O tom, kde končí sloboda prejavu a čo je už neprípustné šírenie nenávistných prejavov sme diskutovali s budúcimi právnikmi

Sloboda prejavu, politická korektnosť, migranti, islam, antisemitizmus, rasizmus, Facebook, fake news, extrémisti, slniečkári – to sú slová, ktoré sa v súčasnosti neustále skloňujú. V uplynulých dňoch sme v spolupráci s právnickými fakultami zrealizovali 4 tematické diskusie v Bratislave, Trnave, Banskej Bystrici a v Košiciach.

Nenávistné prejavy na internete, sociálnych sieťach a v médiách sú v posledných rokoch závažným problémom. Sloboda prejavu je jedným zo základných pilierov demokracie, avšak na slobodu prejavu sa dnes veľmi často odvolávajú aj extrémisti šíriaci národnostnú a náboženskú nenávisť, obhajujúci totalitné ideológie, vyzývajúci na násilie alebo zvrhnutie demokratického systému.

Pokiaľ siaha sloboda prejavu a čo je už nenávistný alebo extrémistický prejav, ktorý môže demokratický štát legitímne potláčať a stíhať?

V diskusiách so študentmi právnických fakúlt sme sa spolu snažili hľadať hranice slobody prejavu a neprípustných nenávistných prejavov. Debatovali sme o význame slobody prejavu a o hľadaní pravdy v dobe sociálnych sietí; o fenoméne šírenia nepravdivých správ („fake news“) a vedeckých bludov a aj o rozdiele medzi americkou a európskou koncepciou slobody prejavu. Diskutovali sme napríklad o rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcich sa podnecovania nenávisti voči Rómom (napr. Le Pen v. Francúzsko); podnecovania nenávisti voči prisťahovalcom (napr. Féret v. Belgicko); kritiky a hanobenia náboženstva a náboženských postáv (napr. E. S. v. Rakúsko); popierania holokaustu (napr. Garaudy v. Francúzsko, Perinçek v. Švajčiarsko) alebo ospravedlňovania vojnových zločinov (napr. Lehideux a Isorni v. Francúzsko). Debatovalo sa aj o hraniciach politickej korektnosti, o aktuálnych slovenských prípadoch stíhania za nenávistné prejavy, o tom, či veríme v to, že sa spoločnosť so šírením nenávistných prejavov sama vyrovná alebo či je potrebný nejaký zásah zo strany štátu. Hovorilo sa aj o tom, akým spôsobom by sa malo diskutovať o problémoch migrácie, o Rómoch, islame, kontroverzných historických postavách ako napr. Jozef Tiso, či o tom ako možno kritizovať uctievané postavy svetových náboženstiev.   

Nenávistné prejavy a extrémizmus v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva

Nemusíte byť len právnici, aby vás táto téma zaujala. Vo VIA IURIS sme na celospoločenské diskusie, ktoré v ostatnom čase prebiehali a určite budú aj pokračovať, zareagovali publikáciou „Nenávistné prejavy a extrémizmus v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva“, ktorú Vám opäť dávame do pozornosti. Publikácia je voľne dostupná na stiahnutie na tejto adrese.

Projekt diskusií o slobode prejavu a nenávistných prejavoch podporilo Ministerstvo spravodlivosti SR v rámci programu na podporu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.