VIA IURIS k zmene Ústavy SR

Reforma súdnictva, ktorú dnes schválil parlament, je podľa organizácie VIA IURIS veľmi dôležitou novelou, ktorá môže významne prispieť k právnej istote či efektivite súdneho konania. Ide o najzásadnejšiu zmenu ústavy za posledných 20 rokov a zároveň o jednu z najvýznamnejších zmien ústavy od jej prijatia. Novela prináša nové inštitúcie, mení kreovanie existujúcich, a upravuje aj vzťahy medzi nimi a vzťahy v justícii ako takej. Napriek všeobecne pozitívnemu charakteru však obsahuje aj niekoľko sporných ustanovení. Aj proces jej schvaľovania vyvolal určité pochybnosti o naplnení idey právneho štátu a demokratického prijímania zákonov.

K NAJVÝZNAMNEJŠÍM ZMENÁM PODĽA VIA IURIS PATRIA:

• • Zmeny pri voľbe ústavných sudcov – voliaca ústavná väčšina, ale aj priebežná obmena, zároveň zabezpečená plná funkčnosť ústavného súdu aj v prechodných obdobiach
  • Nový spôsob obsadzovania súdnej rady, väčšie kompetencie
  • Zakotvený vekový cenzus pre sudcov
  • Vznik Najvyššieho správneho súdu
  • Dôchodkový návrh bol pripravený narýchlo a bez diskusie

Zmeny pri voľbe ústavných sudcov – voliaca ústavná väčšina, ale aj priebežná obmena

Vo vzťahu k ústavnému súdu sú veľmi dôležité zmeny týkajúce sa voľby sudcov ústavného súdu (pri prvej voľbe sa vyžaduje až ústavná väčšina). Rovnako zásadné sú opatrenia, ktoré by mali zabrániť tomu, aby sa ústavný súd ocitol v situácii ako v roku 2017, kedy bol nefunkčný v dôsledku uplynutia mandátu väčšine sudcov a neschopnosti národnej rady dlhodobo zvoliť potrebný počet kandidátov. Za pozitívne považujeme aj opatrenie, ktoré sa do ústavy dostalo až na základe návrhov poslancov v parlamente, a ktoré by malo zabezpečiť priebežnú obmenu sudcov ústavného súdu.

Naopak, za sporné považujeme explicitné vylúčenie preskúmavania ústavných zákonov ústavným súdom – hoci ide o kompetenciu, ktorú si ústavný súd vlastne privlastnil bez toho, aby mu ju ústava priznávala, takéto jednoznačné vylúčenie tejto možnosti nesie so sebou riziká, že v prípade výrazného excesu parlamentu nebude môcť ústavný súd dôsledne plniť úlohu strážcu ústavnosti. Sme presvedčení, že dobré riešenie tohto problému by si vyžadovalo dlhšiu a širšiu diskusiu, na čo nebol priestor

Nový spôsob obsadzovania súdnej rady, väčšie kompetencie, ale aj zakotvený vekový cenzus sudcov

V prípade súdnej rady je veľmi pozitívnou a významnou zmenou spôsob jej obsadzovania, a to jednak zakotvenie regionálneho princípu v prípade sudcovských členov súdnej rady, ale najmä jednoznačné zakotvenie povinnosti obsadiť polovicu súdnej rady nesudcami. Dôležité je aj sprecizovanie povinnosti súdnej rady preskúmavať majetkové prírastky sudcov a ich najbližších príbuzných, tu však môže byť problémom kapacitná poddimenzovanosť súdnej rady naozaj dôkladne tieto skutočnosti preskúmavať.

Vekový cenzus sudcov je dôležitý najmä z toho hľadiska, aby boli zachované rovnaké pravidlá pre odchod sudcov z justície pri dosiahnutí určitého veku. Doposiaľ bolo rozhodovanie o odchode 65-ročných sudcov na Súdnej rade, pričom Súdna rada nemala žiadne transparentné a objektivizované kritériá, ale o tom, či 65-ročného sudcu navrhne prezidentovi na odvolanie z funkcie, rozhodovali často osobné sympatie a antipatie členov Súdnej rady. Preto považujeme návrh jednoznačne stanoviť, že sudca po dovŕšení 67 rokov odchádza do dôchodku, za dobré riešenie. Naopak, v prípade sudcov ústavného súdu (vekový cenzus je stanovený na 72 rokov) považujeme toto ustanovenie za nadbytočné, až negatívne, lebo zužuje okruh osôb, ktoré sa reálne môžu stať sudcami a vykonávať mandát počas celého funkčného obdobia. Navyše, v prípade ústavného súdu neexistuje žiadny problém, ktorý by sa týmto ustanovením riešil.

Vznik Najvyššieho správneho súdu

Organizácia VIA IURIS víta tiež vznik nového Najvyššieho správneho súdu. Vzhľadom na rozsah a zložitosť správnej agendy sme presvedčení, že mal byť zriadený už dávno. Dôležité bude, samozrejme, aby bol plne obsadený kvalitnými sudcami.

Dôchodkový návrh bol pripravený narýchlo a bez diskusie

Pozmeňovací návrh týkajúci sa dôchodkov bol podľa organizácie VIA IURIS pripravený narýchlo, neprebehla k nemu žiadna diskusia a samotná formulácia dáva viac otázok ako odpovedí. Sme presvedčení, že tak ako v prípade bežných zákonov, v prípade ústavy platí ešte viac zdržanlivosť pri schvaľovaní rôznych prílepkov a významných zmien, ktoré neprešli riadnym pripomienkovacím konaním. Takýto postup rozhodne nesvedčí demokratickému prijímaniu zákonov a je v rozpore s ideou právneho štátu.