VIA IURIS zhodnotila doterajšie kroky ministerstva spravodlivosti pod vedením Márie Kolíkovej
Ministerka Mária Kolíková patrí podľa organizácie VIA IURIS k najviditeľnejším a najproduktívnejším ministrom Matovičovej vlády. Od prvých dní je evidentné, že do funkcie ministerky prišla s jasnou predstavou zrealizovať zámery, ktoré sú obsiahnuté v programovom vyhlásení vlády. Za pozitívne považujeme prijaté zmeny týkajúce sa spôsobu voľby a obsadzovania Súdnej rady, zmeny týkajúce sa obsadzovania postov na Ústavnom súde SR, ako aj zavedenie vekovej hranice u sudcov všeobecných súdov. Naopak kriticky vnímame zavedenie vekového cenzu v prípade sudcov Ústavného súdu SR, možnosť odvolať nominantov Súdnej rady bez dôvodu, ako aj rozšírenie kompetencií Súdnej rady vo vzťahu k dohliadaniu vo veciach majetkových pomerov sudcov, keďže sme presvedčení, že ak má túto kompetenciu Súdna rada vykonávať riadne, potrebuje výrazne navýšiť svoje personálne kapacity. Ako problematické vnímame tiež to, že v ústave je explicitne zakotvený zákaz ústavného súdu preskúmavať súlad ústavného zákona s ústavou.
Za pozitívne vnímame tiež začatie procesu zmien týkajúcich sa špecializácie súdov a sudcov či zníženie počtu súdov a zriadenia Najvyššieho správneho súdu.
O výhodách či problematických častiach návrhu novej súdnej mapy je potrebné podľa VIA IURIS viesť diskusiu s cieľom dosiahnutia najvhodnejšieho riešenia pre kvalitné fungovanie súdov, ide napr. o návrh na zrušenie odvolacích súdov v Bratislave alebo v Košiciach či zabezpečenie dostupnosti súdov pre ľudí zo sociálne slabšieho prostredia. Nesúhlasíme s niektorými sudcami a inými právnikmi, ktorí hovoria o neprimeranom zásahu exekutívy a legislatívy do súdnictva, pretože definovanie rámca súdnictva je plne v kompetencii výkonnej a zákonodarnej moci. Napriek tomu však na prijatie tak rozsiahlych a potrebných zmien v justícii je potrebná aj primerane rozsiahla diskusia so všetkými subjektami, ktorých sa týka. Pre zvýšenie dôveryhodnosti súdnictva v očiach verejnosti je dôležité, aby boli zmeny akceptované väčšinou zainteresovaných aktérov, inak môže dôjsť k tomu, že dôsledkom nestotožnenia sa so zmenami môže byť až obmedzenie prístupu k spravodlivosti.
Celkovo ako veľmi problematické (vo vzťahu k celej vláde) vnímame aj to, že skrátené legislatívne konanie sa stalo prakticky normou počas uplynulého roka a týka sa to aj niektorých zákonov z oblasti spravodlivosti, ako boli napr. zmeny odvolávania členov Súdnej rady, či spôsob kreovania hodnotiacich komisií.
Ak ministerka spravodlivosti zo svojho postu odstúpi, je zrejmé, že sa zastavia aj všetky pozitívne navrhované zmeny, čo by znamenalo ujmu pre rezort spravodlivosti, ale predovšetkým pre ľudí, ktorému má tento rezort slúžiť.
Vzhľadom na dlhú a nízku dôveru verejnosti v súdnictvo sa nedá očakávať, že sa situácia zmení jednou novelou ústavy (hoci rozsiahlou a významnou) či zmenou súdnej mapy. Vyžaduje si to dlhodobú a veľmi delikátnu činnosť všetkých zúčastnených subjektov, a to najmä na strane súdov a sudcov. Zatiaľ sa nedá povedať, že by sa v tejto oblasti urobil výrazný posun, hoci dôveru v justíciu môže pomôcť obnoviť skutočnosť, že sa dôkladne, dôsledne, rýchlo a spravodlivo vyriešia všetky podozrenia spájané s trestnou činnosťou sudcov obvinených za posledný rok.