Výzva pre prezidenta: Nepodpíšte ruský zákon proti aktívnym ľuďom

16. apríla 2025 schválila vládna koalícia strán SMER, HLAS a SNS zákon proti mimovládnym organizáciám. Tento zákon je nielen hanebný, ale najmä mnohé jeho ustanovenia sú v rozpore s právom EÚ a v rozpore s našou ústavou. Občianska Platforma pre demokraciu preto vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho aby ruský zákon proti aktívnym ľuďom nepodpísal.

Vážený pán prezident,

dovoľujeme si Vás osloviť v súvislosti so zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, ktorý 16. 4. 2025 prijala Národná rada Slovenskej republiky.

Mimovládne neziskové organizácie sú v každej modernej rozvinutej demokratickej spoločnosti považované za dôležitý pilier demokracie, významného partnera štátu a samospráv, ako aj dôležitého aktéra v oblastiach, kde štát či samospráva potrebujú pomoc a podporu pri napĺňaní sociálnych, zdravotníckych, vzdelávacích, rozvojových, environmentálnych, ľudsko-právnych, kultúrnych, či iných zámerov a politík.

Organizácie slovenskej občianskej spoločnosti si vždy ctili otvorený dialóg medzi štátom a občianskou spoločnosťou – realizovaný napr. prostredníctvom Rady vlády pre mimovládne neziskové organizácie. Podieľajú sa na realizácii množstva štátnych politík, príprave koncepčných materiálov a legislatívy, zlepšovaní prístupu verejnosti k informáciám a podpore participácie na správe vecí verejných. V čase najťažších kríz (kovidovej, migračnej, vojny na Ukrajine, atď.) aktívne pomáhali štátu a samosprávam so zvládnutím negatívnych následkov týchto udalostí na občanov, komunity i celú spoločnosť. V neposlednom rade, mimovládne neziskové organizácie vždy zohrávali dôležitú úlohu v tých oblastiach života našej spoločnosti, kde štát nedokázal občanom zaručiť potrebné služby (zdravotníctvo, sociálne veci, vzdelávanie, atď.) a pomoc.

Sme preto mimoriadne znepokojení, že práve v tejto situácii Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon, ktorý neprešiel riadnym legislatívnym procesom, aj napriek tomu, že vo významnej miere vznikal na Úrade vlády SR (a bol podporený uznesením Vlády SR) nebol predmetom riadneho participatívneho procesu prípravy a opakovane bol počas schvaľovania zásadným spôsobom menený jeho obsah (takže zo zákona, ktorý bol predložený ako zákon o označovaní mimovládnych neziskových organizácií, sa v procese schvaľovania stal zákon o lobingu a následne, keď označovanie a lobing z návrhu vypadli, sa z neho stal zákon, ktorý vraj má zlepšovať transparentnosť občianskeho sektora).

Sme mimoriadne znepokojení, že tento zákon diskriminuje právne formy, prostredníctvom ktorých na Slovensku pôsobia subjekty občianskej spoločnosti oproti iným právnym formám (napr. komerčným firmám, cirkvám či odborom). Sme presvedčení, že schválený zákon je nevykonateľný, neprimerane zvyšuje byrokraciu a administratívnu záťaž – nielen pre mimovládne neziskové organizácie, ale aj pre orgány štátu a samosprávy – a je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

Hlavné výhrady mimovládnych neziskových organizácií voči schválenej verzii zákona, ako ich spracovali právnici VIA IURIS:

1. za pravdepodobne protiústavné považujeme plošné zbieranie a zverejňovanie osobných údajov darcov (a to tak fyzických osôb ako aj právnických osôb). Mimovládne neziskové organizácie sú súkromnoprávne subjekty, ktorých postavenie nie je porovnateľné s postavením politických strán v prístupe k možnosti ovplyvňovať chod štátu a to ani vtedy, ak môžu mať prostredníctvom ovplyvňovania mienky časti verejnosti vplyv na rozhodovanie politikov. Rovnaký nepriamy vplyv môžu mať aj podnikateľské subjekty, či združenia právnických osôb, od ktorých sa plošné zbieranie a zverejňovanie údajov prispievateľov na ich činnosť nevyžaduje.

Plošné zbieranie, oznamovanie darcov tak orgánom verejnej moci ako aj ich poskytovanie verejnosti už Súdny dvor Európskej únie označil za obmedzenie práva na súkromie. Konkrétne konštatuje, že ustanovenia, ktoré ukladajú povinnosť alebo zakladajú možnosť oznámiť verejnému orgánu osobné údaje, ako sú meno, bydlisko alebo finančné zdroje fyzických osôb, sa musia v prípade neexistencie súhlasu týchto fyzických osôb a bez ohľadu na neskoršie použitie predmetných údajov považovať za zásah do ich súkromného života, a teda za obmedzenie práva zaručeného v článku 7 Charty bez toho, aby tým bolo dotknuté ich prípadné odôvodnenie. To isté platí aj pokiaľ ide o ustanovenie stanovujúce poskytovanie týchto údajov verejnosti.

2. Nejasné zostávajú kontrolné právomoci registrových orgánov, ktoré po novom majú vyhodnocovať výkazy obsahujúce údaje o príjmoch a výdavkoch mimovládnych neziskových organizácií ako aj zoznamy členov orgánov. V prvom rade nie je zo znenia zákona zrejmé, čo presne bude súčasťou výkazu, keďže až po nadobudnutí účinnosti zákona dôjde k vydaniu opatrenia Ministerstvom financií SR. Výkon kontrolných právomocí však nie je zverený ministerstvu financií, ale registrovým orgánom, ktorými je Ministerstvo vnútra SR a okresné úrady. Vzhľadom na to, že nie je zrejmé, aké konkrétne kontrolné právomoci budú registrové orgány vykonávať a aké dodatočné informácie budú môcť vyžadovať, považujeme to za neprimeraný zásah do slobody združovania občanov garantovanej čl. 29 Ústavy SR. Zákon by mal jasne definovať napríklad, že registrové úrady sú oprávnené kontrolovať správnosť údajov alebo si na účel kontroly obsahu výkazu vyžiadať konkrétne účtovné doklady, či účtovné závierky a výročné správy. Vágne definované kontrolné právomoci vytvárajú pre mimovládne neziskové organizácie právnu neistotu a sú v rozpore s čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, ktorá jasne hovorí, že orgány verejnej správy sú oprávnené konať v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pričom rozsah a spôsob výkonu kontrolnej činnosti v danom právnom predpise nie je jasne definovaný.

Súdny dvor EÚ aj tu navyše konštatoval, že právne predpisy, ktoré významne sťažujú činnosť alebo fungovanie združení, či už posilnením požiadaviek týkajúcich sa ich registrácie, obmedzením ich schopnosti získavať finančné zdroje, uložením povinnosti podávať vyhlásenie a povinnosti zverejňovania, ktoré môžu o nich vyvolávať negatívny obraz, alebo ich vystavením riziku sankcií, osobitne ich rozpustenia, predstavujú obmedzenie slobody združovania.

3. Zaradenie občianskych organizácií medzi povinné osoby podľa zákona o slobode informácií je diskriminačné, teda v rozpore so zásadami rovnakého zaobchádzania definovanými v čl. 13 ods. 3 Ústavy SR, keďže obdobne ako mimovládne neziskové organizácie získavajú aj podnikateľské subjekty financie z verejných zdrojov, avšak tieto subjekty nemajú povinnosť vybavovať žiadosti o poskytnutie informácií týkajúce sa nakladania s týmto finančnými zdrojmi.

Všetky informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi, ktoré môžu občania získať od mimovládnych neziskových organizácií sú už buď verejne dostupné (zmluvy uzatvárané s mimovládnymi neziskovými organizáciami sú zverejnené v Centrálnom registri zmlúv a informácie o použití prostriedkov získaných z podielu zaplatenej dane z príjmu sú uverejňované v Obchodnom vestníku) alebo informácie o použití finančných prostriedkov z verejných zdrojov majú k dispozícii štátne orgány a orgány samosprávy, ktorým mimovládne neziskové organizácie predkladajú vyúčtovania a záverečné správy z projektov, ktoré realizovali. Už v súčasnosti teda občania môžu získať všetky informácie o nakladaní s verejnými zdrojmi od orgánov verejnej správy. Jediné, čo sa touto zmenou zákona dosiahne je administratívne zaťaženie mimovládnych organizácií ako aj orgánov verejnej správy, ktoré budú musieť vybavovať žiadosti občanov, ktoré sa netýkajú nakladania s verejnými zdrojmi.

Postup pri vybavovaní žiadosti o informácie mimovládnymi neziskovými organizáciami je navyše natoľko zmätočný, nejasný a neupravený, že vytvára obrovskú právnu neistotu tak pre občanov ako aj pre mimovládne neziskové organizácie, že ako taký je v rozpore s princípmi právnej istoty a teda s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

Download: Analýza zákona o neziskových organizáciách (PDF)

Vážený pán prezident, nakoľko schválený zákon považujeme v tejto podobe za protiústavný, zneužiteľný a v niektorých bodoch nevykonateľný, dovoľujeme si obrátiť sa na Vás so žiadosťou, aby ste predmetnú právnu normu nepodpísali a vrátili ju na prerokovanie do NR SR.

Nebránime sa diskusii o zlepšovaní a skvalitnení právneho prostredia pre mimovládne neziskové organizácie. Nakoniec, počas Vašej vlády, sme spoločne – štát a občianska spoločnosť – vypracovali legislatívnu úpravu, ktorá do praxe zaviedla register mimovládnych neziskových organizácií v SR. Nebránime sa zvyšovaniu transparentnosti. Odmietame však diskrimináciu, zbytočnú byrokraciu a opatrenia, ktoré by svojou nejasnosťou a zneužiteľnosťou mohli zasiahnuť desiatky tisíc subjektov pri napĺňaní ich verejnoprospešnej misie.

V prípade akýchkoľvek nejasností sú naši predstavitelia a naši právni zástupcovia pripravení doplniť informácie a argumentáciu potrebnú pre posúdenie zákona z pohľadu rozporov s Ústavou SR či európskou legislatívou a jeho prípadné vrátenie do NR SR.

Za výkonný výbor, Radu a členské organizácie Platformy pre demokraciu:

1. Miroslava Ábelová, Greenpeace Slovensko
2. Michaela Bagalová, Bratislavské dobrovoľnícke centrum
3. Katarína Batková – riaditeľka VIA IURIS a členka Výkonného výboru Platformy pre demokraciu
4. Ján Liam Bendo – prezident Aliancie Stredoškolákov
5. Fedor Blaščák – riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti a člen Výkonného výboru Platformy pre demokraciu
6. Róbert Blaško, riaditeľ kultúrnych centier Stanica a Nová synagóga Žilina
7. Silvia Cochová, riaditeľka Centra dobrovoľníctva, n.o.
8. Jana Červenáková – Nezisková organizácia VIATICUS
9. Krasimír Damjanov, Občianska iniciatíva Lučenec
10. Zuzana Denková, iniciatíva Banská Štiavnica nebude ticho!
11. Laura Dittel – výkonná riaditeľka Karpatskej nadácie a členka Výkonného výboru Platformy pre demokraciu
12. Marcela Dobešová – riaditeľka Centra poradenstva a vzdelávania, n.o.
13. Monika Fričová, štatutárka Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením
14. Róbert Furiel, Saplinq, o.z.
15. Ján Gálik, Košice spoločne
16. Ondrej Gallo, Nadácia pre deti Slovenska
17. Tomáš Hallon – koordinátor Platformy pre demokraciu
18. Radoslav Herda, predseda združenia SLOVENSKÝ PACIENT
19. Michal Horský, DEMDIS
20. Lukáš Hrošovský, predseda Združenie Informačných a poradenských centier mladých v SR (ZIPCeM)
21. Maroš Chmelík, riaditeľ Centra komunitného organizovania
22. Lucia Jakabová, predsedkyňa Metanoia centrum, o.z.
23. Zuzana Janíčková, riaditeľka AtriumBB
24. Michal Karako, predseda OZ Stará jedáleň
25. Alexandra Kárová, riaditeľka, OZ Vagus
26. Michal Kišša, výkonný riaditeľ, Nadácia Pontis
27. Martina Kolesárová, výkonná riaditeľka, Nadácia Pontis
28. Ivana Kriek, projektová manažérka, Občianske združenie Psychiatria nie je na hlavu
29. Elena Gallo Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry-CVEK, riaditeľka
30. Michal Klembara, riaditeľ OZ Malý Berlín
31. Adela Klepáková, podpredseda Pražská kaviareň, zapsaný spolek v Česku
32. Cyprián Koreň, iniciatíva Kremnica nie je ticho.
33. Martin Kováč, predseda OZ Starokatolíci na Slovensku
34. Viktor Križo, štatutár, Inklucentrum – Centrum inkluzívneho vzdelávania
35. Lucia Kubíny, štatutárna zástupkyňa o.z. Tanana
36. Marián Kulich, OZ Mier Ukrajine
37. Žofia Kutlíková Jakubová, OZ Pestrec
38. Nina Kurz, Nadácia Jána Langoša
39. Rasťo Kužel, výkonný riaditeľ MEMO 98
40. Katarína Levčíková, riaditeľka, Mareena
41. Juraj Lizák, riaditeľ kancelárie Rady mládeže Slovenska
42. Martin Macko, výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť
43. Barbora Majerová, štatutárka Sytev
44. Eduard Marček, predseda, Slovenské centrum fundraisingu
45. Nina Matušinská, Občianská Platforma Piešťany
46. Richard Medal, riaditeľ Centra environmentálnych aktivít
47. Peter Medveď, Nadácia Ekopolis
48. Grigorij Mesežnikov, prezident Inštitútu pre verejné otázky
49. Jana Miháliková, štatutárka o.z. YouthWatch
50. Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka, Liga za ľudské práva
51. Andrea Najvirtová, riaditeľka Človek v ohrození, n.o.
52. Peter Németh, štatutárny zástupca Platforma komunitných centier
53. Miloš Ondrášik, riaditeľ, The Duke of Edinburgh’s International Award Slovensko, o.z.,
54. Robert Pakan, štatutár NOMANTINELS
55. Tomáš Pataki, o.z. Kompromis – Kompromisszum, štatutár
56. Zuzana Petková, Nadácia Zastavme korupciu
57. Eva Plánovská, štatutárka, Nezisková organizácia SEEDS
58. Ivana Poláčková, riaditeľka CEEV Živica
59. Sandra Polovková, riaditeľka Post Bellum SK
60. Veronika Poklembová, riaditeľka, ETP Slovensko
61. Juraj Rizman – člen Výkonného výboru Platformy pre demokraciu
62. Marek Roháček, predseda OZ Návrat
63. Lucia Rosáková, o.z. InkluCiTy, štatutárka
64. Magdaléna Rothová, štatutárka, Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu
65. Vladimír Sloboda, Združenie občanov miest a obcí Slovenska
66. Martina Strmeňová, občianska platforma Nie v našom meste
67. Zuzana Suchová, správkyňa neinvestičný fond Donio
68. Lucia Szabová, Klimatická koalícia
69. Štefan Szabó, štatutár o.z. SOSNA
70. Pavol Ščasný, Združenie STORM, štatutár
71. Zuzana Thullnerová, riaditeľka Centra pre filantropiu, n.o.
72. Filip Vagač – Programový riaditeľ Platforma pre demokraciu, člen Výkonného výboru
73. Veronika Fishbone Vlčková, riaditeľka Nadácie Milana Šimečku
74. Andrej Vršanský, riaditeľ Ligy za duševné zdravie
75. Samuel Zubo, predseda Srdcom doma o.z.
76. Lukáš Zorád, riaditeľ PDCS
77. Milan Zvada, štatutár, Záhrada – Centrum nezávislej kultúry, n.o.

DOWNLOAD:

Analýza zákona o neziskových organizáciách (PDF)

Použitá foto: Jozef Jakubčo, SME