Novela Trestného zákona a jej dopady – porovnanie trestných sadzieb

Vláda SR predložila v skrátenom legislatívnom konaní novelu viacerých zákonov, ktorá okrem zrušenia Úradu špeciálnej prokuratúry obsahuje aj podstatné zmeny v Trestnom zákone a Trestnom poriadku, ktoré budú mať vplyv na tisícky už rozbehnutých konaní a ovplyvnia podstatným spôsobom trestnú politiku aj v budúcnosti. 

Porovnanie trestných sadzieb

V našej analýze nájdete prehľadné porovnanie sadzieb za vybrané trestné činy. Porovnávali sme stav, ktorý platí dnes, s novelou ministra spravodlivosti Borisa Suska (SMER-SD) a s návrhmi predchádzajúceho ministra spravodlivosti Viliama Karasa.

1. Nové hranice výšky spôsobenej škody
2. Prijímanie úplatku
3. Podplácanie
4. Poškodzovanie finančných záujmov EÚ
5. Machinácie pri verejnom obstarávaní
6. Skrátenie dane a poistného
7. Daňový podvod
8. Porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku
9. Podvod
10. Sprenevera
11. Subvenčný podvod
12. Subvenčný podvod II.
13. Krádež

Dopady novely Trestného zákona

Novela Trestného zákona je pomerne rozsiahla a má vplyv na desiatky majetkových a hospodárskych trestných činov, pričom mení naraz štyri zásadné parametre pre posudzovanie trestných činov:

  1. Menia sa hranice škody, ktoré majú vplyv na to, čo sa považuje za trestný čin a čo je postihované miernejšie ako priestupok. Zároveň sa prostredníctvom hranice škôd posudzuje aj závažnosť činu, ktorá má potom vplyv na to, či je čin posudzovaný miernejšie alebo prísnejšie a teda, či súd uloží v prípade preukázania viny páchateľovi trest v rámci nižšej trestnej sadzby, alebo pôjde o tzv. kvalifikovaný trestný čin s vyššou trestnou sadzbou, kde súd musí uložiť vyšší trest.
  2. Vo väčšine majetkových trestných činov sa zároveň znižuje celková výška trestu, ktorá páchateľovi môže byť uložená, a to tak v základnej trestnej sadzbe, ako aj pri kvalifikovaných trestných činoch.
  3. Skracujú sa doby premlčania pri niektorých trestných činoch.
  4. Zvyšuje hranicu trestnej sadzby, pri ktorej sudca môže uložiť podmienečný odklad trestu odňatia slobody, a zároveň navrhovaná zmena ukladá sudcovi povinnosť uprednostniť iný trest ako trest odňatia slobody, ak je to možné.

Kombinácia týchto zmien spôsobí podstatnú zmenu v tom, ako sa bude posudzovať majetková a hospodárska trestná činnosť, aké maximálne tresty odňatia slobody bude môcť súd uložiť, a ešte sa aj skracuje premlčacia doba, po ktorú bude potrebné trestný čin vôbec odhaliť a začať trestné stíhanie. Okrem dopadu na to, že páchateľom trestných činov súdy budú ukladať nižšie tresty, táto zmena bude mať podstatný vplyv na práva poškodených. Pretože ak orgány činné v trestnom konaní neodhalia včas páchateľa, potom budú musieť často zastaviť trestné stíhanie, pretože dôjde k premlčaniu tohto trestného stíhania.

Prekvalifikovanie trestného činu zo zločinu na prečin má vplyv aj na to, že orgány činné v trestnom konaní nebudú môcť použiť na vyšetrovanie prečinov niektoré operatívno-pátracie či informačno-technologické prostriedky (ako odpočúvanie, kamerové záznamy a podobne). Toto bude mať veľký vplyv na schopnosť odhaliť a efektívne trestne stíhať napríklad trestné činy korupcie do výšky škody až 700 tis. eur. Toto prekvalifikovanie má vplyv aj na rozsah vyšetrovania, keďže o prečinoch sa spravidla vykonáva iba skrátené vyšetrovanie, naopak o zločinoch sa vykonáva vyšetrovanie podľa § 200 Trestného poriadku.

Celkovo sa dá novela zhodnotiť tak, že za veľkú väčšinu majetkovej a hospodárskej trestnej činnosti súdy nebudú môcť uložiť trest odňatia slobody v trvaní dlhšom ako 10 rokov, a to aj ak by takýmto trestným činom bola spôsobená škoda veľkého rozsahu, za predpokladu, že by páchateľ nepáchal inú trestnú činnosť. Má to vplyv aj na dĺžku premlčania, ktorá v takom prípade bude maximálne 10 rokov, aj keď doteraz to bolo viac.

Zároveň táto novela obsahuje aj ďalšie podstatné zmeny, ktoré menia nastavenie trestnej politiky štátu:

  • Z porovnania návrhov zmien v trestných sadzbách pri majetkových trestných činoch, ktoré chránia predovšetkým (ale nie len) súkromný majetok (štvrtá hlava druhej časti Trestného zákona) a hospodárskych trestných činoch, ktoré chránia verejné zdroje štátu a Európskej únie (piata hlava druhej časti Trestného zákona) vyplýva, že verejné zdroje a zdroje EÚ sú „chránené“ menej, páchateľovi hrozia celkovo nižšie tresty, ak sa obohatí na úkor štátu a EÚ.
  • Upravujú sa podmienky prerušenia premlčania, zatiaľ čo doposiaľ bola podmienka buď vznesenie obvinenia alebo ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe úmyselný trestný čin. Novela navrhuje ako prerušenie plynutia premlčacej doby buď vznesenie obvinenia (okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené), alebo ak páchateľ bol v premlčacej dobe právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin spáchaný v premlčacej dobe, na ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Ak teda vyšetrovanie a súdne konanie trvá dlhšie, potom k prerušeniu premlčania nedôjde ani, ak páchateľ trestného činu pácha trestnú činnosť opakovane.
  • Po novom bude možnosť podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody pri udelení trestu odňatia slobody až do výšky 3 rokov (doteraz 2 roky), a ak ustanoví súd probačný dohľad,  pri treste odňatia slobody až do výšky 4 rokov (doteraz to boli 3 roky).
  • Inštitút tzv. účinnej ľútosti (tj. možnosť zaplatiť a vyhnúť sa tak trestu) pri trestných činoch skrátenia dane a poistného podľa § 276, neodvedenia dane a poistného podľa § 277, alebo nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 bude možné aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin ako člen organizovanej skupiny, čo doteraz možné nebolo.
  • Peňažný trest bude možné uložiť už aj pri zločinoch (nie len prečinoch, ak súd vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a možnosť nápravy páchateľa neuložil trest odňatia slobody), a to až do výšky 3 miliónov eur (doteraz bola maximálna výška peňažného trestu 331 930 eur).
  • Ruší sa povinnosť súdu uložiť trest odňatia slobody, ak je trestná sadzba stanovená v Trestnom zákone nad 5 rokov.
  • Zmeny vo výške škody majú vplyv aj na príslušnosť Špecializovaného trestného súdu, ktorý doteraz prejednával závažnú majetkovú kriminalitu, ak výška škody presahovala 6,65 mil. eur, podľa novej právnej úpravy bude táto hranica až 17,5 mil. eur.
  • Súd bude môcť ako poľahčujúcu okolnosť v prospech páchateľa zohľadniť aj dĺžku trvania trestného konania, čo doteraz možné nebolo.
  • Podstatne sa rozširuje možnosť súdu uložiť trest domáceho väzenia tak, že uloženie tohto trestu bude mať prednosť pred uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody. Súdy budú musieť pred každým uložením trestu odňatia slobody prioritne zvážiť možnosť uloženia trestu domáceho väzenia, a ten bude možné uložiť pri odsúdení za trestný čin, pri ktorom horná hranica trestnej sadzby je až 10 rokov. Doteraz mohol súd uložiť trest domáceho väzenia páchateľovi trestného činu najdlhšie na štyri roky. Podľa navrhovanej úpravy bude možné uložiť trest domáceho väzenia až na 5 rokov, najmenej však vo výmere polovice dolnej hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody. Napríklad pri odsúdení za spáchanie trestného činu podvodu a spôsobení väčšej škody podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona, bude možné uložiť trest odňatia slobody v rozmedzí od šesť mesiacov až na tri roky (v súčasnosti je trestná sadzba 1 – 5 rokov). V takomto prípade by mohol byť uložený najnižší trest domáceho väzenia na 3 mesiace, teda polovica dolnej hranice trestnej sadzby.

Nie je pravdou, že prejednávaná novela Trestného zákona je podobná, či len upravená verzia novely Trestného zákona, ktorú predložila predchádzajúca vláda v roku 2023. Tá síce tiež zvyšovala hranice škody, ako aj znižovala niektoré trestné sadzby, vrátane pri majetkovej trestnej činnosti, ale zvýšenie hranice škody a zníženie sadzieb nebolo zďaleka také výrazné ako v súčasnom návrhu. Pre prehľadnosť a informovanie verejnosti, nie len tej odbornej, sme spracovali viaceré zmeny do tabuliek. V tabuľkách porovnávame súčasne platné a účinné znenie Trestného zákona s návrhom súčasnej vlády (SMER, Hlas, SNS) a s návrhom predchádzajúcej vlády (OĽaNO, SaS, Sme rodina, Za ľudí).

Dôležitá poznámka na záver – uplatňovanie Trestného zákona v praxi v konkrétnom prípade je zložitejšie a nedá sa to zapísať do tabuľky. V konkrétnom prípade po preukázaní viny konkrétneho páchateľa a pri rozhodovaní o treste sa berú do úvahy aj priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, minulosť páchateľa a jeho prípadné predchádzajúce skutky, okolnosti spáchania skutku, vzťah páchateľa k skutku, či jeho ochota nahradiť škodu a podobne. Súd o výške trestu rozhoduje individuálne. Skutočnosť, že jeden páchateľ za ten istý skutok dostane nižší trest a iný páchateľ vyšší trest nie je nič výnimočné. Trest odňatia slobody navyše treba odlišovať od väzby, ktorá má svoje presné dôvody a môže byť obvinenému uložená rozhodnutím súdu ešte predtým, ako súd rozhodne o vine a treste.

Korupcia

Zásadne sa zmení vnímanie trestného činu korupcie zvýšením hranice škody veľkého rozsahu z 133 tis. eur na 700 tis. eur – doteraz bolo prijatie úplatku napríklad vo výške 150 tis. eur zločinom s prísnejšou sadzbou 7 až 12 rokov (pri novej veľkej škode nad 700 tis. eur aj táto bude nižšia 3-10 rokov), tak teraz to bude prečin s trestom do 4 rokov. Avšak, ak páchateľ dostane úplatok 10 vajec alebo 500 tis., stále dostane trest maximálne do 4 rokov.

Samozrejme, že súdom uložený reálny trest pri úplatku 10 vajec bude pravdepodobne veľmi nízky, možno nahradený len peňažným trestom. Je však závažnou zmenou, že prevzatie úplatku až do výšky 700 tis. eur bude posudzované podľa toho istého ustanovenia a s tou istou maximálnou výškou trestu odňatia slobody, ako tých spomínaných 10 vajec.

Ak páchateľ ponúkne úplatok napríklad 100 tis. eur, tak maximálny trest v základnej sadzbe je trest odňatia slobody do 1 roka (predtým 3 roky). Podplácanie vo veci verejného záujmu s ponúknutým úplatkom do 700 tis. eur bude možné potrestať trestnom odňatia slobody na max 2 roky (predtým 6 mesiacov až 3 roky, ak bol ponúknutý úplatok menej ako 133 tis. eur; ak bol viac ako 133 tis. eur, tak je trestná sadzba 5 – 12 rokov, po novom nad 700 tis. eur 2 – 8 rokov)
Plus premlčacia doba bude 5, resp. 3 roky na všetky úplatky do výšky 700 tis. eur. (s výnimkou skutkov spáchaných závažnejším spôsobom konania alebo spáchaných verejným činiteľom…).

Vybrané majetkové trestné činy

V nasledujúcich tabuľkách sú spracované niektoré vybrané majetkové trestné činy ohrozujúce tak súkromný majetok, verejné zdroje, ako aj zdroje Európskej únie. Rovnako podľa výšky škody spôsobenej trestným činom sa dá ľahko v riadkoch porovnať, podľa akého ustanovenia TZ by bola posudzovaná, aký rozsah trestu odňatia slobody je možné súdom za takýto trestný čin uložiť a aká dlhá by bola premlčacia doba.

Príklad, ako čítať tabuľku: 
V riadku sú uvedené varianty konkrétneho ustanovenia Trestného zákona so sadzbami, definíciou (prečin/zločin) a dĺžkou premlčania.

Príklad: Výška škody 100 tis. eur pri Poškodzovaní finančných záujmov EÚ

Aktuálny stav:  Sadzba 3-8 rokov, zločin, premlčanie 10 rokov 

Novela B.Suska: Sadzba 6 mesiacov – 3 roky, prečin, premlčanie 3 roky 

Neschválená novela V. Karasa: Sadzba 3 – 11 rokov, zločin, premlčanie 20 rokov 

 

Analýza VIA IURIS

Analýza VIA IURIS

Kontakt pre médiá

E-mail: media@viaiuris.sk

Share This