25 rokov VIA IURIS
Príbehy o odvahe, ktoré menia Slovensko k lepšiemu
Na úplnom začiatku bola túžba pomáhať a meniť veci k lepšiemu. Prvotná myšlienka a vízia, z ktorých VIA IURIS vzišla, sa doteraz nezmenila.

Za každou kauzou či právnym problémom vidíme v prvom rade ľudskú tvár, ktorej chceme pomôcť.

Tak ako ľudia, aj organizácie zrejú, tešia sa z úspechov a učia sa na vlastných chybách. Mnohé výzvy, ktoré sa pred nás postavili sa nám podarilo zvládnuť a na niektorých stále pracujeme, s vašou neutíchajúcou podporou.

Snažíme sa zo Slovenska urobiť krajinu, kde ľudia nie sú voči moci bezmocní. Pomáhame ľuďom, vylepšujeme zákony, usilujeme sa o to, aby súdy, polícia a prokuratúra fungovali bez politických vplyvov.

Po 25 rokov však už vieme, že nespravodlivosť je nadčasová. Preto tu chceme byť tak dlho, ako nás budete potrebovať.

Stavebná uzávera Ďubákovo
Ďubákovo – malá obec v okrese Poltár mala byť v 80. rokoch kvôli plánovanej výstavbe vodnej elektrárne zaliata vodou. Miestni obyvatelia Čítať viacboli v slepej uličke, keďže 15 rokov nemohli rekonštruovať svoje vlastnoručne postavené domy ani budovať nové a obec chátrala. Úrady tam totiž kvôli plánovanej elektrárni vyhlásili stavebnú uzáveru: „Obyvateľstvo sa ponechá na dožitie“… „Zakazuje sa realizácia stavieb, ktorá by mohla viesť k vyššiemu ohodnoteniu pri ich vykupovaní,“ písalo sa v úradných dokumentoch.

Obyvatelia Ďubákova v spolupráci s VIA IURIS (v tom čase ešte pod názvom CEPA) podali ústavnú sťažnosť proti predĺženiu stavebnej uzávery. V roku 1997 Ústavný súd SR uzáveru zrušil, pričom sudca skonštatoval, že išlo o teror štátu voči malým obciam. Vodná elektráreň sa doteraz nezačala stavať.

Sloboda prejavu a náboženských slobôd
Prípad tohto slovenského novinára je často citovaný aj v zahraničnej literatúre ako príklad zásadnej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu Čítať viacpre ľudské práva v oblasti slobody prejavu a náboženských slobôd. Jeho článok s názvom „Sedí sokol na javori alebo sedem faciek pokrytcovi“, reagoval na žiadosť katolíckeho arcibiskupa Jána Sokola, stiahnuť z kín Formanov film „Ľud vs. Larry Flynt“.

Podľa novinára, arcibiskup Sokol ako bývalý spolupracovník komunistickej štátnej bezpečnosti, nemal právo na moralizovanie. „Vôbec nechápem, prečo slušní kresťania nevystúpia z organizácie, na čele ktorej je taká obluda,“ napísal novinár.

Slovenské súdy následne rozhodli, že sa dotyčný žurnalista dopustil trestného činu hanobenia národa, rasy a presvedčenia.

Novinár sa s podporou VIA IURIS obrátil na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. Súd skonštatoval, že provokatívny článok nezasiahol do práv a náboženských slobôd skupiny veriacich a jeho odsúdenie za trestný či hanobenia viery bolo neprimerané.

Vodné dielo Slatinka
Ešte v roku 1956 začal štát uvažovať o výstavbe vodného diela Slatinka. Dôvody výstavby sa neustále menili a menia a hoci do prípravy Čítať viacuž bolo investovaných viac ako 10 mil. eur, dodnes nie je jasné, kedy a či vôbec sa vodné dielo Slatinka začne stavať, kto by mal z nádrže odoberať vodu a kto by mal túto stavbu budovať. Aby toho nebolo málo, ide o ekonomicky mimoriadne nevýhodnú stavbu, energeticky nepotrebnú a environmentálne devastujúcu.

Plánovanie vodného diela Slatinka prakticky zlikvidovalo obec Slatinka – v dôsledku stavebnej uzávery nebolo možné opravovať staré domy a budovať nové, postupne bola zrušená vlaková zastávka, neskôr aj autobusová, zatvorená škola aj obchod. Pôvodne samostatná obec bola administratívne pripojená k Zvolenskej Slatine. Väčšina domov bola za krajne nevýhodných podmienok a pod nepriamym nátlakom vykúpená a dnes ich vlastní štát.

V spolupráci s VIA IURIS boj o zastavenie výstavby vodného diela, na viacerých úrovniach, stále pokračuje. Napriek tomu, že stále nie je dostatočne presvedčivo zdôvodnený význam a potreba stavby, ako ani jej financovanie, ktoré má byť z verejných zdrojov, Vodohospodárska výstavba neustále usiluje o jej realizáciu.

Vyvlastňovanie v Prešove
Slovenská správa ciest plánovala v Prešove vybudovať 4-prúdovú štátnu cestu, ktorá mala viesť cez existujúcu ulicu so zástavbou Čítať viacrodinných domov. Časť domov preto bolo potrebné asanovať. Správa ciest chcela domy odkúpiť za cenu, ktorú určil znalec na základe vyhlášky z roku 1991. V realite roku 1999 to však znamenalo, že vlastníci si za finančnú náhradu už nemohli kúpiť v Prešove ani byt, keďže ceny nehnuteľností v porovnaní s vyhláškou spred ôsmich rokov, výrazne vzrástli. Jedna z rodín však nepodľahla nátlaku úradov a odmietla svoj dom predať, načo ich stavebný úrad vyvlastnil. Po nadviazaní spolupráce s VIA IURIS sme vyvlastňovacie rozhodnutie napadli na súde, ktorý rozhodol v prospech dotknutej rodiny. Vďaka tomu došlo k dohode takej náhrady za vykúpenú nehnuteľnosť, že rodina si mohla vybudovať nový dom na inom mieste.

Kauza bola v danom období precedentná, lebo jednak otvorila verejnú diskusiu o výške náhrad poskytovaných za vyvlastňované nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku prispela aj k zmene legislatívy a praxe. V súčasnosti je podmienka primeranej náhrady zakotvená aj v príslušných zákonných ustanoveniach.

Tepelná elektráreň Trebišov
V Trebišove sa mal priamo v meste, v bývalom areáli cukrovaru, vybudovať tzv. nový energetický zdroj, čo nebolo nič iné ako Čítať viacjedna z najväčších tepelných elektrární na Slovensku. Proti výstavbe bolo, v tom čase nevídaných, viac ako tri a pol tisíca obyvateľov mesta aj okolitých obcí. Takmer od úplného začiatku zabezpečovala VIA IURIS aktivistom právnu pomoc. Verejnosť poukazovala na absolútnu nevhodnosť takejto stavby v meste, nedostatočné posúdenie jej vplyvov na životné prostredie (neboli napríklad vyriešené otázky spracovania odpadu, energetického napojenia a pod.). K odporcom stavby sa pridalo aj Ministerstvo hospodárstva SR a ďalšie štátne orgány (napr. regionálny úrad verejného zdravotníctva) a viaceré samosprávy dali v konaní negatívne stanoviská. Príslušný stavebný úrad v Košiciach návrh na vydanie územného rozhodnutia preto zamietol.

Táto kauza zároveň vyzdvihuje silu a význam ľudskej odhodlanosti. Ak sa verejnosť spojí a nebojí sa ozvať, dokáže zvrátiť aj veľké investičné zámery.

Celulózka v Ružomberku
Táto kauza patrí medzi naše najstaršie a je precedentná, pretože ukazuje silu občianskeho hlasu, vďaka čomu investor, pod tlakom Čítať viackonaní na súde a úradoch, akceptoval verejnosť ako relevantného partnera. Svojou vytrvalosťou a húževnatosťou je inšpiráciou pre ostatné iniciatívy na Slovensku.
V Ružomberku sa verejnosť dlhodobo usiluje o ochranu ovzdušia pred zápachom a prachom z prevádzky fabriky na výrobu celulózy, ktorú vlastní spoločnosť Mondi SCP, a.s.. Úsilie investora zvyšovať prevádzku so sebou prinášalo zvyšovanie prašnosti v meste a okolí. Aktivistom sa v tom čase podarilo s vedením celulózky uzavrieť Memorandum o porozumení a vzájomnej spolupráci, v ktorom sa investor okrem iného zaviazal akceptovať občianske združenie ako účastníka v povoľovacích procesoch, zaviesť monitorovanie znečistenia a zvýšiť energetickú efektívnosť procesu výroby celulózy.

Ružomberskí aktivisti naďalej bojujú za lepšie ovzdušie.

Pezinská skládka
Viac ako 14 rokov sa obyvatelia vinohradníckeho mestečka, kde je zvýšený výskyt rakoviny bránili skládke o rozlohe 11tich futbalových Čítať viacihrísk. Proti nim stál vplyvný investor, s väzbami na vládnucu stranu a úrady, ktoré rozhodovali o povoľovaní skládky.

Keď sa Pezinčania nevedeli domôcť svojich práv na úradoch, začali burcovať verejnosť, informovali médiá, zorganizovali 10 protestných akcií v Pezinku či pred Úradom vlády SR, cyklistickú štafetu z Pezinka pred Ústavný súd v Košiciach. Rokovali s ministrom životného prostredia, dokonca sa s petíciou obrátili na Európsky parlament. Medzičasom prebiehali práce na výstavbe skládky.

Vďaka vytrvalosti miestnych obyvateľov a pomoci VIA IURIS, sa tento spor dostal až na Ústavný súd a Súdny dvor Európskej únie. V roku 2013 Najvyšší súd SR rozhodol, že povolenie na výstavbu skládky bolo vydané nezákonne a zrušil ho. Nová skládka odpadov v Pezinku síce stojí, ale súd ju vyhlásil za ilegálnu a zakázal ju používať.

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám
Slobodný a široký prístup verejnosti k informáciám považujeme za základ pre efektívnu kontrolu využívania verejných zdrojov Čítať viaca transparentnosť verejného života. To, ako je infozákon nastavený, má vplyv na to, k akým informáciám sa dostanú všetci občania, ktorí sa zaujímajú o hospodárenie ich obce či štátu. Zákon má tiež mimoriadny význam pre novinárov a občianske organizácie.

VIA IURIS stála pri vzniku infozákona od začiatku. Boli sme členmi pracovnej skupiny pri ministerstve spravodlivosti pripravujúcej znenie zákona i jeho následné novely. K aplikácii zákona v praxi sme vydali odborný komentár. Dodnes pomáhame ľuďom v kauzách, keď sa úrady, v rozpore zo zákonom, snažia zatajiť informácie. Ako napríklad, keď v roku 2014 odmietlo ministerstvo hospodárstva sprístupniť novinárovi informácie o poskytnutí investičnej pomoci pre Duslo Šaľa, ktoré patrí do portfólia firiem Andreja Babiša. Súd o dva roky neskôr potvrdil, že ministerstvo konalo v rozpore so zákonom.

Obrana aktívnych ľudí, ktorí sú zastrašovaní
Zastrašovanie a útoky zo strany mocných investorov či štátu by nemali ľudom brániť v tom, aby sa angažovali vo veciach verejných. Opak Čítať viacje však pravdou. Vo VIA IURIS preto pomáhame desiatkam jednotlivcov aj organizácií, ktoré kvôli svojim aktivitám v prospech verejného záujmu čelili trestným oznámeniam, žalobám na ochranu dobrej povesti či neoprávnenému prepusteniu zo zamestnania.

Pomocnú roku sme úspešne podali bývalej finančnej kontrolórke Štátnych lesov, ktorú prepustili po tom, čo odhalila nezrovnalosti vo verejnom obstarávaní. Alebo aktívnemu dôchodcovi, vášnivému ochranárovi prírody, od ktorého ťažiarenská spoločnosť žiadala takmer o 50 000 €, kvôli údajnému poškodeniu jej dobrej povesti.

Dostavba jadrovej elektrárne Mochovce
V niekoľko rokov trvajúcej kauze zastupovala VIA IURIS aj organizáciu Greenpeace, ktorá sa pokúšala zapojiť do povoľovania dostavby Jadrovej Čítať viacelektrárne Mochovce a zastupujúc tak záujem verejnosti. V júli 2013 sme spoločne dosiahli precedentné a záväzné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý pre nezákonnosť zrušil rozhodnutie Úradu jadrového dozoru SR, na základe ktorého sa realizuje dostavba blokov 3. a 4. v Mochovciach, pričom súd rozhodol, že verejnosť musí mať možnosť zapojiť sa do povoľovacieho procesu.

Pre investora to v praxi znamenalo, že prišiel o kľúčové povolenie, nutné pre pokračovanie dostavby blokov jadrovej elektrárne a proces povoľovania dostavby sa musel začať odznova. Súd dokonca uviedol, že pred povolením musí byť vykonaný proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Elektrárne však pokračovali v stavbe aj počas opakovaného povoľovania, keďže využili nejasnú právnu úpravu. Postup sme napadli na Generálnej prokuratúre SR a na súde.

Táto kauza len potvrdila, že medzinárodný Aarhuský dohovor, ktorý zaručuje efektívnu a včasnú účasť verejnosti na rozhodovaní o stavbách s významným dopadom na životné prostredie, je mimoriadne dôležitým nástrojom, ktorý môže slovenská verejnosť využívať práve pri povoľovaní veľkých stavieb, akými je aj jadrová elektráreň.

Biela vrana
Biela vrana je ocenením spoločensky prínosného a odvážneho občianskeho činu. Vo VIA IURIS veríme tomu, že ľudia, ktorí bránia spravodlivosť, Čítať viacpravdu a verejný záujem by mali byť vzorom nám ostatným. Realita je však taká, že títo výnimoční ľudia často zažívajú príkoria a v mnohých prípadoch zostávajú proti presile sami.

Preto od roku 2008, spoločne s Alianciou Fair-play hľadáme odvážnych ľudí a verejne im vyjadrujeme našu podporu, pričom VIA IURIS bielym vranám pomáha následne aj po právnej stránke. Cez príbehy bielych vrán sa snažíme ľudí inšpirovať a pripomenúť im hodnoty statočnosti, odvahy či slušnosti, ktoré sa v súčasnosti vytrácajú. Za 11 rokov existencie ocenenia sme ocenili 40 statočných bielych vrán.

Diaľničný úsek Turany Hubová
Po viac ako 10 rokoch ministerstvo životného prostredia definitívne rozhodlo, že na diaľničnom úseku Turany – Hubová bude postavený Čítať viactunel a nie most. Zvíťazil tak variant, ktorý je šetrnejší k životnému prostrediu a k zvieratám, ktoré v tejto oblasti žijú. Od roku 2008 pomáhala v tejto kauze VIA IURIS právnymi stanoviskami a analýzami ochranárom z organizácie SOS/BirdLife.
Ťažba zlata na Podpoľaní
V roku 2008 požiadala cyperská spoločnosť o povolenie na ťažbu zlata v lokalite Biely vrch pri Detve. Pri získavaní zlata chcela použiť nebezpečnú metódu Čítať viackyanidového lúhovania, ktorá bola v tom čase už v mnohých krajinách sveta úplne zakázaná. Obyvatelia Detvy aj okolitých obcí mali oprávnené obavy o svoje zdravie a ťažbu odmietali. Aj vďaka ich aktivitám v septembri 2014 parlament schválil novelu banského zákona, ktorou sa na Slovensku zakazuje používať kyanidové lúhovanie pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov, investor však od zámeru ťažiť zlato neustúpil.

VIA IURIS v kauze pomáha občianskemu združeniu Podpoľanie nad zlato. Spoločne sme absolvovali sériu súdnych konaní a odvolaní, ktoré vyvrcholili v októbri 2018. Ťažba zlata povolená nebola, aj keď investor má stále možnosť odvolať sa.

Právny audit mesta Trenčín
V roku 2010 dal nový primátor mesta Trenčín spracovať právny audit mesta za 9 600 €, ale jeho výsledky odmietol občanom zverejniť. VIA Čítať viacIURIS následne pomohla Centru environmentálnych aktivít (CEA) požiadať podľa infozákona o sprístupnenie auditu.

Spor sa ťahal šesť rokov. Súdy rozhodli v prospech občanov žiadajúcich zverejnenie auditu. Krajský súd v Trenčíne prvýkrát využil ustanovenie, na základe ktorého nielenže zrušil rozhodnutie mesta o nesprístupnení informácie, ale priamo uložil mestu, aby požadované informácie sprístupnil žiadateľovi. Aj Najvyšší súd rozhodol v prospech aktivistov. Vedenie mesta však ani jeden z rozsudkov nerešpektovalo a dostalo vec až do situácie, že pre nesprístupnenie správy z právneho auditu hrozila mestu Trenčín súdom nariadená exekúcia. Až vtedy audit zverejnilo. Aj keď jeho obsah už v tom čase nebol aktuálny, jeho zverejnenie považujeme za dôležité víťazstvo pre občanov, pretože súdy v plnej miere potvrdili právo verejnosti na prístup k informáciám podľa infozákona.

Zverejňovanie súdnych rozhodnutí
Aj vďaka aktivitám VIA IURIS majú od roku 2012 súdy povinnosť zverejňovať všetky právoplatné rozhodnutia na internete, aj na žiadosť Čítať viacobčanov. Ľudia tak majú jednoduchý prístup k súdnym rozhodnutiam, čo zároveň zvyšuje nároky na ich kvalitu.

Vo VIA IURIS sme na presadzovaní tejto zmeny pracovali niekoľko rokov. Najprv sme otvorili túto tému medzi odbornou verejnosťou: vypracovali sme právnu analýzu prístupu k súdnym rozhodnutiam a k téme sme zorganizovali odbornú diskusiu. Paralelne sme sprístupňovanie súdnych rozhodnutí testovali aj v praxi: žiadali sme viacero súdov rôznych stupňov o sprístupnenie ich rozhodnutí a ak ich sprístupniť odmietli, obrátili sme sa so žalobou na súd vyššieho stupňa. Následne sme pripravili legislatívne návrhy, ktoré prebralo ministerstvo spravodlivosti.

Etický kódex sudcov
Ani najdokonalejšie zákony nedokážu zabezpečiť spravodlivosť. Tá je v rukách sudcov, ktorí rozhodujú a aplikujú právo v konkrétnych kauzách. Čo sa môže Čítať viacdiať, ak nemáme dobrý etický kódex? Sudca napríklad rozhoduje o veciach svojich kamarátov – advokátov, prijíma dary a výhody bez akýchkoľvek obmedzení, správa sa nedôstojne na pojednávaní alebo mimo neho. Vo vyspelých súdnych systémoch sa sudcovia pri hodnotových dilemách rozhodujú na základe profesijnej etiky, teda súborom odporúčaní, pravidiel, postojov či návodov. U nás sa rozhodujú na základe vlastnej morálky a to často nestačí.

Pred desiatimi rokmi sme sa vo VIA IURIS začali zaoberať presadzovaním jasných pravidiel výkonu sudcovskej funkcie a vyvodenia zodpovednosti, ak sudca alebo sudkyňa tieto pravidlá porušia. Organizovali sme medzinárodné konferencie, odborné semináre, spracovali odbornú publikáciu, Súdnej rade i ministrovi spravodlivosti sme adresovali množstvo výziev.

V decembri 2015 súdna rada konečne schválila nové zásady sudcovskej etiky. Aj vďaka nám sa v odborných kruhoch stala profesijná sudcovská etika živo diskutovanou témou, ktorá sa dostala až do Ústavy SR.

Široké práva pri ochrane životného prostredia
Najlepšími ochrancami životného prostredia sú podľa nás ľudia, ktorí majú radi svoju krajinu. Preto sa snažíme o to, aby mala verejnosť pri ochrane životného Čítať viacprostredia, čo najširšie možnosti, tak ako jej to garantuje aj medzinárodný Aarhuský dohovor, ktorého je Slovensko signatárom. Podarilo sa nám presadiť viacero dôležitých legislatívnych zmien, vďaka ktorým môžu ľudia efektívnejšie chrániť životné prostredie.
V zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA), ktorý sa týka posudzovania a následného povoľovania priemyselných prevádzok či iných činností, s významným vplyvom na zdravie ľudí a životné prostredie (napr. elektrárne, spaľovne, diaľnice, skládky odpadov, ťažba nerastov, zásahy do chránených území), sa podarilo dosiahnuť prelomové zmeny smerujúce k zvýšenej ochrane životného prostredia. Záverečné stanovisko, ktoré je výsledkom procesu posúdenia vplyvov na životné prostredie prestalo mať odporúčací charakter a stalo sa záväzným aktom, vo forme rozhodnutia. V zákone sa zároveň zakotvila možnosť dotknutej verejnosti odvolať sa a na súde žalobou napadnúť priebeh a výsledok procesu EIA. Ak napr. v záverečnom stanovisku bude uvedené, že vyrúbanie jediného parku v centre mesta kvôli výstavbe obchodného strediska nebude mať negatívny vplyv na životné prostredie, môže verejnosť voči tomu podať žalobu na súd. Celý proces EIA vďaka našim návrhom začal mať charakter správneho konania.
VIA IURIS sa dlhodobo snažila aj o presadenie čo najširšieho prístupu verejnosti k súdnemu konaniu pri ochrane životného prostredia. Z tohto hľadiska bolo mimoriadne dôležité schválenie správneho súdneho poriadku, ktorý upravuje procesné otázky v konaní pred súdom, ak je žalobou napadnuté nezákonné rozhodnutie úradu. Verejnosť v ňom má jednoznačne garantovaný prístup k súdu vo veciach ochrany životného prostredia. V porovnaní s dovtedajším stavom sa možnosti verejnosti významne rozšírili – súd totiž na základe žaloby podanej zástupcom verejnosti, môže preskúmavať všetky úradné rozhodnutia i opatrenia, schválené územné plány obcí, či nezákonnú nečinnosť úradov – a to v prípadoch, ak nezákonným konaním úradov bude umožnené poškodenie životného prostredia.
Zákon o tvorbe právnych predpisov
Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sme na Slovensku mali kvalitné zákony. Aj vďaka našim aktivitám bol v roku 2015 prijatý Zákon o tvorbe právnych Čítať viacpredpisov, ktorý jednoznačne garantuje verejnosti možnosť zapájať sa do tvorby zákonov a iných právnych predpisov. Zakotvenie dostatočných práv verejnosti na účasť na tvorbe právnych predpisov do zákonnej úpravy bolo podstatou hromadných pripomienok, ktoré k návrhu zákona o tvorbe právnych predpisov podala VIA IURIS a ďalší predstavitelia verejnosti. Dosiahli sme, že do textu zákona bola vložená povinnosť verejného pripomienkového konania ku každému návrhu zákona predkladaného vládou. Zákon obsahuje aj definíciu hromadnej pripomienky a povinnosť uskutočniť rozporové rokovanie v prípade, ak je hromadná pripomienke podporovaná najmenej 500 podporovateľmi.
Výstavba malých vodných elektrární na Hrone
Ochrana slovenských riek pred výstavbou malých vodných elektrární je už niekoľko rokov jednou z hlavných tém slovenských ochranárov. Na niektorých Čítať viacmiestach sa malé vodné elektrárne plánujú v tesnej blízkosti vedľa seba, niekedy menej ako šesť kilometrov. Takéto rozmiestnenie však môže úplne zmeniť charakter riek a zničiť život v nich.

Tento problém spojil ochranárov prírody, rybárov, obyvateľov dotknutých obcí aj samosprávy. Vo VIA IURIS im pomáhame zabezpečovaním právnej pomoci a zastupovaním pred úradmi aj súdmi. Riešime výstavbu elektrární na mnohých miestach, napríklad v Banskej Bystrici, mestskej časti Iliaš, v Žiari nad Hronom, v Hronskom Beňadiku. Snažíme o to, aby úrady posudzovali vplyv vodných elektrární na životné prostredie naozaj dôkladne a v súlade so zákonom. Vo viacerých prípadoch sa nám podarilo výstavbu elektrární zvrátiť.

Výberové konania na sudcov sú transparentnejšie
Roky pracujeme vo VIA IURIS na presadzovaní transparentných pravidiel a prísnych kritérií pri výbere sudcov, pretože práve oni určujú kvalitu Čítať viacsúdnictva. Vydali sme analýzu viac ako stovky výberových konaní, pomenovali sme hlavné problémy výberového procesu a navrhli sme odporúčania na zmenu. Riešenia sme hľadali spoločne so sudcami a akademikmi.

Pravidelne sme monitorovali výberové konania a zverejňovali štatistiky. V roku 2016 nás ministerstvo spravodlivosti prizvalo do pracovnej skupiny, ktorá pripravovala novely sudcovských zákonov. Podarilo sa nám presadiť zavedenie centralizovaného výberu sudcov a návrhy. Ministerstvo prevzalo aj náš návrh na jednotné hodnotiace hárky, ktoré teraz používajú všetky výberové komisie.

Vďaka presne stanoveným kritériám, ktoré musia komisie zohľadňovať pri všetkých uchádzačoch, je výberový proces objektívnejší.

Zrušenie amnestií Vladimíra Mečiara
31. máj 2017 sa zapísal do histórie Slovenska ako deň, kedy boli zrušené nemorálne amnestie Vladimíra Mečiara. Sme hrdí na to, že VIA IURIS Čítať viacbola toho súčasťou. Došlo k jedinečnej synergii pútavého filmu, odborného stanoviska bývalých ústavných sudcov, významných právnikov a advokátov, výzvy 250 osobností kultúrneho a spoločenského života a verejnej podpisovej akcie, ktorú sme zastrešili.

Kampaň VIA IURIS – Somza.to podporilo neuveriteľných 84 000 ľudí. Zoznam signatárov sme spoločne s výzvou za zrušenie amnestií odovzdali poslancom NR SR pred aprílovým rokovaním o zrušení amnestií.

Definitívne rozhodnutie však zostalo na ústavnom súde. Preto sme tejto inštancii odovzdali naše odborné stanovisko, ktoré obsahovalo právnu argumentáciu a prehľad rozhodnutí medzinárodných súdov v podobných prípadoch. Ústavný súd SR v máji „Mečiarove amnestie“ definitívne zrušil. Po rokoch je tak možné pokračovať v trestnom konaní vo veci únosu Michala Kováča mladšieho.

Ochrana občianskej spoločnosti
V roku 2017 sme sa systematicky začali venovať problematike rozvoja občianskej spoločnosti. V čase, keď sa v našej krajine zvyšuje počet útokov Čítať viacvoči občianskemu sektoru, sa treba jasne postaviť proti klamstvám, ktoré šíria konšpiračné médiá a politickí populisti. Poctivo preto vyvraciame mýty o mimovládkach a argumentmi reagujeme na zavádzajúce materiály. Chodíme diskutovať so študentmi a verejnosťou o prínose, ale aj o problémoch, s ktorými sa mimovládne organizácie na Slovensku stretávajú. Venujeme sa tiež legislatíve. V roku 2018 sme sa napríklad zapojili do prípravy Zákona o registri mimovládnych neziskových organizácií. Tento zákon, ktorý výrazne zjednoduší prístup verejnosti k informáciám a zvýši transparentnosť občianskeho sektora, vstúpil do platnosti 1.1.2019.

Share This