Voľba policajného prezidenta

Vláda zaradila spiatočku pri zmenách v polícii

Minulý týždeň podala skupina koaličných poslancov a poslankýň návrh na zmenu zákona o štátnej službe v polícii. Navrhované zmeny môžu zásadným spôsobom ovplyvniť spôsob výberu policajného prezidenta, ako aj spôsob menovania riaditeľa policajnej inšpekcie.

Čo navrhujú?

  • Prezidenta policajného zboru vyberie minister vnútra, ktorý ho bude môcť kedykoľvek bez udania dôvodu aj odvolať.
  • Policajným prezidentom sa môže po novom stať nielen aktívny, ale aj bývalý policajt.
  • Vláda na návrh ministra menuje riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (tzv. policajnej inšpekcie), ktorá ho bude tiež môcť na návrh ministra odvolať bez udania dôvodu (vláda bude musieť v oboch prípadoch akceptovať návrh ministra).
  • Riaditeľom Úradu inšpekčnej služby môže byť aj bývalý policajt.

Čo to znamená?

Posledná zásadná zmena polície sa udiala v decembri 2018 ako reakcia na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Vtedy sa pravidlá pre vymenovanie a odvolanie prezidenta policajného zboru sprísnili práve preto, aby v tejto oblasti obmedzili politický vplyv. Už dávno predtým však odborná verejnosť a významná časť vtedajšej politickej opozície (dnes aj viacero strán vládnej koalície) požadovala, aby bol policajný prezident nezávislý od ministra vnútra. Dôvodom bolo práve obmedzenie politického tlaku na vykonávanie úloh policajného zboru.

Uvedený návrh je preto, podľa nášho názoru, krokom späť. Nevedie totiž k odpolizitovaniu tak kľúčovej inštitúcie, akou polícia je, práve naopak. V súčasnosti, keď sa polícia intenzívne zaoberá kauzami s rozsiahlym spoločenským dopadom, by mal byť politický vplyv na políciu minimálny, resp. mali by sme sa snažiť, aby ten vplyv nebol žiadny.

Zmeny legislatívy by preto nemali byť unáhlené a nesystémové, pretože zbytočne zvyšujú tlak na políciu. Platí to o to viac, že ide o poslanecké návrhy, ktoré neprešli štandardným procesom prípravy a kritickým posúdením širšej odbornej verejnosti, čiže hrozí, že budú schválené narýchlo a bez širšej odbornej diskusie.

Policajný zbor SR tu nie je na to, aby plnil politické úlohy. A ak nám ide o právny štát, poriadok a bezpečnosť, tak sa musíme maximálne snažiť, aby náš policajný zbor apolitickým a nestraníckym naozaj aj do budúcnosti ostal. A ak chceme prinavrátili dôveru ľudí v inštitúcie, tak sa legislatívne zmeny musia začať pripravovať s dostatočným časovým predstihom, priestorom na zapojenie odbornej verejnosti a hlavne odborne.

Naša vládna koalícia, resp. skupina jej poslancov sa vybrala zlým smerom. Ešte stále sa však môžu zastaviť a prvé chybné kroky napraviť.

Čo je potrebné urobiť?

Klasik by povedal, že „každé opakovanie je matkou múdrosti – s výnimkou opakovania hlúpostí.“ Vráťme sa preto k návrhom, ktoré sme spolu s ďalšími organizáciami presadzovali v roku 2018 v rámci iniciatívy Chceme veriť, ktoré platia stále:

  • Policajný zbor SR by podľa nás mal fungovať ako samostatná a nezávislá inštitúcia.
  • Policajného prezidenta by mala vyberať v transparentnom a verejnom výberovom konaní nezávislá odborná komisia; kandidáti na policajného prezidenta by mali byť vypočúvaní v parlamente; policajného prezidenta by mala menovať vláda.
  • Policajného prezidenta by bolo možné odvolať iba na základe presne zákonom vymedzených dôvodov – jeho odvolanie by nebolo závislé iba od rozhodnutia ministra vnútra.
  • Policajná inšpekcia vyšetrujúca trestnú činnosť policajtov ako aj príslušníkov iných zborov (Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Colnej správy) by bola nezávislá a nebola by podriadená ministrovi vnútra.
  • Riaditeľa policajnej inšpekcie by vyberala v transparentnom a verejnom výberovom konaní nezávislá komisia menovaná vládou. 

Parlament má koaličný návrh novely zákona schvaľovať na prelome novembra a decembra tohto roku. Sme presvedčení, že naše návrhy nestratili nič na svojej aktuálnosti. Určite sú dobrým vstupom do poctivej odbornej diskusie, ktorá by akýmkoľvek systémovým zmenám nastavenia pravidiel pre fungovanie Policajného zboru SR mala predchádzať.  

Teraz je len otázka, či o takúto diskusiu budú mať záujem poslanci NR SR. Čas ešte je, otázne je, či je aj vôľa. 

 

Blog VIA IURIS

Blog VIA IURIS

Kontakt pre médiá:
Telefón: +421 905 921 918
E-mail: media@viaiuris.sk

Mohlo by vás zaujímať

 

Share This