14. októbra 2025

Výzva poslancom: Aj poslanecké návrhy musia prejsť pripomienkovým konaním

Je neprípustné, aby sa zákony s dopadom na celú spoločnosť prijímali bez diskusie s verejnosťou. Poslancov a poslankyne parlamentu preto vyzývame na prijatie zmeny, ktorá zabezpečí, aby aj poslanecké návrhy zákonov prechádzali komplexným pripomienkovým konaním.

V súčasnosti poslanecké návrhy zákonov nepodliehajú medzirezortnému pripomienkovému konaniu, čím sa výrazne obmedzuje možnosť verejnosti zapojiť sa do tvorby právnych predpisov. Vyzvali sme preto poslancov NR SR na prijatie takej zmeny rokovacieho poriadku, ktorá zabezpečí aby každý poslanecký návrh zákona bol povinne zverejnený na portáli Slov-Lex, kde by ho mohla pripomienkovať laická a odborná verejnosť, samosprávy, odbory či zamestnávateľské zväzy.

Súčasťou tohto procesu by mala byť aj možnosť využitia inštitútu hromadných pripomienok. Pripomienky predložené počas pripomienkového konania by boli podkladom pre rokovanie výborov a tieto by sa s nimi museli vysporiadať.

Zákony sa prijímajú bez odbornej diskusie

Kým vládne návrhy zákonov prechádzajú viacerými kolami odbornej diskusie a hodnotenia vplyvov, poslanecké návrhy sa často prerokúvajú v skrátenom procese, bez odbornej oponentúry a bez vyčíslenia dopadov na verejné financie, podnikateľské prostredie či životné prostredie.

Tento proces je značne netransparentný a môže vytvárať priestor na presadzovanie záujmov rôznych lobistických skupín či jednotlivcov.

Takmer polovica zákonov bez účasti verejnosti

Podľa Správy Európskej komisie o stave právneho štátu na Slovensku bola v roku 2024 až pri 58 zo 131 zákonov prijatých zákonov obmedzená účasť verejnosti. Presne 30, teda viac ako polovica z takto prijatých zákonov, vzišla z poslaneckých návrhov.

“Pripomienkové konanie má zásadný vplyv na zvýšenie kvality prijatých zákonov, zlepšuje právnu istotu a transparentnosť a umožňuje včas identifikovať nedostatky navrhovanej legislatívy. Zákony, ktoré prejdú, komplexným pripomienkovým konaním sú výsledkom širšieho spoločenského a odborného konsenzu a nie iba jednostranným mocenským rozhodnutím,” vysvetľuje Katarína Batková, riaditeľka VIA IURIS.

Ako poslanecký návrh išiel do parlamentu aj ruský zákon proti mimovládkam. Ten zasiahol tisíce ľudí a dnes sa naplno ukazujú katastrofálne dopady, ktorým sa dalo vyhnúť, ak by išiel do pripomienkového konania. Ďalšími poslaneckými návrhmi boli napríklad právo na opravu v mediálnom zákone, renta pre generálneho prokurátora alebo zmeny zákona o ochrane prírody a krajiny.

Máme najviac poslaneckých návrhov z krajín V4

Štúdia Útvaru hodnoty za peniaze, ktorá skúmala proces schvaľovania materiálov na úrovni vlády a parlamentu ukazuje, že v počte poslaneckých návrhov zákonov patrí Slovensku štvrtá priečka spomedzi 18 hodnotených krajín a zároveň najvyššia spomedzi V4.

„Zavedenie povinného pripomienkového konania pre poslanecké návrhy by odstránilo jeden z najväčších nedostatkov slovenského legislatívneho procesu. Pravidlá pre tvorbu zákonov musia byť jednotné bez ohľadu na to, či ide o vládny alebo poslanecký návrh. Je neprípustné, ak sa závažné zmeny s dopadom na celú spoločnosť robia bez diskusie s odbornou aj širokou verejnosťou,“ doplnila Katarína Batková.

foto: Tomáš Benedikovič, Denník N