Jadrová elektráreň Mochovce

V roku 2006 kúpila talianska spoločnosť ENEL 66 % akcií Slovenských elektrární a zároveň sa zaviazala dostavať 3. a 4. blok JE Mochovce. Výstavba pôvodne začala v 80-tych rokoch, v 90-tych rokoch však bola pozastavená a opätovne ju obnovil až ENEL. Stavba pokračovala na základe pôvodného stavebného povolenia z roku 1986, až po vyjadreniach Greenpeace, že takýto postup nie je možný, Úrad jadrového dozoru SR (ÚJD SR) vydal rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením. Rozhodol však bez toho, aby umožnil verejnosti – združeniu Greenpeace – zapojiť sa do konania.

Vo výstavbe 3. a 4. bloku JE Mochovce sa síce pokračuje, avšak na základe nového odvolacieho rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením. Toto rozhodnutie musel ÚJD SR vydať na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý tak vyhovel žalobe Greenpeace. Aj Aarhus Convention Compliance Committee (tzv. Aarhuský výbor) rozhodol, že príslušná slovenská legislatíva je v rozpore s medzinárodným Aarhuským dohovorom.

Aktuálne Výbor koná o ďalšej námietke slovenských a rakúskych mimovládnych organizácií, ktorej podstatou je nesúlad atómového zákona v časti, v ktorej umožňuje paušálne vylúčiť prístup verejnosti k akýmkoľvek informáciám týkajúcim sa jadrových zariadení. Pri obnovenom konaní o zmene stavby pred dokončením totiž verejnosť dostala tisícky strán dokumentácie k naštudovaniu, pričom však významná časť dôležitých dokumentov bola buď vybielená alebo vyčiernená.

Najvyšší súd SR v rozhodnutí 5Sžp/21/2012 konštatuje, že okruh účastníkov konania nestanovuje len osobitný zákon, ale aj všeobecný správny poriadok. Účastníkom konania sú teda vždy všetky osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.

Podobne aj Aarhuský výbor potvrdil, že skutočnosť, že verejnosť nemala zabezpečenú včasnú a účinnú účasť na rozhodovaní v roku 2008 (rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením), je v rozpore s medzinárodne záväzným Aarhuským dohovorom. Navyše, Aarhuský výbor odporučil, aby Slovensko zosúladilo svoju legislatívu s Aarhuským dohovorom vo veciach starých povolení, ktoré je potrebné zmeniť.

Výbor namietal, že slovenské zákony neumožňujú posudzovanie environmentálnych vplyvov zmien povolení tých stavieb, ktoré sa začali stavať pred platnosťou zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA).