Bagrovanie zákonov

Pozreli sme sa na to, ako často jednotlivé vlády od roku 1994 pri schvaľovaní zákonov obchádzali štandardný legislatívny proces. Dostupné dáta ukázali, že v aktuálnom volebnom období použila vláda skrátené legislatívne konanie až pri štvrtine zo všetkých prijatých zákonov. Nič podobné sme tu doteraz nemali.

AŽ 97 ZO 403 NEPREŠLO CEZ ŠTANDARDNÝ PROCES

Od svojho zvolenia v roku 2020 až do októbra 2022 prijali vlády Igora Matoviča a neskôr Eduarda Hegera celkom 403 zákonov. Z nich až 97 pretlačili mimo štandardný legislatívny proces, čo predstavuje 24,07 % zo všetkých prijatých zákonov.

Počas tohto volebného obdobia obchádzali politici zákon o tvorbe právnych predpisov až päťkrát častejšie než dve predchádzajúce vlády. V rokoch 2012 – 2016 bolo v skrátenom legislatívnom konaní prijatých 5,27 % a v rokoch 2016 – 2020 5,80 % zo všetkých zákonov.

Je jasné, že svoj podiel na takto vysokom počte zákonov prijatých mimo štandardných postupov mala pandémia, kedy bolo nevyhnutné prijímať niektoré zákony najrýchlejším možným spôsobom. V pandemickom roku 2020 bola takto prijatá až takmer polovica (47,58 %) zo všetkých zákonov (59 zo 124).

No ani pandémia Covid-19 neoprávňuje prijímať akékoľvek zákony v skrátenom legislatívnom konaní, na čo napríklad politikov v susednej Českej republike upozornil už aj ústavný súd.

PANDÉMIA SKONČILA, ZÁKONY SA BAGRUJÚ ĎALEJ

Hoci pandémia ustúpila, nastavený trend bagrovania zákonov mimo štandardný zákonný postup pretrváva aj v roku 2022. Najbrutálnejším príkladom zneužitia skráteného legislatívneho konania bol protiinflačný balíček z hlavy ministra financií.

Hoci išlo o zákony, ktoré by nás všetkých každý rok stáli viac ako miliardu eur, k návrhom neprebehla žiadna verejná diskusia, priestor na vyjadrenie nedostali odborníci, štátne organizácie ani samosprávy. Od zrodu myšlienky po rokovanie v parlamente prešli len tri dni.

Dôsledkom chýbajúcej diskusie sú zásadné chyby, ktoré sa v protiinflačnom balíčku objavili aj tesne pred hlasovaním. Napríklad minister financií vo svojom návrhu krúžkového úplne zabudol na deti so zdravotným postihnutím… Koľko podobných chýb by sa mohlo opraviť a aké lepšie riešenia pre ľudí by sa mohli vymyslieť, ak by zákon prešiel štandardným legislatívnym procesom?

Zásadné chyby, podanie prezidentky na ústavný súd, ale aj nedávne posunutie účinnosti protiinflačného balíčka na rok 2025, teda až za horizont aktuálneho volebného obdobia, sú jasným dôkazom, že pretláčanie takto dôležitých zákonov v skrátenom legislatívnom konaní bola veľká chyba.

SPRAVODLIVOSŤ JE DODRŽIAVANIE PRAVIDIEL

Obnova dôvery v právny štát bola jednou z najdôležitejších záväzkov tejto vlády. Vo svojom programovom vyhlásení (PVV) sa vláda Eduarda Hegera okrem iného zaviazala, že nebude obchádzať štandardný legislatívny proces a medzirezortné pripomienkové konanie:

“Vláda SR zabezpečí, aby nedochádzalo k prijímaniu všeobecne záväzných právnych predpisov bez ich náležitého prerokovania, osobitne s dotknutými subjektmi a verejnosťou, a to najmä tým, že sa zasadí o to, aby sa neodôvodnene neobchádzalo medzirezortné pripomienkové konanie.”

Sme presvedčení, že ak majú zákony a spravodlivosť platiť pre všetkých rovnako, ako sa tiež píše v PVV, potom nemôžu byť výnimkou ani politici, ktorí tieto záväzky napísali do vlastného programového vyhlásenia. Práve naopak.

ČO JE TO SKRÁTENÉ LEGISLATÍVNE KONANIE?

Jednotlivé kroky procesu prijímania nových zákonov je možné preskočiť len v mimoriadnych situáciách a len na žiadosť vlády. Volá sa to skrátené legislatívne konanie a slúži na to, aby bolo možné veľmi rýchlo, doslova zo dňa na deň, prijať potrebné zákony v situáciách, kedy:

• hrozí ohrozenie ľudských práv a základných slobôd,
• hrozí ohrozenie bezpečnosti,
• hrozia štátu značné hospodárske škody alebo
• ak si rozhodnutie Rady bezpečnosti OSN o akciách na zabezpečenie medzinárodného mieru a bezpečnosti vydané podľa čl. 41 Charty OSN vyžaduje neodkladné prijatie zákona

Projekt ‘Piliere právneho štátu’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.