Návrh na zmeny vo výbere generálneho prokurátora je síce krokom vpred, no k zmenám chýba diskusia

V pondelok predložili poslanci návrh na zmeny zákonov, ktoré upravujú spôsob výberu generálneho prokurátora. Rozšírenie okruhu navrhovateľov a verejné vypočúvanie kandidátov za účasti zástupcov prezidenta považuje VIA IURIS za prínosný a nevyhnutný krok k odpolitizovaniu prokuratúry. Návrh však obsahuje aj zmeny, ktoré neprešli odbornou diskusiou a vzbudzujú otázniky.

POZITÍVNE ZMENY

Kristína Babiaková, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS: „Proces vypočutia kandidátov na generálneho prokurátora v parlamente má byť obdobný ako v prípade voľby kandidátov na ústavných sudcov. Predkladanie motivačných listov, verejné vypočutie s audiovizuálnym prenosom a možnosť klásť otázky aj zo strany zástupcov prezidenta vytvára predpoklady pre dobré spoznanie kandidátov. Rovnako oceňujeme aj to, že na kandidátov sa budú klásť vysoké nároky, okrem odborných predpokladov budú musieť spĺňať aj osobnostné predpoklady na výkon tejto funkcie ako napr. to, že jeho/jej doterajší život dávajú záruku, že bude funkciu generálneho prokurátora vykonávať riadne a čestne.“

NEVHODNÝ PROCES

Kristína Babiaková, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS: „Na druhej strane však nepovažujeme za vhodné, aby sa takáto zásadná zmena udiala bez širšej verejnej diskusie. Poslanecké návrhy, na rozdiel od tých vládnych, odborná ani laická verejnosť totiž nemôže pripomienkovať v riadnom procese. Funkcia generálneho prokurátora je jednou z kľúčových pozícií v štáte a keďže sa vláda vo svojom programovom vyhlásení prihlásila k princípom otvoreného vládnutia, diskusia o takejto zmene by mala byť samozrejmosťou. Ani taká zásadná zmena, aby generálnym prokurátorom mohol byť aj neprokurátor, neprešla žiadnou odbornou diskusiou. Ide podľa nás o tak zásadnú zmenu, že odborná verejná diskusia, ktorá by zohľadnila prínos a aj riziká navrhovanej zmeny, je nevyhnutná.“

OTÁZNE ZMENY

Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS: „Navrhovaná legislatívna zmena však obsahuje aj ďalšie ustanovenia, ktoré si vyžadujú diskusiu a vysvetlenie, prípadne doplnenie.

• Zmeny v kritériách

Návrh výrazným spôsobom upravuje predpoklady na výkon funkcie generálneho prokurátora. Zatiaľ čo pozitívom je vyžadovanie osobnostných a charakterových predpokladov na výkon tejto funkcie, návrh obsahuje aj zmeny v odborných predpokladoch na túto funkciu. Generálnym prokurátorom sa bude môcť stať osoba, ktorá ma 15 rokov právnickej praxe bez bližšej špecifikácie. Vzhľadom na to, že generálny prokurátor má významné riadiace ako aj rozhodovacie právomoci, kandidát by podľa nášho názoru mal spĺňať špecifickejšie kritériá. K tomu sa vyjadrila aj Benátska komisia, keď poukázala na to, že použitie skôr všeobecného výrazu než konkrétneho zoznamu kvalifikovaných skúseností alebo pozícií môže viesť k sporom. Na zváženie je preto bližšia špecifikácia odborných predpokladov ako napr. výkon funkcie prokurátora či trestného sudcu.

• Okruh navrhovateľov

Hoci dochádza k rozšíreniu okruhu navrhovateľov na kandidáta na generálneho prokurátora, považujeme za dôležité, aby medzi navrhovateľmi boli v širšej miere zastúpení samotní prokurátori. Znamenalo by to, že navrhnúť kandidáta na nového generálneho prokurátora by mohlo napr. zhromaždenie prokurátorov alebo existujúci generálny prokurátor.

• Nové možnosti navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora

Návrh sa okrem výberu generálneho prokurátora venuje aj jeho odvolaniu. Rozšírenie o nový dôvod odvolania generálneho prokurátora považujeme za nesystémový a vágny. Parlament by podľa tohto návrhu mohol totiž navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora prezidentovi aj v tom prípade, ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne. Uvedený návrh vzhľadom na jeho vágnosť podľa nášho názoru otvára priestor na politické zasahovanie do funkcie generálneho prokurátora zo strany poslancov ako aj nový nástroj na rýchle zbavenie sa nepohodlného generálneho prokurátora. Navyše ide o všeobecné výrazy, ktorých naplnenie treba preskúmať v riadnom procese. Aj v tomto prípade by sa malo preto postupovať systematicky a naplnenie tohto dôvodu pre odvolanie by mal preskúmať v disciplinárnom konaní ústavný súd tak, ako to robí aj pri iných dôvodoch. Súčasná právna úprava totiž predpokladá, že národná rada navrhne prezidentovi, aby generálneho prokurátora odvolal z funkcie, ak generálny prokurátor spácha čin, ktorý je podľa právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vydaného v disciplinárnom konaní nezlučiteľný s výkonom funkcie generálneho prokurátora. Z hľadiska ústavných garancií funkcie generálneho prokurátora, ako aj pre odpolitizovanie tejto funkcie je dôležité, aby sa o previneniach generálneho prokurátora aj naďalej rozhodovalo v disciplinárnom alebo v trestnom konaní.

• Lehoty na zverejnenie informácií a vyhlásenie voľby

Jedným z predpokladov transparentného procesu je stanovenie dostatočného času na predkladanie a spoznanie kandidátov na generálneho prokurátora. Predkladaný návrh navrhuje, aby informácie o kandidátoch boli zverejnené po dobu 20 dní, pričom pri kandidátoch na ústavných sudcov je to 45 dní, čo z hľadiska verejnej kontroly považujeme za primeranejšie. Za problematické však považujeme aj to, že návrh nepočíta s lehotou, ktorá by bola stanovená pre predsedu parlamentu, kedy má voľbu nového generálneho prokurátora vyhlásiť. Voľba nového generálneho prokurátora by mala byť vyhlásená v dostatočnom časovom predstihu pred uplynutím mandátu úradujúceho generálneho prokurátora, aby bol priestor aj pre prípadnú novú voľbu v parlamente. Skutočnosť, že je návrh predkladaný na poslednú chvíľu, by nemala byť dôvodom pre to, aby aspoň pre budúce voľby nebol proces nastavený dostatočne transparentne.

Všetky tieto nedostatky mohli byť odstránené a vyjasnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania, kedy by verejnosť mala možnosť návrh pripomienkovať. Poslanci ešte stále môžu využiť čas, ktorý majú k dispozícii a zvážiť prípadné zmeny návrhu.“