Analýza: mimovládkový zákon proti aktívnym ľuďom je protiústavný

Vypracovali sme analýzu pozmeňujúceho návrhu poslanca Lučanského k zákonu o neziskových organizáciách, z ktorej vyplýva, že jeho návrh inšpirovaný Ruskom je v rozpore s ústavou aj s právom EÚ. Podľa analýzy navrhované opatrenia sledujú jasný cieľ: stigmatizáciu a obmedzenie aktivít občianskych organizácií. 

Lučanského pozmeňovák, ktorý zásadne mení pôvodný návrh zákona, bol predložený do parlamentu bez akejkoľvek odbornej diskusie s občianskou spoločnosťou. Navyše zavádza nielen prvky, ktoré sú protiústavné, ale aj také, ktoré sú v rozpore s právom Únie ako aj s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Naša analýza obsahuje odkazy na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ďalšie medzinárodné dokumenty obsahujúce rámce pre uplatňovanie práva na združovanie, tak ako ho máme zakotvené v Ústave SR.

Rozklad demokracie

Neprimeraná administratívnu záťaž pre neziskové organizácie, nejasné a široké kontrolné právomoci registrových orgánov s rizikom ich zneužitia na pomstu nepohodlným organizáciám, porušenie základných práv, vrátane slobody združovania, práva na súkromie a zákazu diskriminácie, stigmatizácia a represívne účinky na občiansku spoločnosť. To je v skratke podstata pozmeňovacieho návrhu poslanca Lučanského.
Dôsledky ruského zákona proti mimovládkam budú extrémne škodlivé pre slovenskú občiansku spoločnosť a povedú k rozkladu základných princípov demokracie.

Čo všetko bude lobing? Nikto nevie.

Jedným zo základných cieľov návrhu je monitorovanie lobingu občianskych organizácií. Vládni politici chcú vedieť o všetkých aktivitách, ktoré “priamo alebo nepriamo ovplyvňujú rozhodovanie” verejných funkcionárov. Prvým problémom je, že zabudli definovať, čo všetklo bude lobing. Bude to zaslanie otvoreného listu poslancom? Bude lobingom petícia alebo hromadná pripomienka? To nevieme ani my, ani poslanci, ktorí budú o návrhu hlasovať.

Ak je ale zákon nejasne napísaný a nie je zrejmé, čo je lobing, potom je veľmi ľahké ho porušiť. Napríklad ak si organizácia bude myslieť, že vyjadrenie do novín nie je lobing, ale registrový úrad to tak dodatočne vyhodnotí, lebo to môže priamo alebo nepriamo ovplyvniť rozhodovanie politikov, potom môže dodatočne organizáciu pokutovať.

Za neúplnú správu o lobingových aktivitách, budú organizáciám hroziť pokuty – najskôr tisíc eur, potom 10 tisíc eur a najväčším trestom bude až zrušenie mimovládnej organizácie. Ešte väčší problém je, že takéto sledovanie aktívnych občanov je v rozpore s ústavou.

“Naša ústava hovorí o tom, že občania majú právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných. Na to im ústava garantuje rozsah práv ako právo na slobodu prejavu, právo na zhromažďovanie, petičné právo, právo slobodne sa združovať či právo na informácie. Všetky sú tu na to, aby mohli ľudia priamo alebo nepriamo ovplyvňovať rozhodovanie verejných funkcionárov. To je ich základný účel a cieľ,” upozorňuje Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS.

Obmedzenie ústavných práv zasiahne všetky organizácie

Právna úprava lobingu sa týka výlučne mimovládnych organizácií a nijako nereguluje lobingové aktivity najväčších lobistov ako sú podnikatelia, finančné

skupiny, ale aj odbory, zamestnávateľské či športové zväzy, čím porušuje ústavný zákaz diskriminácie.
Návrh zákona proti občianskym organizáciám porušuje podľa analýzy VIA IURIS aj ďalšie ústavné práva. Napríklad právo na súkromie a práva na ochranu osobných údajov, pretože mimovládky budú musieť zverejňovať osobné údaje svojich darcov.

Pri posudzovaní Maďarského zákona proti mimovládkam, ktorý zavádzal rovnakú povinnosť, uviedol Súdny dvor EÚ, že okrem zásahu do práva na súkromie môže zákon odradiť potenciálnych darcov od podpory organizácií, ktoré pracujú s témami ochrany ľudských práv či menšín.

Hlava 22

Najbizarnejším návrhom v pozmeňováku poslanca Lučanského je zavedenie povinnosti, aby mimovládky poskytovali informácie podľa infozákona. To znamená, že ktokoľvek si bude môcť od hociktorej neziskovky cez infožiadosť vypýtať nejakú informáciu. Organizácia ju však bude poskytovať len vtedy, ak sa týka nakladania s verejnými zdrojmi.

Problémom je, že organizácie, ktoré nedostávajú dotácie z verejných zdrojov alebo sa infožiadosť nebude týkať nakladania s verejnými zdrojmi, nemajú ako zareagovať na infožiadosť, pretože nemôžu vydať rozhodnutie sami.
V praxi to bude vyzerať tak, že občan bude napríklad chcieť zistiť aké služobné autá vlastní VIA IURIS. No organizácia mu nemôže len tak napísať, že žiadne služobné autá nevlastní.

Podľa zákona totiž musí podať kvalifikovaný podnet na orgán štátnej správy. Netuší však na aký, keďže od žiadneho nedostáva verejné zdroje. Tento (nejaký) orgán následne odpovie žiadateľovi, že nie je možné sprístupniť takúto informáciu. Lebo sa netýka nakladania s verejnými zdrojmi.

Porušenie ústavných práv

Podľa našej analýzy návrhy Juraja Gedru, ktoré do parlamentu priniesol poslanec Lučanský, porušujú viaceré ústavné práva:

• porušuje zákaz diskriminácie
• porušuje právo na súkromie a ochranu osobných údajov
• porušuje právo slobodne sa združovať
• porušuje právo zúčastňovať sa na správe vecí verejných
• porušuje princípy právneho štátu (retroaktivita zákona)
• porušuje právo na slobodu prejavu a výkon petičného práva

Stiahnite si:

Analýza pozmeňujúceho návrhu k zákonu o neziskových organizáciách (PDF)
Analysing the amended draft law on non-profit organisations (ENG, PDF)