Nové pravidlá rozšíria priestor pre obchádzanie pripomienkového konania
Ministerstvá budú mať širší priestor pre obchádzanie pripomienkového konania a úplné vynechanie verejnosti z pripomienkovania návrhov zákonov. Vyplýva to z nového znenia Legislatívnych pravidiel vlády, ktoré na svojom včerajšom zasadnutí schválila vláda.
V hromadnej pripomienke verejnosti, s ktorou sa na prelome januára a februára stotožnilo vyše 2 500 ľudí, bola obsiahnutá požiadavka vypustiť z návrhu nových Legislatívnych pravidiel vlády možnosť úplného vynechania pripomienkového konania. Toto ustanovenie ostalo v návrhu nových pravidiel aj po rozporovom konaní zástupcov signatárov hromadnej pripomienky s predstaviteľmi Úradu vlády SR, ktoré sa uskutočnilo 15. marca 2016, a po včerajšku sa stalo súčasťou nových legislatívnych pravidiel.
Z deviatich bodov hromadnej pripomienky akceptoval Úrad vlády SR ako predkladateľ návrhu nových legislatívnych pravidiel v podstatnej miere len jedinú – návrh vypracovať a zverejňovať predbežnú informáciu ku všetkým návrhom zákonov. Verejnosť by tak základnú informáciu o pripravovaných návrhoch zákonov mala získať ešte pred začiatkom ich prípravy, nie až po predložení návrhu zákona do medzirezortného pripomienkového konania. Povinnosť predkladať predbežnú informáciu sa nebude týkať návrhov zákonov vypracovaných na základe vládou schváleného legislatívneho zámeru a návrhov predkladaných v skrátenom pripomienkovom konaní, či bez pripomienkového konania.
Päť bodov hromadnej pripomienky Úrad vlády SR odmietol úplne. Najdôležitejším z odmietnutých bodov bola práve požiadavka nezavádzať možnosť úplného obídenia pripomienkového konania. Úrad vlády SR argumentoval tým, že takáto možnosť je obsiahnutá aj v nedávno schválenom zákone o tvorbe právnych predpisov. V pôvodnom návrhu zákona pritom takéto ustanovenie nebolo. Dostalo sa doň až v priebehu medzirezortného pripomienkového konania, a to napriek tomu, že žiadny z pripomienkujúcich subjektov priamo takto formulovanú pripomienku neuplatnil. Doteraz platné Legislatívne pravidlá vlády umožňovali pripomienkové konanie iba skrátiť, nie úplne vynechať. Úrad vlády neakceptoval ani návrh sprísniť podmienky pre skracovanie legislatívneho konania. Čiastočným zlepšením oproti pôvodnému návrhu nových pravidiel je, že predkladateľ návrhu zákona bude musieť v predkladacej správe odôvodniť, prečo došlo k skráteniu alebo vynechaniu pripomienkového konania. Legislatívne pravidlá v schválenom znení sú navyše zmätočné, pretože z nich nie je jasné, kedy je možné pripomienkové konanie skrátiť a kedy ho je možné úplne vynechať. Na rozporovom rokovaní sa pritom dohodlo riešenie tohto problému, ktoré však nie je premietnuté do schváleného znenia legislatívnych pravidiel.
Odmietnuté boli aj tie body hromadnej pripomienky, v ktorých sa žiadalo, aby verejnosť mala možnosť iniciovať vypracovanie legislatívneho zámeru k návrhu zákona z plánu legislatívnych úloh, aby boli zavedené predbežné konzultácie s verejnosťou pri príprave návrhu zákona, aby lehota na pripomienkovanie začala plynúť až dňom nasledujúcim po dni zverejnenia a aby mala verejnosť možnosť formou hromadnej pripomienky vyjadriť pred rokovaním vlády nesúhlas so zmenami v návrhu zákona uskutočnenými po začatí pripomienkového konania a upozorniť tak oficiálnym spôsobom vládu.
V dvoch bodoch hromadnej pripomienky (povinné zasielanie informácií o začiatku pripomienkového konania osobám zaregistrovaným na portáli pre príslušnú oblasť a nevyžadovanie elektronického občianskeho preukazu pre podávanie pripomienky) došlo zo strany zástupcov Úradu vlády SR na rozporovom konaní k ubezpečeniu, že sa bude postupovať v súlade s požiadavkami hromadnej pripomienky. Do textu Legislatívnych pravidiel vlády sa však tieto dve požiadavky nepremietli.
Legislatívne pravidlá síce zavádzajú povinnosť vyhodnocovať účasť verejnosti na tvorbe návrhu zákona, avšak účasť verejnosti bude nepovinná. Taktiež nepovinná má byť novo vytvorená možnosť pre navrhovateľa zákona umožniť verejnosti zasielať návrhy k veľmi stručnej predbežnej informácii o pripravovanom zákone s rozsahom spravidla jednej strany.
Ondrej Dostál, Občianska konzervatívna strana (OKS)
Štefan Szilva, živnostník
Imrich Vozár, právnik, VIA IURIS
Eva Kovačechova, advokatka, VIA IURIS
Vladimír Špánik, Združenie občanov miesta a obcí Slovenska (ZOMOS)
Marcel Zajac, Centrum pre filantropiu (CPF)
Slavomíra Salajová, právnička, Mediálny inštitút
Martina Barancová Paulíková, ekologička, Zvolen
Radovan Ďurana, INESS