Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Toto právo možno obmedziť, len ak je to nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, na ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu.

Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením. Konanie zhromaždenia stačí iba vopred oznámiť obci alebo mestu.

Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov, skupina osôb alebo právnická osoba, ak má sídlo, podnik alebo organizačnú zložku v SR.

Obec (mesto) môže výnimočne a len za podmienok uvedených v zákone zakázať zhromaždenie alebo nariadiť jeho rozpustenie. V takom prípade sa zvolávateľ môže účinne brániť na súde.

Súd má povinnosť rozhodnúť o oprávnenosti takéhoto kroku do troch dní.

Zhromaždenia sa nesmú konať v okruhu 50 m od Národnej rady SR a alebo od miest, kde rokuje alebo rokujú jej výbory. Podobne, v čase zasadania ústavného súdu sú zakázané zhromaždenia za účelom pôsobenia na jeho rozhodovanie, a to v okruhu 50 m od budovy ústavného súdu alebo miesta, kde tento súd pojednáva.

Zvolávateľ je povinný najmenej päť dní pred zhromaždením písomne oznámiť konanie zhromaždenia obci, na území ktorej sa má zhromaždenie konať. Oznámenie v kratšej lehote úrad môže (a nemusí) prijať. V prípade, že úrad oznámenie neprijme, išlo by o neoznámené zhromaždenie a zvolávateľ by sa dopustil priestupku (v prípade fyzickej osoby, s pokutou do 165 eur) alebo správneho deliktu (u právnickej osoby, s pokutou do 663 €) proti zhromažďovaciemu právu .

Oznámenie o konaní zhromaždenia musí obsahovať tieto údaje:

– účel zhromaždenia, deň a miesto jeho konania, čas začatia a predpokladaný čas jeho ukončenia
– predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia
– opatrenia, ktoré zvolávateľ urobí, aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom (ako napríklad počet usporiadateľov, spôsob ich označenia, a pod.)
– ak má ísť o pouličný sprievod, východiskové miesto, cestu a miesto ukončenia
– meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko zvolávateľa, u právnickej osoby jej názov, sídlo a meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený vo veci konať v jej mene
– meno, priezvisko a bydlisko toho, kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa
– ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev (priestory pod šírim nebom prístupné bez obmedzenia), je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho, kto je vlastníkom, prípadne užívateľom pozemku.

Ak chýba niektorý z týchto údajov, alebo ak sú údaje nepresné, úrad na to zvolávateľa čo najskôr upozorní. Oznámenie sa považuje za platné až po odstránení nedostatkov.

Zvolávateľ môže účastníkov zhromaždenia pozývať ústne, písomne a dokonca aj prostredníctvom obecného rozhlasu. Obce a štátne orgány poskytujú zvolávateľovi potrebnú súčinnosť.

Zvolávateľ sám alebo prostredníctvom usporiadateľov zodpovedá za priebeh zhromaždenia. Okrem iného je zvolávateľ, na požiadanie obce, povinný pomáhať pri zabezpečení riadneho priebehu zhromaždenia, dbať o jeho pokojný priebeh a tiež o to, aby sa neodchyľovalo od oznámeného účelu zhromaždenia. Zvolávateľ je tiež povinný zhromaždenie riadne ukončiť.

Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov. Ak hrozí, že by niekto rušil zhromaždenie, zvolávateľ môže požiadať obecný úrad alebo políciu o poskytnutie ochrany zhromaždeniu.

Zhromaždenie môže rozpustiť zástupca obce alebo policajt len v týchto prípadoch:

– ak bolo zakázané
– ak zhromaždenie nebolo oznámené a nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz
– ak sa oznámené zhromaždenie podstatne odchýli od oznámeného účelu takým spôsobom, že by bolo odôvodnené ho zakázať
– ak účastníci zhromaždenia páchajú trestné činy a nápravu sa nepodarilo zaistiť inak, najmä zákrokom proti individuálnym páchateľom
– ak sa oznámené zhromaždenie koná vo večerných hodinách a pokračuje aj po čase, kedy malo byť ukončené.

Proti rozpusteniu zhromaždenia nemožno podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu o rozpustení zhromaždenia je možné podať iba žalobu na súd (§ 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

Žalobca musí byť v konaní zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Žalobu môže podať zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o rozpustení zhromaždenia.

Žaloba sa podáva proti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (starosta obce).

Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:

a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.

K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.

Správny súd musí rozhodnúť o žalobe do troch dní od jej doručenia. Príslušným na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Správny súd po preskúmaní žaloby uznesením rozhodne, či zhromaždenie bolo alebo nebolo rozpustené v súlade so zákonom. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania rozhodnutia a uvedenie dôvodu, pre ktorý považuje rozhodnutie za nezákonné.

Zákaz zhromaždenia je veľmi vážnym obmedzením zhromažďovacieho práva. Obec môže zhromaždenie zakázať len z nasledujúcich dôvodov:

– účel zhromaždenia, ktorý je uvedený v oznámení, smeruje k výzve popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie alebo sociálne postavenie alebo na podnecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov,
– účel smeruje k výzve dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti, prípadne inak porušovať ústavu a zákony
– zhromaždenie sa má konať na mieste, kde by účastníkom hrozilo závažné nebezpečenstvo pre ich zdravie
– na rovnakom mieste a v rovnaký čas sa má podľa skôr doručeného oznámenia konať iné podujatie respektíve zhromaždenie a zvolávatelia sa nedohodli na úprave času konania zhromaždení (ak sa nedá určiť, ktoré oznámenie bolo doručené skôr, rozhodne sa za účasti zvolávateľov žrebovaním)

Obec okrem toho môže zakázať zhromaždenie vtedy, ak sa má konať v mieste, kde by potrebné obmedzenie dopravy a zásobovania bolo v závažnom rozpore so záujmom obyvateľstva (tento dôvod zákazu však môže úrad využiť len vtedy, ak sa zhromaždenie môže bez neprimeraných ťažkostí konať aj inde, bez toho, aby by sa tým zmaril účel zhromaždenia). Obec musí o zákaze zhromaždenia rozhodnúť do 3 dní od jeho oznámenia.

Rozhodnutie o zákaze zhromaždenia obec doručuje oznamovateľovi a v deň jeho vydania vyvesí na úradnej tabuli a vyhlási rozhlasom alebo iným obdobným spôsobom a na internete, ak ho má obec k dispozícii.

Vyvesením na úradnej tabuli je rozhodnutie zvolávateľovi doručené. Ak obec do 3 dní od oznámenia zhromaždenia nevyvesí písomné vyhotovenie rozhodnutia o zákaze rozhodnutia na svojej úradnej tabuli, môže zvolávateľ zhromaždenie usporiadať.

Proti zákazu zhromaždenia nemožno podať odvolanie.

Proti rozhodnutiu o zákaze zhromaždenia je možné podať iba žalobu na súd (§ 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku).

Žalobca musí byť v konaní zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Žalobu môže podať zvolávateľ zhromaždenia, ktorý tvrdí, že neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozhodnutia o zákaze zhromaždenia.

Žaloba sa podáva proti orgánu, ktorý rozhodnutie vydal (starosta obce).

Žaloba musí byť podaná v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia, proti ktorému smeruje.

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:

a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ne žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.

K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.

Správny súd musí rozhodnúť o žalobe do troch dní od jej doručenia. Príslušným na rozhodnutie je krajský súd, v ktorého obvode má sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni.

Ak správny súd po preskúmaní zistí, že žaloba nie je dôvodná, uznesením ju zamietne.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia. Vo výroku uvedie účel zhromaždenia, zvolávateľa zhromaždenia a číslo a deň vydania zrušeného rozhodnutia.

Ak správny súd zruší rozhodnutie o zákaze zhromaždenia, zvolávateľ je oprávnený zhromaždenie usporiadať podľa pôvodného oznámenia alebo do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia správneho súdu.

Ak sa ktokoľvek pokúsi neoprávnene brániť inému vo využívaní zhromažďovacieho práva, môže ísť podľa intenzity zásahu buď o priestupok proti zhromažďovaciemu právu alebo dokonca o trestný čin.

O priestupku a o sankcii zaň (pokuta do výšky 165 €) rozhoduje okresný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy, v ktorého územnom obvode bol priestupok spáchaný a podnet na začatie takéhoto konania môže dať ktokoľvek. Priestupku podľa § 14 ods. 2 zákona o zhromažďovacom práve sa dopustí ten, kto:

– neuposlúchne poriadkové opatrenia zvolávateľa alebo určených usporiadateľov zhromaždenia alebo týmto osobám bráni v plnení ich povinnosti
– neoprávnene sťažuje účastníkom zhromaždenia prístup na zhromaždenie alebo im v tom bráni
– ako účastník zhromaždenia má pri sebe zbraň a z okolností možno usudzovať, že ju chce použiť na páchanie násilia alebo na hrozbu násilím
– neoprávnene vnikne do zhromaždenia
– neprístojným správaním bráni účastníkom v splnení účelu zhromaždenia
– bráni účastníkom zhromaždenia, aby sa pokojne rozišli
– ako účastník zhromaždenia má zakrytú tvár spôsobom znemožňujúcim identifikáciu počas policajného zákroku a na odkrytie tváre bol vyzvaný
– neoprávnene a úmyselne bráni inému vo výkone zhromažďovacieho práva

Trestného činu porušovania slobody združovania a zhromažďovania podľa § 195 Trestného zákona (č. 300/2005 Z.z.) sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy obmedzuje vo výkone jeho združovacieho alebo zhromažďovacieho práva. Za tento skutok sa môže potrestať odňatím slobody až na 2 roky.

Odňatím slobody až na jeden rok sa môže potrestať každý, kto sa v súvislosti so zhromaždením násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia protiví poriadkovým opatreniam zvolávateľa alebo usporiadateľov.

Trestné činy vyšetrujú vyšetrovatelia policajného zboru a na základe obžaloby prokurátora o nich rozhodujú súdy. Podnet na začatie trestného stíhania môže dať ktokoľvek, až vyšetrovateľ alebo prokurátor však rozhodnú, či trestné stíhanie začnú alebo nie. Priestupku alebo trestného činu na úseku porušovania slobody združovania a zhromažďovania sa môžu dopustiť len fyzické osoby. Avšak aj právnická osoba ako zvolávateľ môže byť za porušenie právnych predpisov súvisiacich so zhromažďovaním potrestaná, ak sa dopustí iného deliktu. Ide o prípady, keď právnická osoba ako zvolávateľ zhromaždenia:

– zvolala alebo usporiadala zhromaždenie bez toho, aby si splnila oznamovaciu povinnosť
– usporiadala zhromaždenie, ktoré bolo zakázané
– nezabezpečila oznámený počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov
– riadila priebeh zhromaždenia tak, že sa podstatne odchýlilo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení
– neukončila zhromaždenie konané vo večerných hodinách v čase, ktorý určila obec, čím došlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja

V takomto prípade konanie uskutoční príslušná obec podľa správneho poriadku a právnickej osobe môže byť uložená pokuta až do výšky 663 €. Pri ukladaní pokuty obec prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania.

Ak zhromaždenie presahuje územie obce, pôsobnosť obce vykonáva obvodný úrad.

Nižšie nájdete praktické vzory podaní, súvisiace právne predpisy a užitočné odkazy k téme Ako zvolať zhromaždenie? Vzory podaní vám môžu pomocť v komunikácii so štátnymi orgánmi. Môžete si ich upraviť podľa vlastných potrieb, sú k dispozícii na stiahnutie zdarma.

Vzory podaní
Oznámenie o konaní zhromaždenia (1)
Oznámenie o konaní zhromaždenia (2)
Odvolanie proti zákazu zhromaždenia (1)
Odvolanie proti zákazu zhromaždenia (2)

Na stiahnutie
Publikácia Zhromaždenia, demonštrácie, mítingy: Právny radca zvolávateľa a účastníka verejného zhromaždenia (1999, autori Ján Hrubala, Pavol Žilinčík)

Súvisiace právne predpisy
Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, 209/1992 Zb. Európsky dohovor (článok 11)
Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, 120/1976 Zb. (článok 21)
Ústava Slovenskej republiky, 460/1992 (článok 28)
Zákon č. 84/1990 Zb. o zhromažďovacom práve

Užitočné odkazy
Právo pre ľudí: Povedzme to na námestí » krátky film VIA IURIS o účasti občanov v konaniach
Poučenie a postup pri oznámení verejného zhromaždenia » webová stránka Starého mesta Bratislava

OTÁZKA: Čo treba urobiť, aby som mohol zorganizovať zhromaždenie?
ODPOVEĎ: Najmenej 5 dní pred termínom plánovaného zhromaždenia (najskôr však 6 mesiacov predo dňom konania) je potrebné podať oznámenie príslušnej obci, kde sa má zhromaždenie uskutočniť. Oznámenie v kratšej lehote úrad môže (a nemusí) prijať. V prípade, že úrad oznámenie neprijme, išlo by o neoznámené zhromaždenie a zvolávateľ by sa dopustil priestupku proti zhromažďovaciemu právu. Oznámenie má predpísané náležitosti a odporúčame ho podať doporučenou poštou alebo osobne, medzi 8:00 a 15:00 v pracovných dňoch (to je minimálna doba, v ktorej obec musí prijímať oznámenia).

OTÁZKA: Aké práva a povinnosti má organizátor zhromaždenia?
ODPOVEĎ: Organizátor, čiže zvolávateľ zhromaždenia, je oprávnený pozývať na účasť na zhromaždení, požiadať obec aby pozvánku na zhromaždenie vyhlásila miestnymi rozhlasom, požiadať o pomoc obec, štátne orgány a organizácie a požiadať políciu aby zhromaždeniu poskytla ochranu.

OTÁZKA: Aké povinnosti má organizátor zhromaždenia?
ODPOVEĎ: Organizátor, resp. zvolávateľ zhromaždenia, musí oznámiť konanie zhromaždenia v lehote a spôsobom, ktorý ukladá zákon, poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia, zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov, riadiť priebeh zhromaždenia aby sa podstatne neodchyľovalo od účelu zhromaždenia, dávať záväzné pokyny usporiadateľom, dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia, aby sa nenarušovalo a nakoniec zhromaždenie ukončilo.

OTÁZKA: Aké povinnosti majú účastníci zhromaždenia?
ODPOVEĎ: Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny organizátora, zdržať sa všetkého, čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia, pokojne sa rozísť po ukončení zhromaždenia, bez meškania opustiť miesto zhromaždenia, nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny, alebo iné predmety, ktorými možno ublížiť na zdraví, nesmú mať svoju tvár zakrytú spôsobom znemožňujúcim identifikáciu, ak je proti nim vykonávaný služobný zákrok polície a policajt ich na odkrytie tváre vyzval.

OTÁZKA: Aký postup sa odporúča v prípade, ak zhromaždenie rušia provokatéri alebo násilníci?
ODPOVEĎ: Ak osoby, ktoré rušia priebeh zhromaždenia neprístojným správaním, treba požiadať o opustenie zhromaždenia aj za spolupráce s políciou. V prípade, že zhromaždenie ruší početná skupina osôb, treba zasiahnuť už v zárodku „protiakcie“, napríklad upozornením, že využívate zhromažďovacie právo a toto právo nemožno rušiť „protizhromaždením“, ktoré ani nebolo oznámené. Ak to nejde, treba požiadať o pomoc políciu. Treba však zdôrazniť, že prejavy nesúhlasu s priebehom zhromaždenia, vztýčenie protestných plagátov a pod., pokiaľ tieto prejavy nie je sú neprístojné (neslušné, vulgárne…) alebo pokiaľ skandovanie fyzicky neznemožní priebeh zhromaždenia, nemožno považovať za nezákonné rušenie zhromaždenia, ale výkon ústavou garantovaného práva na slobodu prejavu a slobodu zhromažďovania. Každý vzniknutý problém treba posudzovať individuálne, pričom platí, že na zhromaždení máme právo prejavovať svoj názor, ale nemáme právo znemožniť jeho priebeh. V takom prípade môže ísť o neoprávnené vniknutie do zhromaždenia a o priestupok zo strany provokatérov aj tým, že robia na tom istom mieste neoznámené zhromaždenie.

OTÁZKA: Kedy možno zhromaždenie zakázať alebo rozpustiť?
ODPOVEĎ: Zakázanie aj rozpustenie zhromaždenia sú možné len z dôvodov výlučne uvedených v zákone. O zákaze zhromaždenia rozhodne obec najneskôr do 3 dní od okamihu, keď dostala platné oznámenie. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve zvolávateľa, aby zhromaždenie ukončil, ak sa tak nestane, oznámi účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Je potrebné, aby zástupca obce všetkým účastníkom zrozumiteľne oznámil dôvody na rozpustenie a upozornil na následky neuposlúchnutia výzvy. Ak zhromaždenie nebolo zakázané a nebolo ani ohlásené, možnosť rozpustiť ho závisí od toho, či nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz.

OTÁZKA: Môže byť spontánne zhromaždenie (nikým nezvolané a neorganizované) kedykoľvek rozpustené?
ODPOVEĎ: Nie ani takéto zhromaždenia, ktorými občania spontánne reagujú na závažné udalosti, nemožno rozpustiť bezdôvodne. Dôvody, pre ktoré môžu byť rozpustené sú rovnaké ako pri neohlásených zhromaždeniach, čiže ak nastali okolnosti odôvodňujúce jeho zákaz.

OTÁZKA: Aké má právomoci polícia a aké obec?
ODPOVEĎ: Obec aj polícia majú právomoci a povinnosti súvisiace so zabezpečením poriadku počas a po konaní zhromaždenia. Obec môže na miesto konania zhromaždenia vyslať svojho zástupcu, ktorému je organizátor povinný umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia. Obec je povinná oznámiť polícii konanie zhromaždenia a tiež to, že rozhodla o zákaze zhromaždenia, a to bezodkladne po doručení oznámenia o uskutočnení zhromaždenia alebo po vydaní rozhodnutia o zákaze zhromaždenia. Obec môže zvolávateľovi uložiť, aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak, aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja. Ak sa zhromaždenie koná, hoci bolo zakázané, zástupca obce vyzve organizátora, aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia, aby sa účastníci pokojne rozišli, oznámi zástupca obce účastníkom, že zhromaždenie je rozpustené a vyzve ich, aby sa pokojne rozišli. Za neprítomnosti zástupcu obce môže takýmto spôsobom rozpustiť zhromaždenie aj policajt. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom, aby bolo účastníkom zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Ak je obava, že zhromaždenie bude rušené, môže zvolávateľ požiadať obec alebo políciu, aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana.

OTÁZKA: Čo treba robiť, ak obec zhromaždenie neoprávnene zakáže?
ODPOVEĎ: Do 15 dni od doručenia rozhodnutia obce o zákaze zhromaždenia môže zvolávateľ žalobu na súde. Pre konanie platia ustanovenia § 402 a nasl. Správneho súdneho poriadku. Žaloba nemá odkladný účinok.

OTÁZKA: Ako mám v žalobe proti rozpusteniu zhromaždenia označiť rozhodnutie, ktorým policajt (veliteľ zásahu) rozpustil zhromaždenie, nakoľko ho policajt iba ústne oznámil účastníkom zhromaždenia? Je to vôbec rozhodnutie v právnom zmysle slova?
ODPOVEĎ: Rozhodnutie policajta je potrebné špecifikovať jednoducho ako konanie XY policajta, ktorým bolo v čase XY rozpustené zhromaždenie v čase a mieste XY.

OTÁZKA: Koho mám žalovať resp. koho mám označiť ako orgán, ktorý rozhodnutie o rozpustení zhromaždenia vydal? Mám označiť konkrétneho policajta alebo riaditeľstvo policajného zboru?
ODPOVEĎ: Keďže policajt nemá právnu subjektivitu ako zástupca policajného zboru, je potrebné žalovať celý príslušný orgán – za žalovaného by sme označili príslušné krajské riaditeľstvo policajného zboru v XY.

OTÁZKA: Ktorý súd je príslušný na prejednanie žaloby proti rozhodnutiu o rozpustení zhromaždenia?
ODPOVEĎ: Na prejednanie žaloby je príslušný krajský súd podľa sídla žalovaného.

OTÁZKA: Aký súdny poplatok sa platí za konanie o žalobe proti rozhodnutiu o rozpustení zhromaždenia?
ODPOVEĎ: Súdny poplatok je vo výške 50 Euro.

OTÁZKA: V prípade neúspechu budem povinný uhradiť protistrane trovy konania a trovy právneho zastúpenia
ODPOVEĎ: Keďže ide o orgán verejnej moci, nevznikajú mu žiadne trovy a tiež nemá dôvod byť zastúpený advokátom, keďže tieto úrady majú svojich právnikov. Vo väčšine právnych konaní to je tak, že orgány verejnej moci si trovy neuplatňujú.