Hranice slobody prejavu na internete

Autor: Andrej Krajňák
Recenzovala: Eva Kováčechová
Grafický dizajn: Marek Mati

Rok vydania: 2022
ISBN: 978-80-89805-13-6

Stiahnite si:

Publikácia v PDF
Publikácia pre čítačky e-kníh (.epub)

Realizované s finančnou podporou Ministerstva spravodlivosti SR určenej na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Digitálne technológie sa stali za posledné roky neoddeliteľnou súčasťou našich každodenných životov a v súčasnosti si už len málokto vie predstaviť svet bez počítačov, smartfónov a neobmedzeného prístupu na internet. Technologický pokrok priniesol pozitívne zmeny do viacerých aspektov života a nezmazateľne zmenil aj spôsob komunikácie medzi ľuďmi. Kým v nedávnej minulosti boli hlavným zdrojom informácií televízne a tlačové média, dnes ich úlohu vo veľkej miere zastúpili internetové médiá a sociálne siete.

Zmenil sa spôsob, akým ľudia medzi sebou komunikujú, ale tiež akým ľudia hľadajú nové informácie a poznatky o udalostiach vo svete, na základe ktorých si vytvárajú svoje postoje a názory. Informácia, ktorú musel človek v nedávnej minulosti hodiny hľadať v encyklopédiách, je v súčasnosti dostupná v zlomku sekundu prostredníctvom pár klikov na klávesnici. Mohli by sme očakávať, že väčšia dostupnosť informácií spôsobí, že ľudia budú informovanejší, avšak v praxi vidíme pretlak protichodných informácií, v ktorých sa ľudia často nevedia orientovať.

V porovnaní s inými druhmi médií, je internet slobodné miesto, do ktorého môže ktokoľvek prispievať svojimi názormi bez potreby schválenia alebo odsúhlasenia nadriadenej autority. Na jednej strane sa otvorili možnosti na vyjadrenie názorov, ktoré sú obohacujúce a prínosné pre spoločnosť, na druhej strane sa zväčšil priestor na šírenie masovej nenávisti, nedemokratických ideológií, klamlivých a  manipulantových informácií, či extrémistickej propagandy.

Významným testom funkčnosti a spoľahlivosti internetu ako komunikačnej platformy bolo vypuknutie celosvetovej pandémie ochorenia COVID-19. Bolo viditeľnejšie ako kedykoľvek predtým, že internet sa stal priestorom nielen na prácu, vzdelávanie a zábavu, ale aj na ventiláciu vnútornej frustrácie. Okrem toho ovládlo internetový priestor množstvo informácií, ktoré sa snažili priniesť instantné odpovede na zložité problémy a ľudia začali viac ako kedykoľvek predtým podliehať konšpiráciám a dezinformáciám.

Šírenie dezinformácií a nenávistných útokov na internete je globálny problém, s ktorým sa v určitej miere potýka každá vyspelá spoločnosť. Právna regulácia online prostredia je pomerne nová oblasť, avšak za posledné roky môžeme pozorovať rôzne snahy a prístupy k tomu, ako vyvodzovať právnu zodpovednosť za šírenie nenávistných prejavov a dezinformácií v online prostredí, ktoré dovtedy bolo vnímané ako priestor neobmedzenej anonymity a „slobody“. Tieto snahy badať  v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) a tiež slovenských súdov, ktoré predovšetkým v nedávnej dobe priniesli viacero rozhodnutí, kde vymedzovali hranice slobody prejavu na internete.

Publikácia obsahovo nadväzuje na našu predchádzajúcu publikáciu „Nenávistné prejavy a  extrémizmus“, v ktorej sme zmapovali rozhodovaciu činnosť ESĽP v oblasti regulácie slobody prejavu a práva na informácie. Cieľom tejto analýzy bolo doplniť predchádzajúcu publikáciu o rozhodnutia ESĽP, ktoré sa zameriavajú výlučne na reguláciu slobody prejavu v online prostredí. Okrem toho analyzujeme vybrané rozhodnutia slovenských súdov v právoplatne skončených prípadoch, ktoré z nášho pohľadu predstavujú významný prínos k vymedzeniu hraníc slobody prejavu na internete v slovenskej judikatúre.

V druhej časti sa publikácia zameriava na analýzu administratívnych mechanizmov, ktoré sa používajú pri regulácii online médií a osobitne venujeme pozornosť inštitútu blokovania webových stránok z pohľadu slovenskej legislatívy a taktiež v komparácii k rozhodovacej činnosti ESĽP.

Vývoj v oblasti informačných technológií určite nie je ukončený a bude zaujímavé sledovať, ako sa bude týmto výzvam prispôsobovať právna regulácia na vnútroštátnej, ale aj medzinárodnej úrovni.

Do publikácie sme prevzali aj niekoľko existujúcich popisov rozhodnutí ESĽP, ktoré sa nachádzajú v systéme ASPI alebo sú zverejnené na internetovej stránke Ústavného súdu SR.

Andrej Krajňák
právnik VIA IURIS

Publikácia v PDF
Publikácia vo formáte epub pre čítačky kníh