Štefan Holý o nových stavebných zákonoch zavádza

„Zákon bol dvakrát v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Nie preto, že by v ňom boli hlúposti, ale preto, aby bol dostatočne široký priestor na pripomienky. Zákonu predchádzali stovky a stovky stretnutí. Mňa napríklad teší, že prešiel na tripartite takmer jednohlasne. Z ôsmich členov bolo proti len ZMOS. V zásade to prešlo bez výhrad.“ 

Zákony boli opakovane v medzirezortnom pripomienkovom konaní preto, lebo proces prípravy tejto novej a rozsiahlej legislatívy bol nedostatočný a zmätočný. Výsledné znenie zákonov je nekvalitné, obsahujú gramatické a legislatívno-technické chyby (napr. chýbajú odkazy na iné zákony), viacero subjektov úradu podpredsedu vlády stále vyčíta nedostatky. Nie je preto možné ich označiť za legislatívu, ktorá „v zásade prešla bez výhrad“. Výhrady majú okrem odbornej verejnosti aj samosprávy či pamiatkári.

Keď reportér v rozhovore poznamenal, že „Kritici poukazujú na to, že bežných obyvateľov môže zákon zasiahnuť nepriamo tým, že im v susedstve vyrastie aj to, čo by tam teraz nevyrástlo a udeje sa to bez toho, aby o tom vedel“, Štefan Holý na to reagoval tým, že „To je lož. Ak to niekto hovorí, tak klame. Kritikov by som sa pýtal, čo im prekáža na konci čiernych stavieb? Alebo na zrýchlení povoľovaní či na transparentnejších procesoch? Prečo niekomu prekáža, že štyrikrát nebudeme povoľovať to isté? To, na čo sa pýtate, to nám vyplýva z medzinárodných záväzkov. Nemôžeme prísť a odignorovať práva susedov a verejnosti. Náš nový zákon je postavený na českom štandarde – tam to funguje od roku 2002. Ktokoľvek sa tvári, že obchádzame medzinárodný štandard, tak sprosto klame.“

1. Konanie o povoľovaní výstavby sa podľa nového zákona bude diať elektronicky v zatiaľ neexistujúcom informačnom systéme (presný koncept technickej realizácie ani cena informačného systému nie sú doposiaľ jasné). Ak sa konanie vedie napríklad s neznámym vlastníkom nejakej stavby či pozemku alebo ak je počet účastníkov konania viac ako 20, informácie a rozhodnutia vydané v konaní sa zverejnia v online informačnom systéme, nie na úradnej tabuli tak, ako to bolo doteraz (informácie po novom nemusia byť zverejnené na úradnej tabuli príslušného stavebného úradu). To znamená, že ak niekto nebude pravidelne kontrolovať údaje v  informačnom systéme, o plánovanej stavbe sa nedozvie. Navyše, v prípade líniových stavieb (napr. cesty, diaľnice či železnice) sa za suseda považuje len ten, kto je vlastníkom pozemku bezprostredne susediaceho s pozemkom, na ktorom sa plánuje stavať. V praxi to bude znamenať, že hoci sa nejaká cesta bude budovať v bezprostrednej blízkosti obce alebo sídliska, obyvatelia nemusia dostať možnosť sa k výstavbe vyjadriť, pretože nebudú považovaní za susedov.

2. Na viaceré otázky podpredseda vlády zavádzajúco odpovedal odkazom na boj s čiernymi stavbami, zrýchlené povoľovania či transparentné procesy, hoci tie nikto nespochybňuje. Práve týmito odpoveďami podpredseda vlády problémy zákonov zakrýva. Zákony naďalej uprednostňujú záujmy developerov pred záujmami verejnosti a verejnými záujmami v území, vrátane ochrany prírody. Susedia a verejnosť budú mať horšie postavenie pri povoľovaní výstavby v ich okolí, predovšetkým pri líniových stavbách (napr. cesty či diaľnice).

3. Navrhované stavebné zákony sú v rozpore s Aarhuským dohovorom, ktorého cieľom je zaručiť právo na prístup k informáciám, účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Verejnosť síce získala naspäť právo zapájať sa do konania o povoľovaní výstavby, avšak až po druhom medzirezortnom konaní, a aj to nedostatočne. Nový zákon stále vylučuje verejnosť napr. z povoľovania skúšobnej prevádzky stavby, z povoľovania predčasného užívania stavby alebo pri zmene rozhodnutia o stavebnom zámere. V konaní o nariadení stavebných prác alebo v konaní o odstránení stavby je okruh účastníkov tiež obmedzený.

K vzťahu developer, ktorý platí projektanta, Štefan Holý uvádza, že „Zákon projektantovi ukladá vykonávanie administratívnych činností, ktoré dnes aj tak robia inžinierske spoločnosti, ale bez opory v zákone.“, a že projektanta platí developer aj dnes („On je ním platený aj dnes. Jeho výsledná správa, ktorú predloží stavebnému úradu, je len súhrnom jednotlivých povolení. Robí to de facto aj dnes.“)

V súčasnosti vyhodnocuje a zosúlaďuje stanoviská orgánov, ktorých sa výstavba týka (obec, samosprávny kraj či štátny orgán, napr. okresný úrad), a dôležitých záujmov v území (napr. ochrana životného postredia) stavebný úrad, ktorý má dbať aj na osobitnú ochranu týchto záujmov a práv účastníkov konania. 

To znamená, že stavebný úrad zabezpečuje stanoviská a posudzuje vyjadrenia účastníkov konania a ich námietky, pričom skúma aj prípadné vplyvy budúcej stavby a jej prevádzky. Navyše, v stavebnom zákone sa uvádza, že ak by výstavba alebo užívanie stavby mohli ohroziť dôležité záujmy v území (napr. ochranu životného prostredia), alebo ak by neprimerane obmedzovali či ohrozovali práva účastníkov pri povoľovaní výstavby, stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného povolenia zamietne.

Podľa navrhovanej legislatívy je podstatná časť posudzovania súladu stanovísk v povoľovacom konaní na projektantovi, ktorého platí developer. Projektant môže rozhodnúť o tom, že neprijme pripomienky štátnych orgánov, obcí alebo samosprávnych krajov. Dokonca posúdi, či uplatnené pripomienky patria do pôsobnosti príslušného orgánu, alebo či sú pripomienky odôvodnené (!) a rozhodne, či sa nimi vôbec musí zaoberať. Projektant vypracuje správu, kde sa vysporiada s prípadnými pripomienkami, a ktorá je (prípadne bez uvedených pripomienok) podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu. Navrhovaný zákon neuvádza, že by sa mali osobitne chrániť verejné záujmy alebo práva účastníkov konania.

Na otázku reportéra „Ak prejde zákon, stavebné úrady, ako ich poznáme dnes, skončia. Už dnes mnohé z nich nestíhali, keďže boli personálne poddimenzované. Toto sa v novom systéme nemôže stať? Štefan Holý odpovedal, že „Nie, pretože množstvo byrokracie sa odbúrava. Súvisí to s redukciou procesov. Mnohé z nich budú bežať elektronicky. Dnes sú úradníci na stavebných úradoch pisármi, keď sa venujú písaniu siahodlhých povolení. Po novom by mali byť viac v teréne. Aj preto výrazným spôsobom posilňujeme stavebnú inšpekciu.“

Časť agendy prejde na špeciálne stavebné úrady (napr. pamiatkové úrady či banské úrady ), ktoré však tvrdia (zvlášť pamiatkári), že na túto agendu nie sú vôbec personálne ani odborne vybavení a s nejakým ich posilnením sa vôbec neráta. V konečnom dôsledku sa tak môže stať, že povolenia budú trvať ešte dlhšie, keďže úrady nebudú stíhať. 

Navyše, všeobecné stavebné úrady majú byť len v  ôsmich krajských mestách, čo je nepochopiteľné rozhodnutie. Porovnajme si to s reakciou na novú súdnu mapu. Tá  má ambíciu preskupiť súdy na Slovensku a hoci počíta so zrušením len niekoľkých menších súdov, aj tak sa sa voči takejto zmene zdvihla obrovská vlna nevôle. Bežný človek však navštevuje stavebný úrad omnoho častejšie než súd. Nový stavebný zákon tak môže výrazne skomplikovať život ľuďom, ktorí nebudú mať možnosť komunikovať s úradom elektronicky a budú musieť cestovať na stavebný úrad do krajských miest.

Keď reportér v rozhovore poznamenal, že podpredseda vlády obhajoval krok vziať samosprávam kompetenciu stavebného úradu, pretože podľa neho bola spojená s korupciou, a preto vytvoril nový štátny úrad na centrálnej úrovni, Štefan Holý odpovedal, že „úradník má eliminovaný priestor na korupciu“. Je to dosiahnuté tzv. procesnou mapou. Tá zabezpečuje, že úradník má pri rozhodovaní presne napísané, ako má postupovať.“ Zároveň dodal, že ak niekto podá žiadosť o stavebné povolenie, tak vie dopredu, kedy presne bude mať výsledok.

Hoci v súčasnosti patria stavebné úrady pod obce a mestá, o odvolaní rozhodovali vždy okresné úrady – teda štát prostredníctvom svojich orgánov. A napriek tomu je pri povoľovacích procesoch problém. Zjavne je teda problém nielen na strane samospráv, ale predovšetkým na strane štátnych orgánov. 

Podľa navrhovanej legislatívy je stavebný úrad povinný rozhodnúť do 15 dní. V súčasnosti platí, že je povinný rozhodnúť bezodkladne, najneskôr do 30 dní. Lehoty sú teda stanovené aj v súčasnosti, problémom však je, že sa nedodržiavajú. A rovnako neexistuje páka na dodržanie lehoty podľa novej navrhovanej úpravy. Ak teda stavebný úrad nedodrží lehotu podľa novej legislatívy, nastane rovnaká situácia ako v súčasnosti.

Keď sa reportér pýtal, prečo prizval kontroverzného Marcela Slávika do tímu, ktorý tvoril stavebný zákon, odpovedal, že „Nebol prizvaný. Rozprával som sa s mnohými ľuďmi a rozprával som sa aj s ním.“

Marcel Slávik bol uvedený ako člen pracovnej skupiny, ktorá mala pripravovať nové stavebné zákony. Z tejto skupiny vypadol až po tom, ako sa jej zloženie dostalo na verejnosť. Marcel Slávik je známy tým, že sa po celom Slovensku zapájal do procesov posudzovania vplyvu výstavby na životné prostredie (EIA) a svojimi nezmyselnými podnetmi komplikoval či dokonca blokoval novú výstavbu. V januári 2021 podal minister hospodárstva Richard Sulík na Marcela Slávika trestné oznámenie. Podľa Sulíka “vstupuje Slávik do stavebných konaní s nezmyselnými požiadavkami a blokuje stavby, kým nedostane „sponzorské“ pre svoje združenie.”  Je šokujúce, že takéhoto človeka si chcel vybrať úrad podpredsedu vlády za spolupracovníka pri tvorbe nových stavebných zákonov. 

„Určite môžeme očakávať zvýšenie dostupnosti stavieb pre občanov v podobe bytov. Súvisí to aj s nájomnými bytmi.“

Nie (len) stavebné postupy a schvaľovanie stavieb, ale predovšetkým nedostatok vhodných lokalít a financií sú dôvodom, prečo sa tak málo stavajú nájomné byty. Tvrdenie podpredsedu vlády je hrubo zavádzajúce. 
A dodatočné tvrdenie, ktoré v rozhovore uviedol, že byty budú lacnejšie je už ničím nepodložená demagógia – napr. aj z toho dôvodu, že prudko rastú ceny stavebných materiálov. Toto tvrdenie o dostupnosti bytov je holý výmysel. 

V súvislosti s našim tvrdením, že sa nám podarilo ustrážiť, aby obce a mestá mali kontrolu nad svojím územným plánom dostal Štefan Holý otázku „Čo sa zmenilo vo vašom návrhu oproti predchádzajúcej verzii?”. Odpoveď znela nasledovne:
„Nezmenilo sa nič. Od začiatku sa koncepčne nezasahovalo do regionálnej kompetencie obcí a miest, ktorú majú garantovanú ústavou. Práve naopak, z vlastnej iniciatívy sme aj v rámci debaty so samosprávami navrhli posilnenie záväzných stanovísk (o súlade s územným plánom). Veľmi dobrým partnerom bol bratislavský alebo košický magistrát.”

Prvá verzia zákona o územnom plánovaní, ktorá prešla aj prvým medzirezortným pripomienkovým konaním, obsahovala iné informácie. Obce síce mali formálne kompetenciu rozhodovať pri územnom plánovaní o svojom území, to však mohol zmeniť s pomocou štátu developer, ktorý chcel presadiť svoju predstavu. To znamená, že ak napríklad obec neschválila developerovi územný plán zóny s jeho zámerom, mohol mu ho schváliť novonavrhnutý štátny stavebný úrad proti vôli obce.