Staráme sa, lebo tu žijeme

Už niekoľko mesiacov sa na nás takmer dennodenne valia informácie o Kočnerovej threeme, pofidérnych vybavovačoch, úplatných prokurátoroch a sudcoch. Navyše v období, keď Nežná revolúcia a naše úsilie o slobodu oslávili tridsiatku. Ak k tomu pridáme stresujúce situácie, ktoré určite zažíva každý z nás aj v osobnom živote, frustrácia, ktorú v poslednom období mnohí pociťujú, je o to silnejšia.

Dá sa to vôbec zvládnuť?

Musím sa priznať, že nespravodlivosť, ktorú v tejto krajine vidím, sa ma veľmi silno dotýka. Práve preto sa každé ráno budím s odhodlaním, že sa nesmieme prestať pokúšať niečo s tým urobiť. Sú dni, kedy sa nám to vo VIA IURIS darí a ide nám to, ale sú aj obdobia, kedy to jednoducho nejde. No napriek tomu nedovoľujeme, aby z nás vyprchala nádej.

Viem, že Kristína, Eva, Imro, Ivana a ďalšie kolegyne prídu každé ráno do práce lebo veria, že to má zmysel. Navrhovať zmeny v súdnictve a prokuratúre, bojovať za občiansku spoločnosť, obhajovať tých, ktorí chránia našu prírodu a verejné zdroje, odborne argumentovať, nemlčať, keď vidíme nespravodlivosť. A to mi stačí. Nie len ako riaditeľovi a občanovi, ale aj ako človeku, ktorý tu vychováva deti.

Verím, že každý z nás má možnosť meniť našu spoločnosť k lepšiemu. Stačí sa len rozhodnúť a ísť do toho. Každý svojím spôsobom a tým, čo mu je blízke: pomôcť susede s nákupom, podpísať petíciu, angažovať sa priamo, alebo jednoducho podporiť organizáciu, ktorá Váš dar premení na konkrétnu pomoc.

Starám sa, lebo tu žijem. A vy?

S úctou

Milan Šagát

Aj ja sa starám. Chcem podporiť.