Biela vrana 2021: Dá sa žiť bez ohľadu na históriu, ktorá nás poznačila?

Ocenenie Biela vrana za rok 2021 získali tri ženy. Jednou z nich je Lenka Tichánková, nezávislá poslankyňa Varína, ktorá sa snaží, aby obec našla nový názov pre ulicu Dr. Jozefa Tisu. Jej silný príbeh skvelo opísala naša kolegyňa Eva Kováčechová, v príhovore, ktorý predniesla na slávnostnom odovzdávaní ocenení

„Sloboda je luxus, to nie je žiadna sranda,“ tak začína jedna skladba zoskupenia Modré hory.

Sloboda nie je samozrejmá. Denne sa musíme usilovať, aby sme ju uchránili. Akonáhle slobodu začneme brať ako samozrejmosť, zaútočia na ňu tí, ktorí ju berú ako korisť. Žiť v slobode preto znamená žiť aktívnym životom. So záujmom a zodpovedne. Ako napísal Albert Schweitzer, „to od nás vyžaduje, aby sme mali na pamäti všetky ideály materiálneho a duchovného zdokonalenia človeka, spoločnosti a ľudstva“ … to nám „nedovoľuje stiahnuť sa do seba, ale prikazuje, aby sme venovali živý a čo najúčinnejší záujem všetkému, čo sa deje okolo nás. Pociťovať znepokojenie vo vzťahu k svetu, miesto toho, aby sme hľadali kľud niekde v ústraní.“

Napriek nezáujmu okolia zaujímať sa o okolie. Lebo sloboda nám to umožňuje a my máme za ňu zodpovednosť.

Život sa dá prežiť tak, že si budeme všímať len svoje záujmy. Nebudeme sa zaoberať minulosťou, nebudeme myslieť na budúcnosť. Čo bolo, bolo, nechajme tak, neriešme…Veď už to nezmeníme. Napokon, veď sme vtedy nežili. Ktovie, ako to bolo naozaj, nie sme historici, nevieme to vyhodnotiť. Koktejl vyhýbavých argumentov.

Ale dá sa skutočne oddeliť minulosť od prítomnosti? Je možné v prítomnom okamihu nevychádzať z minulosti a nesiahať do budúcnosti? Dá sa žiť bez ohľadu na históriu, ktorá nás poznačila? Dá sa tváriť, že táto história nebola? Majú nám stačiť legendy a rozprávky, len preto, že nás robia zdanlivo lepšími, než sme my alebo naši predkovia boli?

Dá sa žiť na ulici pomenovanej po zločincovi spoluzodpovednom za rozbitie republiky, odstránenie demokratického poriadku, zavedenie fašistického režimu, podporovanie a vedenie vojny, potláčanie povstania, … po človeku zodpovednom za perzekvovanie a deportácie 10-tisícov vlastných obyvateľov?

Dá sa žiť na ulici Dr. Jozefa Tisu?

Prekvapivo – dá sa a dokonca aj na Slovensku.

Sú ľudia, ktorí tieto otázky neriešia. Nezaujímajú ich, nevyrušujú ich. Veď bolo, ako bolo, aj tak, aj onak… nevieme, nepoznáme, a vlastne to bolo dobré – boli sme konečne hrdý národ.

A potom sú ľudia, ktorým to nielen prekáža, ale ktorí pokojne, pokorne, vytrvalo idú za tým, aby sa táto hanba odstránila.
Ako jedna žena, ktorá ide hoci aj sama proti väčšine. Vie, že symboly zla nie je možné ctiť a oslavovať. Vysvetľuje, presviedča susedov, spoluobyvateľov obce, miestnych poslancov. Zisťuje názory historikov, Ústavu pamäti národa, preveruje platné zákony.
Pri tom si vypočuje, aby sa odsťahovala, že ju tam nikto nechce, aby si premiestnila dvere svojho domu do inej ulice, aby neobťažovala, aby nekazila Vianoce.

Napriek tomu jej snaha o premenovanie tejto ulice ako symbolu našej národnej hanby pokračuje ďalej. Vie, že sloboda znamená aj zodpovedné hľadanie a presadzovanie pravdy. Sloboda nás núti prijať zodpovednosť aj za chyby, ktoré robíme alebo ktoré urobili naši predkovia. Kým sa nevyrovnáme s našimi temnými dňami, budú nás stále prenasledovať. Ide sama proti komunite, principiálne a vytrvalo. Usiluje sa búrať symboly zla z minulosti, lebo je to dôležité pre našu dnešnú slobodu a demokraciu.

Aj preto Lenka Ticháková nemôže prestať. Aj preto je Bielou vranou.

Ocenenie Biela vrana založili v roku 2008 Aliancia Fair-play a VIA IURIS. Od roku 2019 toto poďakovanie vzácnym ľuďom okolo nás, ktorí sú ochotní brániť pravdu a spravodlivos,ť udeľuje organizácia Bystriny. VIA IURIS v rade Bielej vrany naďalej zastupuje naša kolegyňa, adovkátka Eva Kováčechová.