17. decembra 2021

Diskusia VIA IURIS: Sloboda a zdržanlivosť vo verejnom prejave sudcu či sudkyne.

V akých prípadoch sa majú sudcovia zapájať do verejnej diskusie? Kedy majú byť vo svojich vyjadreniach skôr zdržanliví? A naopak, kedy by ich hlas malo byť počuť?

Toto sú otázky, na ktoré na Slovensku zatiaľ nepoznáme jasné odpovede. Preto sme zorganizovali odbornú diskusiu a tejto dôležitej téme súdnictva venovali náležitú pozornosť.

Naše pozvanie k okrúhlemu stolu prijalo množstvo odborníkov a odborníčok z významných slovenských i zahraničných inštitúcií.

Pohľady na túto tému zdieľali:

sudca Najvyššieho súdu Holandského kráľovstva,
predseda Najvyššieho správneho súdu SR,
bývalý predseda českého Nejvyššího správního soudu,
bývalá sudkyňa českého Ústavního soudu,
sudkyňa Európskeho súdu pre ľudské práva,
bývalý sudca Súdneho dvora Európskej únie,
sudcovia a sudkyne ďalších významných inštitúcií,
viacerí členovia Súdnej rady SR,
zástupcovia akademickej sféry a ďalší právnici a právničky.

Podujatie sa konalo vďaka finančnej podpore Ambasády Holandského kráľovstva.

V nasledujúcich riadkoch nájdete témy, ktorými sme sa v diskusii zaoberali.

Krátko na úvod

V porovnaní s obdobím spred 10 – 15 rokov sú slovenskí sudcovia a sudkyne v súčasnosti pomerne aktívni vo verejnom priestore. Využívajú sociálne siete, píšu blogy, komunikujú s médiami, dávajú rozhovory, prostredníctvom petícií sa angažujú nielen v témach týkajúcich sa justície. Osobitnou kategóriou sú vystúpenia niektorých sudcov v alternatívnych a dezinformačných médiách.

Sudcovia a sudkyne reprezentujú významné inštitúcie, a preto nie je možné opomínať, že spôsob ich verejného vystupovania ovplyvňuje dôveru ľudí v justíciu. Tá je na Slovensku dlhodobo mimoriadne nízka. Justícii nedôveruje viac ako 70 % slovenského obyvateľstva.

Slovensko má základné rámce, ktoré čiastočne vymedzujú verejné vystupovanie sudcov (zákon o sudcoch a prísediacich, Zásady sudcovskej etiky, rozhodnutia Súdnej rady SR). Diskusný priestor formujú aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, napríklad Baka v. Maďarsko, Wille v. Lichtenštajnsko, Kudeshkina v. Rusko. Čo však na Slovensku chýba, sú podrobnejšie interpretačné pravidlá a rozhodnutia v konkrétnych prípadoch, ktoré by tieto rámce bližšie špecifikovali.

Aká je situácia v zahraničí?

Holandské obyvateľstvo má vysokú dôveru v súdy. Až 76 % verejnosti justícii dôveruje. Dôsledkom je, okrem iného, aj značná zodpovednosť sudcov a sudkýň, ktorí dbajú na to, aby o túto dôveru neprišli. To sa potom odráža aj v ich rozvážnom vystupovaní vo verejnom priestore. Otvorenejší sú vo veciach týkajúcich sa národnej justičnej politiky, naopak, pomerne zdržanliví sú v prípade účasti v politických diskusiách. Ich vyjadrenia sú však prípustné a vítané vo veciach týkajúcich sa národnej justičnej politiky. Zdržanlivejší sú v prípade účasti v politických diskusiách.

Medzi krajinami západnej a východnej Európy je badateľný rozdiel v prístupe stanovenia rámcov pre slobodu prejavu sudcu či sudkyne. Napríklad v Nemecku môžu sudcovia a sudkyne komentovať aj politické otázky v širšom rámci, dokonca môžu kandidovať vo voľbách. Naopak, stredná a východná Európa má pravidlá pre takéto angažovanie sudcov nastavené užšie a striktnejšie.

Čo považujeme za najdôležitejšie?

Verejné prejavy sudcov a sudkýň majú podstatný vplyv na dôveru ľudí v justíciu a spravodlivosť, pretože cez nich vníma verejnosť súdnictvo ako celok. Preto je nevyhnutné o tejto téme diskutovať.
Sudcovia a sudkyne by sa mali verejne vyjadrovať, mali by vstupovať do verejného priestoru so svojimi názormi. Ich prejav by však mal byť dôstojný, rozvážny a vždy pravdivý. Mali by si byť vedomí, že reprezentujú súdnu moc na Slovensku. Preto by mali zniesť obmedzenia aj vo svojom súkromnom živote, nemôžu si dovoliť povedať čokoľvek, čo by chceli.
Sudcovia a sudkyne by sa mali aktívnejšie vyjadrovať v prípadoch, keď sa prijíma legislatíva, ktorá sa týka súdnictva a spravodlivosti. Pri týchto otázkach by mali byť sudcovia aktívnejší.
Prekročenie hraníc slobody prejavu sudcov a sudkýň sa rieši v rámci disciplinárnych konaní. Na Slovensku však nemáme v tejto oblasti dostatok príkladov a rozhodnutí, o ktoré sa vieme pri konaniach oprieť. Dôležitými preto budú rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý začal fungovať len v auguste tohto roku a medzi jeho kompetencie patrí aj disciplinárne konanie voči sudcom a sudkyniam. Významná bude naďalej aj úloha Súdnej rady SR pri vydávaní stanovísk týkajúcich sa etického kódexu a pri tvorbe návrhu nového etického kódexu, prípadne podrobnejších interpretačných pravidiel, ktoré by mohli niektoré čiastkové otázky vyriešiť.
Sudcovia by sa nemali zapájať do diskusií prostredníctvom médií, ktoré deformujú názory a ktoré sa neusilujú hľadať pravdu (napr. dezinformačné médiá).
Diskusia na sociálnych sieťach môže byť veľmi citlivá, v istom ohľade až nebezpečná, pretože diskutujúci môžu byť potenciálni účastníci konania. Preto sa niektorí prikláňajú k názoru, že je vhodnejšie sa jej zdržať úplne. Podľa iných názorov však môže byť aktivita sudcov a sudkýň na sociálnych sieťach užitočná a zmysluplná, predovšetkým s ohľadom na vzdelávací potenciál takéhoto zapájania sudcov.
Nemáme dostatok disciplinárnych rozhodnutí v oblasti týkajúcej sa hraníc slobody prejavu sudcov a sudkýň. Disciplinárne konania sú však vhodné skôr pre „veľké“ prípady. Pravidlá pre „menšie” prípady by mali byť súčasťou dokumentov týkajúcich sa etiky správania sudcov.
Pre reguláciu prejavov je osobitne dôležitá intenzívna, neprestajná diskusia o vhodných pravidlách komunikácie vo vnútri justície. Taká diskusia pomáha nachádzať odpovede na rôzne dilemy, ktoré ešte nespadajú pod disciplinárne previnenia. Pomáha tiež sudcov a sudkyne scitlivovať a cibriť ich vnímanie toho, čo je vhodné a čo vhodné nie je. Nie všetky prejavy, ktoré sú inak chránené slobodou prejavu, sú vhodné aj pre sudcov.
Etické pravidlá by mali stanoviť rámce, ktoré vedú skôr k zdržanlivosti vo vyjadreniach sudcov a sudkýň, čo však neznamená ich spoločenskú izoláciu.

Čo bude ďalej?

Oblasťou slobody prejavu sudcov a sudkýň sa budeme zaoberať aj naďalej. Táto diskusia bola len prvým krokom, ktorým sme chceli túto dôležitú tému otvoriť. Jej významnosť umocňuje aj fakt, že sloboda prejavu sudcov je témou aj Konzultatívnej rady európskych sudcov (poradný orgán Rady Európy v otázkach týkajúcich sa nezávislosti, nestrannosti a kompetencie sudcov) na rok 2022.

Odpovede na nevyjasnené otázky, ktoré sme si v diskusii položili, môžu byť návodom pre sudcov a sudkyne pri ich verejných vyjadreniach. Môžu byť impulzom k budúcim rozhodnutiam Najvyššieho správneho súdu v oblasti disciplinárnych konaní. Alebo len orientačným bodom všetkých, ktorí sa o tému zaujímajú.