Analýza VIA IURIS vs. Súdna rada

6. novembra 2025 sme vo VIA IURIS zverejnili našu Analýzu reakcií Súdnej rady SR na verejné vyjadrenia týkajúce sa súdnej moci. V ten istý deň sa o nej dozvedela aj predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorej doobedná reakcia pre agentúru SITA (publikovaná o 11:58) znela:

V ten deň sa o nej dozvedela aj predsedníčka Súdnej rady Marcela Kosová, ktorej doobedná reakcia v denníku SME (publikovaná o 11:11) znela:

„Takzvaná analýza Via Iuris, občianskeho združenia, ktoré samo seba označuje za združenie pomáhajúce ľuďom obhajovať svoje práva, nemá žiadnu výpovednú hodnotu. Ak niekto chce korektne hodnotiť súdnu radu a jednotlivé výroky jej členov, či dokonca samotné rozhodnutia ústavného orgánu, má na to právo. Avšak, pokiaľ ide o materiál Via Iuris, ktorým napáda súdnu radu tvrdiac, že nepostupuje podľa kritérií európskych súdov či nášho ústavného súdu, mal by v prvom rade deklarovať, aký odborný kredit nominoval dvoch spracovateľov z Via Iuris do pozície hodnotiteľov a prečo do tzv. analýzy nie je zahrnuté obdobie, keď na čele súdnej rady bol odvolaný predseda Ján Mazák.“

Aj keď veríme, že predsedníčka je zdatná čitateľka, nie sme si úplne istí, či sa za takýto krátky čas s našou analýzou skutočne oboznámila.

Od tohto momentu sa línia reakcie predsedníčky a členov Súdnej rady, ktorí sa v analýze našli, nezmenila. Na zasadnutí 19. novembra sa našej analýze venovala Súdna rada 3 hodiny a 8 minút čistého času. Za ten čas sa predsedníčka Kosová, podpredsedníčka Pružinec Eren, členka Jelinková Dudzíková a členovia Šamko a Bezák striedali v tom, kto viackrát vysloví slová: takzvaná analýza, materiál VIA IURIS a nulová výpovedná hodnota.

Spomínaní členovia Súdnej rady pravdepodobne listovali v analýze len za účelom hľadania, či analýza pojednáva aj o nich.

Keby však venovali pozornosť prvým stranám analýzy, zodpovedali by svoje otázky. Tou prvou, čo bolo cieľom takzvanej analýzy? O tom hovorí hneď prvá veta: „Naším cieľom bolo zistiť, aké kritériá používa Súdna rada pre vyhodnotenie hraníc prípustnej a neprípustnej kritiky voči súdom, sudcom a súdnej moci.“ Na druhú, prečo ich vyučujeme, čo majú robiť, odpovedá druhá veta: „Nakoľko sme pri reakciách Súdnej rady nenašli zadefinované jednotné objektívne kritériá pre vyhodnotenie hraníc prípustnej kritiky, snažili sme sa zosumarizovať hľadiská, ktoré uplatňuje Európsky súd pre ľudské pri rozhodovaní o sťažnostiach o obmedzení slobody prejavu z dôvodu autority a nestrannosti súdnej moci.“ Na otázku, podľa čoho sme vyberali vyjadrenia členov Súdnej rady, odpovedá piata veta: „Do analýzy sme zahrnuli vyjadrenia členov Súdnej rady, diskusie  a uznesenia Súdnej rady, ktoré sa týkajú vyjadrení na adresu sudcov, súdov a súdnej moci, vrátane Súdnej rady, a to v priebehu dvoch rokov od parlamentných volieb v septembri 2023 do októbra 2025“ a ôsma veta: (vychádzali sme) zo zasadnutí a uznesení Súdnej rady, na ktorých a v ktorých sa tieto vyjadrenia prerokúvali, ako aj z individuálnych vyjadrení členov a členiek Súdnej rady, uverejnených na stránke Súdnej rady v záložke “Názory, príspevky a vystúpenia v médiách členiek a členov Súdnej rady Slovenskej republiky.”

Tu zdôrazňujeme, že všetky vyjadrenia členov Súdnej rady boli zverejnené na stránke Súdnej rady a venovali sme sa všetkým v rozmedzí októbra 2023 až októbra 2025, presne dvoch rokov ohraničených parlamentnými voľbami a súčasnosťou. Na otázku, podľa čoho sme kategorizovali vyjadrenia členov Súdnej rady, nájdu odpoveď v 11. až 16. vete: „V prvej kapitole sme zozbierali vyjadrenia Súdnej rady ako celku a vyjadrenia jednotlivých členov a členiek Súdnej rady. Tieto  vyjadrenia sme rozdelili do dvoch kategórií: A) vyjadrenia jednotlivých členov Súdnej rady a B) vyjadrenia Súdnej rady ako celku. Postupne vymenúvame I. Vyjadrenia Súdnej rady alebo jej členov k súdom, sudcom a bývalým sudcom a následne II. Reakcie Súdnej rady a / alebo jej členov k verejným vyjadreniam na adresu sudcov a súdov. V časti II. za sebou nasledujú  vyjadrenia voči novinárom a médiám, vyjadrenia voči politikom, a to najskôr voči politikom vládnej koalície po parlamentných voľbách 2023, neskôr vyjadrenia voči opozičným politikom a nakoniec vyjadrenia k bývalým politikom. Potom nasledujú vyjadrenia Súdnej rady voči verejnosti a aktívnej občianskej spoločnosti, vyjadrenia voči členom akademickej obce, vyjadrenia voči inštitúciám, najskôr Európskej únie a následne štátnym inštitúciám. Nakoniec nasledujú vyjadrenia k ostatným členom Súdnej rady.”

Na otázku, ako si dovoľuje VIA IURIS kritizovať Súdnu radu, odpovedá dvadsiata veta: „Výsledkom analýzy nie je kritika Súdnej rady, ale poukázanie na chýbajúce objektívne kritériá vo vyhodnocovaní vyjadrení na adresu sudcov, súdov a súdnej moci.“

K výčitke, prečo chceme od Súdnej rady, aby aplikovala objektívne kritériá pre vyhodnocovanie neprípustnej kritiky sudcov a súdov, ktoré vytvoril Európsky súd pre ľudské práva, odpovedáme, že nechceme. Ale navrhujeme aplikáciu týchto objektívnych kritérií, pretože ich ESĽP vytvoril naprieč desaťročiami konzistentnej rozhodovacej činnosti o tom, aké sú limity slobody prejavu a ochrany osobnosti, či ochrany autority súdnej moci, a ktoré prijali všetky ústavné súdy v Európe. A je úplne bežné, že aj nesúdne orgány verejnej moci aj obyčajní ľudia sa riadia výkladmi zákonov poskytnutými súdmi, tak nevidíme dôvod na to, prečo by to nemohla skúsiť aj Súdna rada.

Osobitná odpoveď patrí členovi Šamkovi, ktorý nám odkazuje, že nepotrebuje iné objektívne kritériá, než to, že vie odlíšiť prípustnú kritiku od útoku. Tu by sme sa chceli opýtať my slovami Járy Cimrmana: „a není to málo, Antone Pavloviči?”. Kritérium Petra Šamka totiž znie značne subjektívne, nakoľko z neho nie je jasné, čo, koho a ako máme právo kritizovať. Či sa jedná o oprávnenú kritiku alebo útok, sa dozvieme až na zasadnutí Súdnej rady. To vieme povedať objektívne, pretože v jej rozhodnutiach nenájdeme žiadne kritériá.

A nakoniec, k evergreenu predsedníčky a podpredsedníčky: „A čo Mazák?“, odpovedáme, že veľmi radi budeme pokračovať v edíciách analýz Súdnej rady, na ďalších už pracujeme.