizvaný na miestnu ohliadku (§ 38)
V prípade, ak správny orgán ako jeden z dôkazov vykonáva miestnu ohliadku, je právom účastníka konania byť na miestnu ohliadku prizvaný. V prípade, ak sa účastník konania miestnej ohliadky zúčastní, má právo, aby sa jeho pripomienky či námietky k spôsobu vykonávania miestnej ohliadky a k zisteniam, ktoré preukázala premietli adekvátnym spôsobom do zápisnice.

Právo na oznámenie rozhodnutia (§ 51)
Samozrejme, účastník konania má právo na to, aby mu správny orgán rozhodnutie doručil, pričom deň, kedy je rozhodnutie doručené je zároveň dňom, kedy bolo účastníkovi konania rozhodnutie oznámené. Rozhodnutie sa doručuje do vlastných rúk, keďže sa jedná o najdôležitejšiu písomnosť, ktorá je vydaná v rámci správneho konania. Doručenie do vlastných rúk je významné aj z hľadiska správneho orgánu – ten sa tak totiž dozvie, že rozhodnutie bolo účastníkovi konania skutočne doručené a potom, ako je rozhodnutie doručené všetkým účastníkom konania, môže si byť istý, ktorým deň začína plynúť lehota na odvolanie.
Osobitný zákon, môže stanoviť aj inú formu doručenia, ako je to napríklad v prípade, ak je účastníkov konania väčšie množstvo, a doručuje sa verejnou vyhláškou. Napr. v prípade územného konania o umiestnení líniovej stavby sa územné rozhodnutie sa rozhodnutie doručuje jeho vyvesením na 15 dní a to spôsobom, ktorý je v mieste obvyklý (väčšinou sa tak deje prostredníctvom úradnej tabuli). Dňom doručenia je posledný deň tejto lehoty.

Právo na podanie odvolania (§ 53)
Voči rozhodnutiu má účastník konania právo podať odvolanie, ak sa toho práva pred správnym orgánom nevzdal. Odvolanie sa podáva v stanovenej lehote 15 dní a má odkladný účinok napadnutého rozhodnutia (s výnimkou vylúčenia odkladného účinku, ktorú môže stanoviť nejaký osobitný zákon).

Právo na podanie mimoriadneho opravného prostriedku (§62 a § 65)
Účastník konania má právo podať mimoriadny opravný prostriedok, ktorým je návrh na obnovu konania, alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Účastník konania však nemá nárok na to, aby týmto návrhom správny orgán vyhovel.

Právo navrhnúť výkon rozhodnutia (§ 72)
Účastník konania môže navrhnúť aby rozhodnutie bolo vykonané, a to v prípade, ak ten, koho sa rozhodnutím uložená povinnosť dotýka, tak nerobí dobrovoľne.

Právo domáhať sa preskúmania zákonnosti konania správneho orgánu na súde.
Účastník konania má právo na podanie tzv. správnej žaloby na súd, v ktorej sa môže domáhať, aby súd vyslovil, že konanie správneho orgánu bolo nezákonné. V správnom súdnictve sa postupuje podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku (162/2015 Z.z.) a účastník musí byť povinne zastúpený advokátom. Žaloba musí byť podaná v stanovenej lehote (napr. žaloba proti rozhodnutiu správneho orgánu sa podáva v lehote 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia) a musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti.
Z uvedeného prehľadu vyplýva, že účastník konania má zaručené významné množstvo právnych prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť a uplatniť. Účastník správneho konania tak výraznou mierou môže priebeh konania ovplyvniť a korigovať správny orgán pri vydávaní rozhodnutia. K tomu je však potrebné efektívne využitie týchto práv, aktívna účasť na navrhovaní dôkazných prostriedkov, podávanie relevantných pripomienok a vyjadrení, podložených adekvátnymi argumentmi a dôkazmi.

Povinnosti účastníka konania

Základnou povinnosťou účastníka konania je jeho povinnosť spolupracovať so správnym orgánom počas celého konania (§ 4). Táto povinnosť sa premieta do nutnosti dodržiavať stanovené lehoty, reagovať na výzvy správneho orgánu, vykonať tie úkony, ktoré sú pre priebeh správneho konania potrebné.

Pre zabezpečenie priebehu správneho konania má správny orgán viacero právnych nástrojov, ktoré môže využiť. Môže tak napr. uložiť poriadkovú pokutu, (môže ju uložiť tomu, kto sťažuje postup konania, najmä tým, že sa bez závažných dôvodov nedostaví na výzvu na správny orgán, ruší napriek predchádzajúcemu napomenutiu poriadok, bezdôvodne odmieta svedeckú výpoveď, predloženie listiny alebo vykonanie ohliadky apod.), môže nariadiť účastníkom konania tzv. predbežným opatrením, aby niečo vykonali, niečoho sa zdržali alebo niečo strpeli, ak to je nevyhnutné na zabezpečenie účelu správneho konania. Správny orgán rovnako môže nechať účastníka konania predviesť na ústne pojednávanie a to v prípade, ak účastník konania bezdôvodne odmieta spolupracovať v priebehu konania.

Zúčastnená osoba

Správny poriadok pozná aj tzv. zúčastnenú osobu na konaní. Jej postavenie je však v úplne inej pozícii ako postavenie účastníka konania, keďže jej práva sú omnoho užšie a v skutočnosti nemá zúčastnená osoba možnosť vynútiť, aby sa pri uplatnení jej práv na priebehu správneho konania niečo zmenilo. Zúčastnenej osobe, v porovnaní s účastníkom konania, chýbajú totiž také práva, ako je právo na oznámenie rozhodnutia, právo na to, aby sa jej pripomienkami správny orgán zaoberal a musel ich brať pri rozhodovaní do úvahy. Zúčastnená osoba nemá právo na podanie odvolania.

Správny poriadok priznáva zúčastnenej osobe nasledovné práva:
• právo byť upovedomená o začatí konania a o iných podaniach účastníkov konania,
• právo zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke,
• právo navrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia.

Správny poriadok zároveň odkazuje, že osobitný zákon môže ustanoviť pre zúčastnenú osobu viac práv. V súčasnosti sa zúčastnená osoba objavuje napr. v právnej úprave zákona o lesoch, alebo zákona o ochrane prírody a krajiny.

Rozhodnutie vydané v správnom konaní

Správne konanie ako také končí vydaním rozhodnutia, ku ktorému správny orgán dospeje v priebehu správneho konania. Rozhodnutie musí odzrkadľovať priebeh správneho konania a je jeho logickým vyústením. Základnými požiadavkami kladenými správnym poriadkom na obsah a formu rozhodnutia sú zákonnosť (rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi), obsahová správnosť (rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci), formálna správnosť (rozhodnutie musí mať správnym poriadkom predpísané náležitosti) a to, že je vydané správnym orgánom, ktorý je na vydanie rozhodnutia príslušný.

Každé rozhodnutie má zákonom predpísané náležitosti, ktoré musí obsahovať. Len výnimočne správny poriadok stanovuje, že v niektorých prípadoch nemusí rozhodnutie obsahovať všetky náležitosti (napr. v prípade, ak sa vyhovuje úplne v celom rozsahu všetkým účastníkom konania). Vo všeobecnosti správny poriadok stanovuje, že rozhodnutie obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Každá z týchto častí má svoj význam a len spoločne tvoria ucelené a kompletné rozhodnutie.

Ako uvádza § 47 ods. 2 správneho poriadku „Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon“. Výrok rozhodnutia je jeho záväznou časťou, v ňom sa musí presne stanoviť, čo sa má na základe rozhodnutia vykonať či strpieť atp. Je to podstatná informácia pre toho, komu je rozhodnutie určené, pretože tam je obsiahnutá informácia o tom, ako sa má podľa rozhodnutia chovať. Výrok rozhodnutia musí byť jednoznačný, určitý, stručný a musí z neho byť zrejmé, komu je určený. Neurčitý, či nejednoznačný výrok je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v prípade ak dôjde k jeho preskúmavaniu.

Ako uvádza § 47 ods. 3 správneho poriadku „V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia“. Odôvodnenie rozhodnutia slúži na to, aby sa každý mohol dozvedieť, prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol. Malo by z neho byť zrejmé o čom a v akej veci správny orgán rozhodoval, aké podklady na rozhodovanie použil, ktoré podklady naopak nepoužil a prečo, ako sa vyrovnal so stanoviskami a návrhmi účastníkov konania, aké dôkazy pre svoje rozhodovanie použil a prečo, akými úvahami sa riadil apod. Jednoducho povedané, odôvodnenie by malo obsahovať odpoveď na otázku „Prečo správny orgán rozhodol tak, ako rozhodol“. Nedostatočné odôvodnenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, v prípade jeho preskúmavania.

Ako uvádza § 47 ods. 4 správneho poriadku „Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom“. Nemenej dôležitou súčasťou rozhodnutia je aj tzv. poučenie o odvolaní. To slúži ako pomoc pre účastníkov správneho konania, ktorý sa takto dozvedia o jednom zo svojich najdôležitejších práv, ktoré im v správnom konaní prináležia, a to je právo podať odvolanie, príp. žalobu na súd. Chýbajúce, alebo nesprávne poučenie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v prípade, ak dôjde k jeho preskúmavaniu.

Okrem týchto tzv. podstatných náležitostí rozhodnutia sa v jeho písomnom vyhotovení uvádza aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je správnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Ďalšie náležitosti rozhodnutia môžu ustanoviť osobitné predpisy. V prípade ak sa v rozhodnutí vyskytnú chyby v písaní, v počtoch alebo iné zrejmé nesprávnosti, je ich správny orgán oprávnený kedykoľvek opraviť, následne o tom musí upovedomiť aj účastníkov konania.

Každé rozhodnutie musí byť účastníkom konania oznámené. Vo väčšine prípadov sa tak deje doručením písomného vyhotovenia rozhodnutia do vlastných rúk všetkým účastníkom konania. V niektorých prípadoch (ak tak stanoví osobitný predpis) sa tak však môže udiať vyvesením na úradnej tabuli správneho orgánu formou verejnej vyhlášky. Jedná sa napr. o prípady, ak sa v konaní vyskytuje príliš veľa účastníkov konania (napr. v konaní podľa stavebného zákona o vydanie územného rozhodnutia pre diaľnicu), alebo ak nie je známa adresa niektorého z účastníkov konania. Oznámenie rozhodnutia je veľmi dôležitá skutočnosť, pretože od tohto momentu sa počíta lehota na podanie odvolania. Zákon môže stanoviť, že v niektorých špecifických prípadoch sa rozhodnutie len vyznačuje v spise, a jeho oznámenie prebieha len formou vyrozumenia účastníka konania alebo úkonom, z ktorého je zrejmé že došlo k naplneniu účelu konania (ako je napr. konanie o sprístupnení informácie podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, kde sa rozhodnutie, v prípade sprístupnenia informácie, nevydáva, ale len vtedy ak dôjde k odmietnutiu sprístupnenia).

Veľmi významnou skutočnosťou je rovnako nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutia, pretože až týmto momentom sa rozhodnutie stáva právne záväzným. Právoplatným sa stáva to rozhodnutie, voči ktorému už nie je možné podať odvolanie. Odvolanie nie je možné podať voči rozhodnutiu, kde uplynula lehota na podanie odvolania, kde sa účastníci konania práva podať odvolanie vzdali, kde už o odvolaní bolo rozhodnuté, príp. vo výnimočných prípadoch, kde zákon odvolanie neumožňuje.

Na záver tejto časti je potrebné ešte zmieniť špecifickú formu ukončenia správneho konania, ktorou je rozhodnutie o zmieri medzi účastníkmi konania. Takýto spôsob je možný najmä vtedy, ak účastníci konania stoja v konaní proti sebe a za účasti správneho orgánu sa dohodnú na tom, ako bude konanie ukončené. V tom prípade tento zmier schvaľuje správnym orgán a voči tomuto schváleniu sa nedá odvolať. Aj tu však platí, že schváleným zmierom nesmú byť porušované zákony či iné právne predpisy.

Preskúmavanie rozhodnutia

Jednou zo zásad správneho konania je zásada jeho dvojinštančnosti. Vzhľadom k tomu je takmer bez výnimky, že každé rozhodnutie vydané správnym orgánom v 1. stupni správneho konania je preskúmateľné nadriadeným správnym orgánom (2. stupeň konania).

Právo podať odvolanie voči rozhodnutiu má každý účastník správneho konania, ak sa tohto práva výslovne pred správnym orgánom nevzdá. Včas podané odvolanie (vo všeobecnosti je lehota na podanie odvolania 15 dní od doručenia rozhodnutia účastníkovi konania) má (aj keď z tohto pravidla existujú výnimky, ustanovené v osobitných zákonoch) odkladný účinok, tzn. vykonateľnosť a právoplatnosť rozhodnutia sa tým odkladá až do doby, kým nie je rozhodnuté o odvolaní. Odkladný účinok môže správny orgán vylúčiť a to v prípade, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu.

Odvolanie sa podáva na ten správny orgán, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. Z podaného odvolania musí byť zrejmé, voči ktorému rozhodnutiu smeruje a malo by obsahovať dôvody, akých pochybení sa prvostupňový orgán dopustil a rovnako návrh na rozhodnutie v druhom stupni. Prvostupňový orgán môže o odvolaní rozhodnúť aj sám a to v prípade, ak mu v celom rozsahu vyhovie a zároveň s tým súhlasia aj ostatní účastníci konania, v opačnom prípade odvolanie postúpi (v lehote do 30 dní od doručenia odvolania) na nadriadený orgán, spolu s celým administratívnym spisom. Predtým však upovedomí ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania a vyzve ich, aby sa k nemu vyjadrili, a podľa potreby doplní konanie vykonaním novo navrhnutých dôkazov.

Odvolací orgán preskúmava napadnuté rozhodnutie v jeho celom rozsahu a v prípade, ak je to nevyhnutné, prvostupňové konanie doplní a prípadne zistené vady odstráni. Odvolací orgán môže rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť a to v prípade, ak na to vidí dôvod, v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. Odvolací orgán rovnako môže rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie. To závisí od jeho správneho uváženia, pokiaľ to považuje za vhodnejšie (najmä z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti). Je dôležité vedieť, že prvostupňový správny orgán je pri novom rozhodovaní právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

Konanie o odvolaní sa primerane riadi ustanoveniami správneho poriadku, ktoré sa týkajú konaní v prvom stupni. Napr. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať tie isté náležitosti ako prvostupňové rozhodnutie, správny orgán ma na jeho vydanie tie isté lehoty, účastníci odvolacieho konania (ktorí sú tí istí, ako účastníci prvostupňového konania) majú tie isté práva a podobne.

V prípade, ak sa podáva odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré vydal ústredný orgán štátnej správy (napr. ministerstvo), o odvolaní rozhoduje vedúci tohto orgánu a to na návrh ním zriadenej osobitnej komisie. Takéto odvolanie sa nazýva rozklad a príslušný minister vydáva rozhodnutie o rozklade, v ostatnom sa toto konanie nijak nelíši od konania o odvolaní.

Mimoriadne opravné prostriedky

V správnom konaní je možné využiť aj tzv. mimoriadne opravné prostriedky, ktoré sú použiteľné v prípade, ak sa vyskytli nejaké mimoriadne okolnosti a dôvody na preskúmanie právoplatných rozhodnutí vydaných v správnom konaní.

1. Obnova konania
Správne konanie ukončené rozhodnutím, ktoré nadobudlo právoplatnosť, je možné na návrh účastníka konania obnoviť z nasledovný dôvodov:
• vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania
• rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak
• nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní
• rozhodnutie vydal vylúčený orgán, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní
• rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom

O nariadení obnovy konania rozhodne správny orgán len v tom prípade, ak je splnený niektorý z uvedených dôvodov a na preskúmaní rozhodnutia je všeobecný záujem. Je na posúdení správneho orgánu, aby určil, či je na preskúmaní rozhodnutia všeobecný záujem.
Návrh na obnovu konania môže podať len účastník pôvodného konania, s uvedením dôvodov návrhu a skutočností, ktoré svedčia tomu, že návrh je podaný v lehote. Lehota na podanie návrhu sú 3 mesiace odo dňa, kedy sa účastník konania dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Rovnako správny orgán môže o nariadení obnovy rozhodnúť iba v týchto lehotách. Návrh na obnovu konania sa dáva tomu orgánu, ktorý vo vedci rozhodoval ako posledný. O návrhu na obnovu konania sa vydáva rozhodnutie, voči ktorému je možné sa odvolať.

V prípade nariadenia obnovy konania sa začína nové konanie a to vedie ten orgán, ktorého sa dôvod obnovy týka. Nové rozhodnutie nahrádza pôvodné rozhodnutie a aj voči nemu je možné sa odvolať.

2. Preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania
V porovnaní s obnovou konania, môže návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania podať každý, nie len účastník konania, a správny orgán tak môže učiniť aj z vlastného podnetu. Dôvodom na preskúmavanie rozhodnutia mimo odvolacieho konanie je jeho nesúlad so zákonmi, alebo inými právnymi predpismi, v tom prípade je možné rozhodnutie zrušiť, alebo zmeniť. Správnym orgánom ktorý rozhodnutie preskúmava, je najbližšie nadriadený orgán vyššieho stupňa, toho orgánu, ktorý rozhodnutie vydal a pri preskúmavaní vychádza z takého stavu, aký bol v čase vydania rozhodnutia.

Voči rozhodnutiu vydanom mimo odvolacieho konania, ktorým sa pôvodné rozhodnutie mení, alebo ruší je možné podať odvolanie. Rozhodnutie nie je možné zmeniť, alebo zrušiť v prípade, ak od jeho vydania uplynuli viac ako tri roky.

Preskúmanie rozhodnutia vydaného v správnom konaní súdom

Ústava Slovenskej republiky vo svojom článku 46 ods. 2 zaručuje každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, že sa môže „obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.“.
Rozhodnutia vydané v správnom konaní sú (so stanovenými výnimkami) preskúmateľné súdom na základe žalôb podanými účastníkmi správneho konania. Každý účastník správneho konania má právo podať voči právoplatnému rozhodnutiu žalobu za podmienok stanovených v Správnom súdnom poriadku (162/2015 Z. z.).
Žalobu je možné podať aj v prípade, ak je správny orgán nečinný a chcete, aby súd konštatoval, že správny orgán je povinný v danej veci konať. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania. Bližšie informácie k podaniu žaloby proti nečinnosti správneho orgánu nájdete v Občianskom kompase v samostatnej príručke – Ako na nekonajúce úrady.

Žalobu je možné podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia napádaného rozhodnutia. Žalobca musí byť zastúpený advokátom.

Konania, ktoré nasledujú po procese EIA (posudzovanie vplyvov na životné prostredie), procese IPKZ (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania), väčšina konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, ako aj mnohé konania podľa iných zákonov, ktoré smerujú k vydaniu rozhodnutia sa riadia jedným základným zákonom. Týmto všeobecným predpisom je zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, tzv. správny poriadok. Správny poriadok určuje postup a povinnosti orgánov, práva účastníkov ako aj ďalšie podrobnosti správneho konania, pričom jednotlivé zákony (napr. o IPKZ, o ochrane prírody a krajiny, stavebný zákon) môžu upraviť niektoré časti konania odlišne (v tom prípade majú konkrétne zákony prednosť pred správnym poriadkom).

Zo správneho poriadku sme vybrali časti osobitne dôležité pre účasť verejnosti na rozhodovaní – práva účastníka konania a opravné prostriedky, ktoré má účastník k dispozícii ak správne konanie neprebieha zákonným spôsobom.

Aké má účastník konania práva

• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

Podľa niektorých zákonov môžu účastníci podať svoje námietky a pripomienky najneskôr na ústnom konaní, inak sa na ne neprihliadne (toto pravidlo platí napr. v územnom a stavebnom konaní – viď § 36 ods. 1 a § 61 ods. 1 Stavebného zákona).
Ďalšie práva účastníka konania sú zakotvené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.

Opravné prostriedky, ktoré majú účastníci konania k dispozícii

Podľa zákona je povoľujúci orgán v každom konaní povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32 ods. 1 zákona o správnom konaní). Ak si príslušný orgán rozhodujúci o povolení neobstará dostatočné podklady, nevyrovná sa s námietkami a podkladmi poskytnutými účastníkmi konania, rozhodne na základe nepravdivých skutočností, alebo tvrdení a napriek tomu činnosť povolí, prípadne ak porušil práva účastníka konania, členovia verejnosti majú k dispozícii nasledovné opravné prostriedky:
1) Odvolanie
2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní
3) Žaloba na súd
4) Podnet na prokuratúru

1) Odvolanie
Dôležité podmienky odvolania:
• Uviesť kto ho podáva a proti akému rozhodnutiu smeruje (identifikovať napádané rozhodnutie napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Uviesť, prečo sa odvolanie podáva – všetky námietky účastníka a ich zdôvodnenie (zákon toto nestanovuje ako povinnosť, avšak máte vyššiu šancu, že sa orgán vašimi námietkami ozaj bude zaoberať)
• Dodržať lehotu 15 dní od doručenia rozhodnutia
• Podať na orgáne, ktorý napádané rozhodnutie vydal (prvostupňový orgán)
Odvolací orgán (druhostupňový orgán) musí vždy preskúmať celý prípad a nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní. Odvolací orgán má tiež povinnosť zareagovať na námietky uvedené v odvolaní (§ 47 ods. 3 zákona o správnom konaní).
Ak je napadnuté rozhodnutie nezákonné, odvolací orgán ho spravidla zruší a vec vráti prvostupňovému orgánu na nové konanie. Ak sa odvolací orgán nestotožní s námietkami účastníka a nezistí ani iné porušenie zákona, zamietne odvolanie.
Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane priebehu odvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

2) Podnet na zrušenie v tzv. mimoodvolacom konaní
Rozhodnutie, ktoré bolo vydané v rozpore so zákonom a proti ktorému sa už nemožno odvolať (je právoplatné) možno napadnúť podnetom na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Podnet na zahájenie mimoodvolacieho konania môže dať každý, nie len účastník konania (ale napr. aj zúčastnená osoba, alebo osoba, ktorá sa na konaní nijak formálne nezúčastnila).
Dôležité podmienky pre podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania:
• môže ho podať ktokoľvek (čiže nie len účastník konania) ak sa domnieva, že rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením
• lehota na podanie podnetu nie je stanovená, ale orgán nemôže svoje rozhodnutie zrušiť alebo zmeniť po uplynutí 3 rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
• je potrebné zaplatiť poplatok – fyzické osoby 16,50 Eur a právnické osoby 165,50 Eur

Detailnejší popis správneho konania a jeho priebehu, vrátane opisu mimoodvolacieho konania nájdete v časti Všeobecne o správnom konaní.

3) Žaloba na súd
Proti rozhodnutiu o odvolaní sa už ďalej nemožno odvolať. V lehote 2 mesiacov od oznámenia rozhodnutia o odvolaní však možno podať žalobu na súd.

Dôležité podmienky žaloby:
• Identifikovať napadnuté rozhodnutie o odvolaní, proti ktorému sa podáva žaloba (napr. spisovou značkou resp. číslom konania alebo dňom vydania)
• Identifikovať navrhovateľa (účastník konania – občianske združenie, ktoré podáva žalobu) a odporcu (odvolací orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní).
• Uviesť konkrétne dôvody, prečo navrhovateľ považuje rozhodnutie za nezákonné
• Dodržať 2-mesačnú lehotu od oznámenia rozhodnutia o odvolaní
• Podať na príslušnom krajskom súde, v ktorého obvode má sídlo orgán, ktorý vydal rozhodnutie o odvolaní (ak rozhodnutie vydal napr. okresný úrad v Nitre, príslušným súdom je Krajský súd v Nitre)
• Nájsť si advokáta, ktorý bude navrhovateľa zastupovať – v tomto konaní pred súdom musí byť účastník zastúpený advokátom
• Zaplatiť súdny poplatok 70 eur na príslušnom súde (stačí po výzve súdu). Od poplatku sú niektoré subjekty oslobodené, ako napr. nadácie a charitatívne, humanitárne, ekologické organizácie a združenia pôsobiace na ochranu spotrebiteľov, alebo obce, ak konajú o veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu

Súd preskúma zákonnosť rozhodnutia a ak je rozhodnutie nezákonné, zruší ho a vráti celú vec orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, aby o veci vykonal nové konanie a aby znovu rozhodol. Pritom musí orgán rešpektovať právny názor súdu.
Správny súdny poriadok stanovuje zásadu, že o žalobách sa rozhoduje v jednoinštančnom konaní pred krajským súdom.
Z tohto pravidla je vyňatá možnosť podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu krajského súdu o žalobe, ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov na podanie opravného prostriedku. Opravný prostriedok proti rozhodnutiam krajského súdu sa nazýva kasačná sťažnosť a rozhoduje o nej Najvyšší súd SR.

Kasačná sťažnosť však nemá vplyv na právoplatnosť rozhodnutia krajského súdu, ak najvyšší súd (na návrh toho, kto kasačnú sťažnosť podal) nerozhodne o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Najvyšší súd tak môže rozhodnúť, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia krajského súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku zároveň nie je v rozpore s verejným záujmom.

Kasačnú sťažnosť je možné podať v lehote 30 dní od doručenia rozsudku krajského súdu. Podáva sa na tom súde, ktorý vydal prvostupňové rozhodnutie. V prípade, ak sa sťažovateľ pomýli a podá kasačnú sťažnosť priamo na Najvyššom súde SR, nemalo by mu to byť na ujmu v tom zmysle, že by mu uplynula lehota na podanie kasačnej sťažnosti (správny súdny poriadok výslovne stanovuje, že v takom prípade ostáva lehota na podanie kasačnej sťažnosti zachovaná).

Kasačnú sťažnosť je možné podať z dôvodov, ak prvostupňový krajský súd porušil zákon tým, že:
• vôbec nemal vo veci rozhodovať
• účastník konania nemohol konať pred súdom, alebo nebol zastúpený v súlade so zákonom
• v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie
• vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd
• nesprávnym procesným postupom porušil procesné práva účastníka konania
• rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci
• odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR
• nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti v tej istej veci alebo
• nezákonne odmietol podanie

Rovnako ako v prípade žaloby aj v prípade podania kasačnej sťažnosti musí mať žalobca zastúpenie advokátom. Výnimku predstavuje iba prípad, ak niektorý z členov, alebo zamestnancov žalobcu (napr. člen občianskeho združenia) má právnické vzdelanie druhého stupňa.

Uvedené pravidlá týkajúce sa postupu na súdoch majú všeobecný charakter. Pokiaľ ide o súdnu ochranu životného prostredia, jej osobitné pravidlá nájdete v príručke „ Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia“ v časti „Súdna ochrana životného prostredia“.

4) Podnet na prokuratúru
Porušenie práv je možné namietať prostredníctvom podnetu prokurátorovi. Prokuratúra, ako štátny orgán, ktorý je povinný vykonávať dozor nad zachovávaním zákonnosti orgánov verejnej správy, je povinná podnet vybaviť a preveriť, či postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu nedošlo k nezákonnosti.

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) .
Podnetom nie je podanie, ktoré:
a) je anonymné
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry
f) je sťažnosťou
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).
Podnet musí obsahovať:
• komu je určený
• akej veci sa týka
• kto ho podáva
• proti komu smeruje
• čoho sa podávateľ podnetu domáha a
• odôvodnenie podnetu
• musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom

Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.
Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť.
Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť.
Na základe podnetu môže prokurátor vydať buď Protest prokurátora proti nezákonnému rozhodnutiu alebo Upozornenie prokurátora na nesprávny úradný postup. 

Protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia alebo od vydania opatrenia.
Orgán, proti ktorému protest alebo upozornenie smeruje, ho musí vybaviť do 30 dní. V opačnom prípade musí predložiť vec nadriadenému orgánu.

Za vybavenie možno považovať zrušenie nezákonného rozhodnutia a jeho nahradenie novým rozhodnutím alebo prijatie opatrení na nápravu nesprávneho úradného postupu.
Prokurátor môže podať proti nezákonnému rozhodnutiu žalobu na súd, ak jeho protestu nevyhovie ani nadriadený orgán.

OTÁZKA: Úrad sa domnieva, že moje práva v konaní nie sú dotknuté a nechce so mnou jednať ako s účastníkom. Ako mám postupovať?

ODPOVEĎ: Podľa definície účastníka konania v správnom poriadku je účastníkom konania aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. V prípade, že ste presvedčený o tom, že Vaše práva (napr. vlastnícke právo), alebo právom chránené záujmy budú rozhodnutím dotknuté a na základe tohto tvrdenia sa domáhate účastníctva v konaní, úrad s Vami musí jednať ako s účastníkom konania. V prípade, ak s Vašim tvrdením nesúhlasí, musí vás z konania vylúčiť a to rozhodnutím, voči ktorému sa môžete odvolať. V rozhodnutí musí úrad uviesť, prečo Vás nepovažuje za účastníka konania a toto tvrdenie odôvodniť. Vaše účastnícke práva zanikajú až prípadným rozhodnutím o odvolaní, ktorým sa Vaše odvolanie zamietne.

OTÁZKA: Aké sú moje práva v správnom konaní?

ODPOVEĎ: Vo všeobecnosti má účastník akéhokoľvek správneho konania práva, ktoré mu zaručuje správny poriadok. Ide o tieto práva:
• právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)
• právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky
• právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)
• právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA
• právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu
• právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia
• právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie
• právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
• právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

OTÁZKA: Má správny orgán právo zisťovať, či som v konkrétnom období preberala iné zásielky, než tie zaslané správnym orgánom?

ODPOVEĎ: Správne orgány a všetky ostatné orgány verejnej moci môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Žiadny zákon nedáva správnemu orgánu právo zisťovať, ako a či preberala nejaká osoba iné zásielky doručované v konkrétnom čase. Túto skutočnosť by mohli zisťovať napr. orgány činné v trestnom konaní pre preukázanie spáchania nejakého trestného činu.
Doručovanie v správnom konaní upravuje správny poriadok, ktorý správnemu orgánu dáva možnosti ako dosiahnuť doručenie zásielky a kedy sa jeho zásielky považujú za doručené (§ 24 a nasl. Správneho poriadku). Správny orgán má teda iné možnosti ako dosiahnuť doručenie zásielky.