Zo súdnej praxe v téme prístupu k spravodlivosti verejnosti pri ochrane životného prostredia

Opis vybraného právneho prípadu, kde VIA IURIS zabezpečovala právnu pomoc
December 2018

Dátum vydania rozhodnutia, názov súdu a spisová značka: Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 21S/40/2016 zo dňa 14.02.2018.

Strany sporu:  Žaloba podaná dňa 07.02.2016, vo veci žalobcov 1/ Ing. Jána Topercera, CSc., Zelená ul. 10616/3, 036 08 Martin-Priekopa a 2/ RNDr. Dany Bernátovej, CSc., ul. Francúzskych partizánov 27, 038 61 Vrútky, na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/042028/Rep zo dňa 30.11.2015, ako aj prvostupňového rozhodnutia Stavebného úradu obce Blatnica č. 209/303/2015-Hu zo dňa 15.10.2015, ktorým žalobcom nebolo priznané postavenie účastníkov v územnom konaní na umiestnenie stavby „Obytno-rekreačná zóna „Blatnica-Sebeslavce“

Kľúčové fakty prípadu:  Žalobcovia sa domáhali priznania postavenia účastníka konania v konaní o umiestnení stavby Blatnica – Sebeslavce, obytno-rekreačná zóna. Svoje právo na postavenie účastníka konania odvodzovali aj od práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru, ako aj práv vyplývajúcich zo smernice EIA. Stavebný úrad – obec Blatnica ich z konania vylúčil s tým, že im práva účastníka konania v predmetnom konaní nepatria. V priebehu súdneho konania o žalobe bolo územné konanie v merite veci právoplatne ukončené. Súd na základe toho konanie o žalobe zastavil, keďže podľa jeho názoru dôvod na konanie odpadol. Rozhodnutie krajského (prvostupňového) súdu bude predmetom prieskumu Najvyššieho súdu na základe podanej kasačnej sťažnosti (opravný prostriedok) zo strany žalobcov.  

Právna argumentácia strán a súdu: Krajský súd v Žiline, ako dôvody svojho rozhodnutia o zastavení konania uviedol, že v prípade skončenia správneho konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci, totiž z hľadiska súdneho prieskumu zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania a rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní postavenia účastníka stráca povahu konečného rozhodnutia, ktorého prípadné zrušenie by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní, osoba domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní už nemôže realizovať svoje procesné oprávnenia.

Z dôvodu, že správne konanie je právoplatne skončené, rozhodnutie súdu o žalobe žalobcu nemôže reálnym spôsobom ovplyvniť byť účastníkom správneho konania. Súd tak konanie zastavil z dôvodu, že odpadol dôvod na pokračovanie v konaní.

Žalobcovia však poukázali na to, že  obdobná právna otázka bola riešená na Súdnom dvore EÚ a to v čase prebiehajúceho súdneho konania pred Krajským súdom v Žiline. V rámci prejudiciálneho konania podal Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 14. apríla 2015 návrh na Súdny dvor EÚ, ktorý v konaní o položenej predbežnej otázke C‑243/15 rozhodol dňa 08. novembra 2016.

Súdny dvor v tomto konaní uviedol  že za efektívny prístup verejnosti k spravodlivosti, ako to požaduje článok 47 Charty základných práv Európskej únie spoločne s článkom 9 ods. 2 a 4 Aarhuského dohovoru pri ochrane hodnôt, na ktoré sa vzťahuje smernica o biotopoch, nie je možné považovať postup, ktorým je zastavenie konania vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia o účastníctve, z dôvodu vydania meritórneho rozhodnutia. Takýto postup nemôže byť chápaný ako efektívny prístup k spravodlivosti a takýto výklad je zmysle uvedeného rozhodnutia Súdneho  dvora EÚ v rozpore s citovanými ustanoveniami Charty EÚ a Aarhuského dohovoru.

Následne na to rozhodoval vo veci Najvyšší súd SR, ktorý na základe záverov vyslovených v rozhodnutí C-243/15 uviedol, že právo žalobcu zúčastniť sa konania o súhlase bolo porušené a je nutné s ním v novom správnom konaní ako s účastníkom v plnom rozsahu jeho procesných práv konať.

Tomuto záveru nebráni ani tá skutočnosť, že konanie o súhlase bolo v minulosti právoplatne ukončené žalovaným vydaním požadovaného súhlasu na základe ktorého žiadateľ aj odsúhlasenú činnosť mohol realizovať.  

Žalobcovia aj na základe uvedených rozhodnutí  uviedli, že tým, že o ich právach sťažovateľov  nebolo rozhodnuté z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia, došlo k porušeniu  ich práva na účinnú súdnu ochranu práv. Vydaniu rozhodnutia o statuse účastníka konania nebráni tá skutočnosť, že konanie v merite veci bolo v minulosti právoplatne ukončené. 

Zmienka Aarhuského dohovoru:  Predmetné územné konanie podliehalo čl. 6 v spojení s čl. 9 ods. 2 Aarhuského dohovoru.

Výsledok a prínos prípadu: O podanej kasačnej sťažnosti ešte nebolo rozhodnuté.

Sporná otázka prípadu  a ako na ňou rozsudok vysporiadal: Rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C‑243/15 a následné rozhodovanie Najvyššieho súdu SR.

Ďakujeme Medzinárodnému vyšehradskému fondu za jeho dôveru a podporu v tomto projekte.

Ďalšie informácie nájdete na hlavnej webovej stránke projektu.

Share This