Programové vyhlásenie vlády obsahuje veľa dôležitých a ambicióznych cieľov

Keďže NR SR dnes schválila programové vyhlásenie vlády (PVV), je podľa organizácie VIA IURIS možné očakávať významný prínos k zlepšeniu stavu justície, posilnenie práv verejnosti na správe vecí verejných, ale aj ambicióznejší prístup v oblasti podpory občianskej spoločnosti a ochrany ľudských práv.

• Vyššia transparentnosť v prokuratúre, zmeny v kreovaní ústavného súdu. Pri viacerých inštitútoch však chýba priamy záväzok vlády
• Vláda prináša zlepšenie legislatívneho procesu, ale tiež ponúka nejasné riešenia v oblasti životného prostredia
• Vláda chce spolupracovať s občianskym sektorom a hlási sa k princípom otvoreného vládnutia

PRÁVNY ŠTÁT: Vyššia transparentnosť v prokuratúre, zmeny v kreovaní ústavného súdu. Pri viacerých inštitútoch však chýba priamy záväzok vlády.

V oblasti spravodlivosti je programové vyhlásenie vlády veľmi ambiciózne a v prípade jeho úplnej realizácie možno očakávať významný prínos k zlepšeniu stavu justície na Slovensku. V Programovom vyhlásení vlády (PVV) sú zahrnuté aj mnohé opatrenia, ktoré už dlhodobo vo VIA IURIS navrhujeme. Ide predovšetkým o návrhy týkajúce sa transparentnosti procesov a spôsobu kreovania prokuratúry, osobitne vo vzťahu ku generálnemu prokurátorovi a špeciálnemu prokurátorovi. V tomto bode PVV predpokladá rozšírenie okruhu navrhovateľov pre najvyššie prokurátorské funkcie a prijatie štandardov, ktoré sa osvedčili pri výbere sudcov ústavného súdu. Podľa PVV sa tiež predpokladá zvýšenie transparentnosti výberových konaní pre čakateľov a ďalších pracovníkov prokuratúry, otvorenie Rady prokurátorov pre osoby, ktoré nie sú prokurátormi, čo navrhovala aj VIA IURIS.

Navrhovali sme tiež zmeny v kreovaní Ústavného súdu Slovenskej republiky a počíta s nimi aj PVV. Okrem toho sa uvažuje o rozšírení právomoci ústavného súdu, dokonca až na úroveň individuálnej kontroly ústavnosti, ale len vo forme možnosti.

PVV predpokladá aj zriadenie Najvyššieho správneho súdu, ktorý okrem svojej originálnej agendy má plniť aj funkciu disciplinárneho súdu pre sudcov, prokurátorov a ďalšie právnické povolania. Na problém neefektívnych disciplinárnych konaní (predovšetkým vo vzťahu k sudcovským konaniam) vo VIA IURIS dlhodobo upozorňujeme a ich inštitucionalizácia v rámci najvyššieho správneho súdu môže byť významným pozitívnym posunom pri vyriešení tohto problému.

Z ďalších zaujímavých návrhov v oblasti právneho štátu treba spomenúť napríklad:

• Zavedenie zákona o zaisťovaní majetku z trestnej činnosti,
• Zavedenie trestného činu prikrmovania na postih korupčného správania,
• Sprísnenie preskúmavania majetkových pomerov sudcov, vrátane ich rodinných príslušníkov, a tiež zavedenie nástrojov pre Súdnu radu na preverenie spoľahlivosti sudcov,
• Zmeny v kreovaní Súdnej rady (okrem iného to predstavuje aj zvýšenie obsadzovania súdnej rady nesudcami),
• Zavedenie špecializácie sudcov na hlavné agendy, osobitne v rodinnoprávnej agende,
• Opatrenia vedúce k zefektívneniu správy súdov a k podpore používania informačných technológií na súdoch,
• Posilnenie ochrany zraniteľných osôb a postavenia obetí trestných činov,
• Nový Občiansky zákonník (ktorý by mohol nahradiť tento zásadný predpis, prijatý ešte v roku 1964),
• Zavedenie nového obchodného registra, a ďalšie.

V našich návrhoch na zlepšenie situácie v justícii sme navrhovali tiež zmeny v legislatívnom procese. PVV sa venuje aj tejto téme, avšak vo vzťahu k našim návrhom týkajúcim sa transparentnosti legislatívneho procesu pri návrhoch zákonov v parlamente je to len čiastočne. Naopak, sprísneniu legislatívneho procesu týkajúceho sa prijímania zmien Ústavy SR sa PVV nevyjadruje vôbec, čo vo VIA IURIS vnímame ako nedostatok. V tejto oblasti budeme naďalej presadzovať, aby sa v procese zmeny ústavy úplne vylúčila možnosť skráteného legislatívneho konania a aby minimálna doba medzi jednotlivými čítaniami v parlamente bola dlhšia.

Okrem chýbajúceho sprísnenia legislatívnych zmien Ústavy SR považujeme za slabinu aj skutočnosť, že pri viacerých zaujímavých inštitútoch chýba priamy záväzok vlády. PVV totiž na viacerých miestach skôr načrtáva úvahy o riešení niektorých konkrétnych situácií formou „prehodnotenia doterajšej úpravy“ či „zváženia zavedenia inštitútu“. Nejde teda o priame záväzky, ale o možnosti vývoja a zmien.

„Napriek tomu, vláda v PVV v oblasti právneho štátu predstavila veľmi progresívny a ambiciózny plán. PVV predstavuje riešenia najvážnejších problémov právneho štátu a je šanca, že ak sa správne zrealizujú, skutočne prispejú k zvýšeniu dôvery verejnosti nielen v súdnictvo, ale aj v ďalšie  inštitúcie dôležité pre fungovanie právneho štátu,“ zhodnotila Eva Kováčechová, advokátka spolupracujúca s VIA IURIS.

OBČAN: Vláda kladie dôraz na zlepšenie legislatívneho procesu, ale tiež ponúka nejasné riešenia v oblasti životného prostredia

PVV obsahuje veľmi jasnú inštrukciu vo vzťahu k zmene zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá by mala znamenať posilnenie práv verejnosti na informácie a zároveň odstránenie nedostatkov, ktoré sa v praxi dlhodobo objavujú. PVV tiež obsahuje pomerne jednoznačné inštrukcie, akým spôsobom sa posilní zverejňovanie informácií, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti. V tomto ohľade je možné vyjadriť kladné hodnotenie.

Čo sa týka účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch orgánov verejnej správy, tam už inštrukcie PVV až také jasné nie sú, resp. ak sú, zásadne súčasný stav nezlepšujú. To, že sa pozícia verejnosti v rozhodovacích procesoch nezhorší, je možné dedukovať len zo všeobecných prehlásení. Chýba však napr. výslovne prihlásenie sa vlády k zachovaniu práv verejnosti pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia, ktoré vyplývajú z tzv. Aarhuského dohovoru. Rozdiel je v tomto ohľade možné vidieť pri deklarovaní práv verejnosti účastniť sa procesov na samosprávnej úrovni, kde je zjavná snaha o ich posilnenie, čo sa dá privítať.

Vo vzťahu k problematike účasti verejnosti na legislatívnom procese je základným nedostatkom súčasnej praxe úplná absencia verejnosti pri prerokúvaní návrhov zákonov v Národnej rade SR. Vítame preto, že vláda chce tento problém riešiť. Rovnako vítame, že vláda kladie veľký dôraz na zlepšenie legislatívneho procesu ako takého.

V oblasti ochrany životného prostredia sú niektoré konkrétne opatrenia, ktoré sa dajú hodnotiť kladne (napr. prehodnotenie rozsahu budovania malých vodných elektrární). Zarážajú však viaceré všeobecné a vágne formulácie, kde vôbec nie je jasné, aký obsah sa pod tým má hľadať. Nie je napr. jasné ako bude prebiehať „reforma štátnej ochrany prírody“, čo znamená „jednotná správa chránených území pod MŽP SR“ či akým spôsobom dôjde k zlepšeniu „vymožiteľnosti práva v ochrane prírody“. V tejto oblasti je však výslovným sklamaním absencia zásadnej zmeny procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie, kde vláda napr. úplne opomína najväčšie negatívum súčasného stavu, ktorým je finančná previazanosť spracovateľov dokumentácie EIA s investormi. Rovnako je sklamaním, že vláda nijakým spôsobomnerieši znovuzavedenie špecializovanej štátnej správy v oblasti starostlivosti o životné prostredie.

„Vo všeobecnosti sa zdá, že v nami sledovaných oblastiach by nemalo dôjsť k zásadnému zhoršeniu oproti súčasnému stavu. Zároveň však v oblastiach, ktoré nevyhnutne potrebujú zásadný posuv vpred (ide najmä o oblasť ochrany životného prostredia) PVV niektoré problémy buď vôbec nereflektuje, alebo ich riešenia pomenúva nejasne a vágne,“ podotýka Imrich Vozár, právnik VIA IURIS.

OBČIANSKA SPOLOČNOSŤ: Vláda sa prihlásila k podpore aktívneho občianstva a ľudských práv a chce spolupracovať s občianskym sektorom

V porovnaní s predchádzajúcim programovým vyhlásením vlády, je program súčasnej vlády v oblasti podpory občianskej spoločnosti a ľudských práv oveľa ambicióznejší.

Základným rámcom je jasné prihlásenie sa terajšej vlády k podpore ľudských práv, aktívneho občianstva a rozvoja občianskej spoločnosti, ktorú vníma ako jeden z dôležitých pilierov demokracie našej krajiny. Vyzdvihujeme, že má za cieľ podporovať organizácie aktívne a potrebné v rôznorodých oblastiach spoločnosti – napr. ľudské práva, boj proti korupcii, práca so znevýhodnenými a slabšími sociálnymi skupinami, či prevencia extrémizmu.

Vo vyhlásení tiež deklaruje záujem o spoluprácu s občianskym sektorom, ktorá vychádza z princípov partnerstva, rovnocennosti, transparentnosti a efektívnosti. To vnímame ako jeden zo základných krokov k zachovaniu a zlepšovaniu prostredia pre fungovanie občianskej spoločnosti. Regulácie a verejné politiky týkajúce sa mimovládneho sektora chce vláda prijímať v úzkom dialógu s ním.

Tak ako v predchádzajúcom vyhlásení vlády, aj táto vláda sa hlási k princípom otvoreného vládnutia. Uvádza, že ho bude uplatňovať na všetkých úrovniach a vo všetkých orgánoch verejnej moci.

V oblasti financovania má vláda za cieľ posilniť systémové financovanie mimovládnych organizácií podľa zákona o registri mimovládnych organizácií, ktorý vznikol na základe dlhodobého dialógu s občianskymi organizáciami. Register momentálne nie je spustený, vláda však uvádza, že ho plánuje dobudovať. Dôležitým faktom je, že vo vyhlásení podporuje zachovanie systému asignácie 2 % z dane a rovnako chce zhodnotiť možnosti rozšírenia asignácie podielu dane z príjmu, čo však bližšie nekonkretizuje. Vítame tiež, že sa zaväzuje vytvárať podmienky na transparentnú a efektívnu podporu mimovládnych neziskových organizácií z verejných a európskych zdrojov. Vo vyhlásení ďalej sa uvádza, že pozornosť bude venovať aj podpore filantropie, individuálneho darcovstva a moderných spôsobov realizácie verejných zbierok, nehovorí však, o aké konkrétne kroky a formy pôjde.

V oblasti inštitucionálnej podpory komunikácie medzi štátom a občianskymi organizáciami pozitívne hodnotíme, že má ambíciu zachovať Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti, ako aj jej existujúce stále poradné orgány pre oblasť občianskej spoločnosti.

Vítame, že sa vláda hlási sa k podpore dobrovoľníctva a všetkých foriem vzdelávania v prospech posilnenia občianskeho povedomia o význame demokracie a jej kľúčových pilierov a nástrojov, vyhlásenie však neobsahuje konkrétne stratégie a kroky.

„Oceňujeme, že sa Vláda SR zreteľne prihlásia k podpore občianskej spoločnosti a ľudských práv. Rovnako vítame jej záujem o spoluprácu s občianskym sektorom. Vnímame to ako pozitívny krok na ceste k zachovaniu a zlepšovaniu prostredia pre fungovanie občianskych organizácií a iniciatív,“  uzatvára Ivana Kohutková, líderka programu Občianska spoločnosť vo VIA IURIS.

​​