Zákaz dúhových vlajok je nelogický a protiústavný

Poslanci Gyimesi a Taraba pripravili novelu zákona o štátnych symboloch, ktorým chcú upraviť použitie vlajky, ktorá s našimi štátnymi symbolmi nemá nič spoločné.

Zákon o štátnych symboloch totiž hovorí o tom, čo presne sú štátne symboly Slovenskej republiky, ako a kde sa majú používať. Tiež definuje to, kto môže používať štátne symboly a čo hrozí za porušenie povinností súvisiacich s používaním štátnych symbolov.

VLASTENECKÝ ZÁKON

Najväčšiu snahu o vylepšovanie tohto zákona vyvíjali v minulosti poslanci a poslankyne za SNS, ktorí tak chceli posilniť naše vlastenectvo.  Najskôr v roku 2010 pridali povinnosť umiestňovať štátny znak, štátnu zástavu, text hymny a preambulu ústavy v priestoroch škôl. V roku 2019 zas do zákona zaviedli nové pojmy ako „znamenie štátneho znaku“ či „národný symbol“.

ŠTÁTNY ÚRAD NEZNAMENÁ VŽDY ŠTÁTNU BUDOVU

Dnes chce Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky meniť poslanec György Gyimesi. S podporou poslanca Tarabu plánujú v zákone o štátnych symboloch zadefinovať zákaz používania pestrofarebných vlajok na budovách štátnych úradov a škôl. Tento nápad, má však viacero logických nedostatkov.

Zákon o štátnych symboloch, prekvapivo, vymedzuje spôsob použitia a umiestnenia štátnych symbolov Slovenskej republiky. Teda hovorí o tom, kde v budove má byť umiestnený štátny znak či vlajka. Určite však nič nehovorí o tom, čo všetko môže byť umiestnené na budove, v ktorej sídli štátny úrad. To ani nie je možné. Prečo?

Jednoducho preto, lebo množstvo štátnych úradov si svoje priestory prenajíma v súkromných kancelárskych budovách, kde sídlia aj iné firmy či organizácie. A súkromným firmám štát naozaj nemôže diktovať, akú vlajku si môžu či nemôžu vyvesiť na svoju budovu. V súkromnej kancelárskej budove si priestory prenajímajú napríklad Ministerstvo spravodlivosti, Najvyšší správny súd alebo Úrad komisára pre deti.

Úrad ombudsmanky má zas svoje priestory v budove, ktorej majiteľom je Správa služieb diplomatickému zboru, a.s. a priestory v tej istej budove ponúka na komerčný prenájom rôznym firmám či organizáciám.

DÚHOVÁ VLAJKA AKO ŠTÁTNY SYMBOL?

Ak by teda chceli poslanci Gyimesi a Taraba obmedzovať použitie dúhovej vlajky prostredníctvom zákona o štátnych symboloch, tak existuje len jedna cesta – dúhovú vlajku by museli najskôr povýšiť na štátny symbol Slovenskej republiky. A to asi nie je úplne cieľom ich návrhu.

HANEBNÝ A PROTIÚSTAVNÝ NÁVRH

Ďalšou možnou cestou je vlajku jednoducho postaviť mimo zákon. No jediné symboly, ktorých použitie je dnes na území Slovenskej republiky zákonom zakázané, sú tie, ktoré propagujú skupiny a hnutia potláčajúce základné ľudské práva a slobody.

Dúhová vlajka však symbolizuje ľudské práva, a preto je tento poslanecký návrh nielenže hanebný, trápny, nelogický, ale navyše aj protiústavný. 

Projekt ‘Piliere právneho štátu’ je podporený z programu ACF – Slovakia, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou.