Ako založiť občianske združenie
Občiansky kompas

Právo slobodne sa združovať zaručuje Ústava SR. Obmedzenie tohto práva je možné iba v prípadoch, ktoré určuje zákon a ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku, predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Občianske združenie môžu založiť minimálne tri osoby, z ktorých aspoň jedna dovŕšila vek 18 rokov. Čo nevyhnutne potrebujete ak chcete založiť občianske združenie? Ako sa vyhnúť problémom pri registrácii, na čo nezabudnúť v prípade zmeny stanov združenia či jeho zániku?
Ak premýšľate nad založením občianskeho združenia, tento manuál vám poskytne dôležité informácie, ktoré by ste mohli potrebovať.
(Manuál bol aktualizovaný v auguste 2019)

Základný manuál
Čo je občianske združenie a ako vzniká?

Občianske združenie je právnickou osobou. Znamená to, že:

– môže konať vo vlastnom mene, teda môže uzatvárať zmluvy, disponovať svojím majetkom, prijímať dary, uzatvárať pracovné zmluvy ako zamestnávateľ, a pod.

– nesie samostatne zodpovednosť za svoje konanie, teda môže byť žalovaným v spore, môže dostať pokutu, a pod.

Združenie vzniká registráciou na Ministerstve vnútra Slovenskej republiky. Ministerstvo má povinnosť zaregistrovať každé občianske združenie, ktoré dodrži zákonom predpísané podmienky. Zákon teda ministerstvu neumožnuje ľubovoľne rozhodovať o tom, či združenie zaregistruje alebo nie.

Združenie môžu založiť minimálne 3 osoby, z ktorých aspoň jedna dovŕšila vek 18 rokov. Tento prípravný výbor pripraví a predloží Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky stanovy združenia (v dvoch exemplároch) a návrh na registráciu združenia. Tieto dva dokumenty sú kľúčové pre vznik združenia, preto sa im budeme venovať podrobne.

Stanovy združenia musia obsahovať:

názov združenia – nesmie byt totožný s názvom už existujúcej právnickej osoby (t.j. akejkoľvek právnickej osoby, nielen združenia). Združenie sa môže označovať aj ako spolok, klub, hnutie, skupina, spoločnosť, a pod.

sídlo združenia – presná adresa, kde bude združenie sídliť,

cieľ činnosti – zákon nedefinuje, čo môže byť cieľom, vymedzuje však, čo cieľom činnosti združenia nemôže byť,

orgány združenia a spôsob ich ustanovovania – zákon ponecháva na vôli členov, aké orgány a s akým názvom si združenie vytvorí, aká bude ich tvorba, zloženie a ďalšie pôsobenie; zákon však predpokladá, že určité orgány združenie vytvorí a tieto orgány budú mať rozhodovacie kompetencie v rámci združenia,

určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia – zvyčajne sa uvádza spôsob ustanovovania štatutárneho zástupcu/zástupcov,

ustanovenia o organizačných jednotkách, ak budú zriadené a budú konať vo svojom mene – združenie môže mať svoje pobočky, ktoré môžu konať vo vlastnom mene. V takom prípade stanovy musia jasne vymedziť vzťahy a kompetencie medzi pobočkami navzájom a medzi nimi a centrom združenia.

zásady hospodárenia – zákon túto požiadavku nešpecifikuje, zväčša sa v tomto bode stanov uvádzajú možné príjmy a výdavky združenia, spôsob nakladania s majetkom a pod. Je možné upraviť aj výkon zárobkovej činnosti združenia, ktorá ale nemôže byť hlavným cieľom jeho činnosti (zvyčajne pôjde o príjmy získané spoplatnením propagačných materiálov, príjmy z účastníckych poplatkov z akcií združenia a pod.).

práva a povinnosti členov – rozsah práv a povinností členov je v úplnej pôsobnosti združenia.

Pre transparentné fungovanie združenia je tiež dobré, ak sa v stanovách určí, ako sa bude postupovať pri zániku združenia a čo bude s majetkom združenia po jeho zániku (mnohé zahraničné nadácie napríklad vyžadujú, aby stanovy obsahovali výslovné ustanovenie o tom, že po zániku združenia prejde jeho majetok na základe rozhodnutia príslušného orgánu združenia na plnenie verejnoprospešných cieľov v inej organizácii.

Splnením uvedených náležitostí sú naplnené požiadavky zákona. Je len na členoch združenia, aké ďalšie vzťahy a problémy si v stanovách upravia, ministerstvo však nemôže vyžadovať úpravu ďalších vecí, ktoré zákon neukladá.

Okrem stanov združenia musí byť k registrácii priložený návrh na registráciu, ktorý obsahuje mená, priezviská, rodné čísla, bydliská a podpisy členov prípravného výboru, teda minimálne 3 osoby, z toho aspoň jedna staršia ako 18 rokov. Zároveň treba uviesť, kto z podpísaných členov prípravného výboru je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene (musí byť starší ako 18 rokov). Návrh na registráciu musí obsahovať aj údaje o štatutárnom orgáne združenia alebo členoch štatutárneho orgánu združenia v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia a rodné číslo. K návrhu je potrebné priložiť aj potvrdenie o zaplatení správneho poplatku vo výške 66 €. Poplatok je možné uhradiť na pošte, ktorá vydá potvrdenie o úhrade; poštovým poukazom typu U alebo prevodom z účtu na účet správneho orgánu. Pri platbe poštovým poukazom je nutné k návrhu priložiť originál ústrižku poštového poukazu, pri platbe prevodom originál avíza banky potvrdzujúceho vykonanie úhrady.

Do zápisu prvého štatutárneho orgánu do registra mimovládnych neziskových organizácií koná v mene združenia splnomocnenec prípravného výboru, ktorý musí mať trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky.

Registrácia združenia a možné problémy

Po predložení návrhu a stanov začne Ministerstvo vnútra SR konanie o registrácii združenia. Pri tom môže nastať niekoľko situácií:

1. Registrácia združenia

Ak návrh obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, ministerstvo bezodkladne oznámi splnomocnencovi prípravného výboru deň začatia konania a do 15 dní vykoná registráciu v registri mimovládnych organizácií. Potom zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov, na ktorom vyznačí deň registrácie (tým je deň odoslania tohto dokumentu ministerstvom). Osobitné rozhodnutie o registrácii združenia sa nevydáva.

2. Návrh má vady

V prípade, že návrh nespĺňa všetky povinné náležitosti, alebo ak sú údaje v ňom neúplné alebo nepresné, ministerstvo je povinné do 15 dní od podania návrhu upozorniť na to prípravný výbor. Pokiaľ vady nebudú odstránené, konanie o registrácii sa nezačne.

3. Odmietnutie registrácie

Ministerstvo registráciu odmietne, ak z predložených stanov vyplýva, že ide o organizáciu:

a) na ktorú sa zákon o združovaní nevzťahuje (§ 1 ods. 3 zákona o združovaní občanov). Sú to napríklda politické strany a politické hnutia, organizácia zriadená na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní, cirkvi a náboženské spoločnosti, alebo organizácia na výkon práva poľovníctva.

b) ktorej stanovy nie sú v súlade so zásadami združovania (§ 3 ods. 1 a 2), ako napríklad, že nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti, zo združenia môže každý slobodne vystúpiť, alebo nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho.

c) zakázanú zákonom (§ 4 alebo § 5), pričom nie sú dovolené združenia ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie, roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov, podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony; ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi, ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi; ktoré sú ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; pričom za také sa nepovažujú združenia, ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely. Ďalej nie sú dovolené združenia, ktoré vykonávajú funkciu štátnych orgánov, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Združenia nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

O odmietnutí registrácie rozhodne ministerstvo do 15 dní od podania úplného návrhu na registráciu. Rozhodnutie zašle splnomocnencovi prípravného výboru.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie združenia nemožno podať rozklad, teda riadny opravný prostriedok v správnom konaní. Členovia prípravného výboru však môžu proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie podať žalobu na súd podľa Správneho súdneho poriadku (§ 391 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.). Žaloba sa podáva na krajský súd v sídle ministerstva vnútra. Prípravný výbor musí byť pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby.

Žalobu môžu podať len všetci členovia prípravného výboru združenia, ktorí tvrdia, že neboli splnené podmienky uvedené v zákone o združovaní občanov na vydanie rozhodnutia o odmietnutí registrácie združenia. Žalovaným musí byť ministerstvo vnútra.

Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (t.j. dňa doručenia rozhodnutia) o odmietnutí registrácie. Žaloba nemá odkladný účinok.

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť
a) označenie druhu žaloby,
b) označenie žalovaného,
c) označenie rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje,
d) žalobné body,
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva,
f) žalobný návrh.

K žalobe musí byť pripojené napadnuté rozhodnutie.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením zruší napadnuté rozhodnutie a vec vráti ministerstvu na ďalšie konanie. Súd teda môže rozhodnutie ministerstva o odmietnutí registrácie zrušiť, pričom jeho rozhodnutie nemá účinky registrácie. O registrácii musí opäť rozhodnúť ministerstvo vnútra.

Možné problémy pri registrácii

V praxi sa často stáva, že ministerstvo upozorní prípravný výbor na nedostatky, ktoré vôbec nie sú nedostatkami podľa zákona. Znamená to, že ministerstvo má také výhrady k stanovám alebo požaduje niečo, čo nemá oporu v zákone. Dôvody pre odmietnutie registrácie, ako aj dôvody, kedy môže ministerstvo tvrdiť, že návrh má vady, sú v zákone výslovne uvedené.

Najčastejšie sa možno stretnúť s tým, že ministerstvo sa snaží zasahovať do štruktúry orgánov združenia.

Ministerstvo napríklad uviedlo, že stanovy sa majú upraviť tak, „aby z nich bolo jednoznačné, že najvyšším orgánom združenia je valné zhromaždenie, ktoré rozhoduje o vzniku, zmene a zániku združenia, schvaľuje stanovy, ich zmeny a doplnky, prerokúva správu o činnosti a hospodárení, a taktiež aj zámery činnosti pre budúce obdobie. Volí a odvoláva členov rady a jednotlivých funkcionárov… „.

Zákon však orgány a ich kompetencie ponecháva plne na vôli predstaviteľov združenia, ustanovuje len, že v stanovách musia byť uvedené orgány združenia, spôsob ich ustanovovania, určenie orgánov a funkcionárov oprávnených konať v mene združenia. Ministerstvo však nemôže združeniu diktovať ich štruktúru ani kompetencie, a preto sú takéto výhrady ministerstva irelevantné a odporujú čl. 2 ods. 2 Ústavy SR: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.

Zákon neumožňuje ani komentovať, či vyžadovať zmeny jednotlivých bodov stanov len na základe iného názoru na to, ako má združenie fungovať. Neobstojí teda ani argument, že najvyšším orgánom združenia „nemôže byť predsedníctvo ako jeho výkonný orgán, pretože je to nedemokratické“. Obdobne nemožno združeniu prikázať, že v stanovách musí byť upravený revízor združenia.

Upozornenie ministerstva vnútra na nedostatky stanov združenia nie je rozhodnutím, proti ktorému je možné podať opravný prostriedok (odvolanie). V takom prípade však môže stačiť vyjasnenie si stanovísk osobnou návštevou, telefonátom alebo listom.

Ak ministerstvo napriek tomu trvá na svojich neodôvodnených požiadavkách, na svojej výzve na zmenu stanov a odmietne začať konanie o registrácii, odporúčame:

– vyzvať ho na to, aby písomne odmietlo registráciu a proti tomuto rozhodnutiu potom podať žalobu na súd,

– zaslať Ministerstvu vnútra SR (Odbor kontroly) písomnú sťažnosť v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. na nezákonný postup Odboru všeobecnej vnútornej správy,

– podať podnet na prokuratúru na preskúmanie zákonnosti postupu ministerstva.

Zánik združenia

Združenie môže zaniknúť troma spôsobmi:

dobrovoľne (rozpustením alebo zlúčením s iným združením)
mocensky (právoplatným rozhodnutím ministerstva vnútra o jeho rozpustení)
– právoplatným rozhodnutím súdu v trestnom konaní (v prípade právoplatného uloženia trestu zrušenia právnickej osoby)

V stanovách si združenie môže určiť spôsob rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením. Ak to stanovy neupravujú, rozhodne o spôsobe dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením najvyšší orgán združenia, ktorý je povinný do 15 dní od rozhodnutia oznámiť túto skutočnosť ministerstvu vnútra.

Ministerstvo vnútra môže rozpustiť združenie len z tých istých dôvodov, pre ktoré je možné odmietnuť registráciu združenia:

Ak teda ministerstvo zistí, že združenie vyvíja činnosť, ktorá je vyhradená len pre istý typ subjektov alebo porušuje zásady uvedené v zákone alebo vykonáva činnosť, ktorá je zákonom zakázaná, okamžite na to združenie upozorní a vyzve ho, aby od takej činnosti upustilo. Ak združenie neuposlúchne výzvu ministerstva, ministerstvo združenie rozhodnutím rozpustí.

Proti rozhodnutiu môže združenie podať žalobu na súd. Účinky rozpustenia sa až do rozhodnutia súdu odkladajú. Pozastaviť činnosť združenia do právoplatnosti rozhodnutia súdu nie je možné. Žalobcom je združenie, ktoré tvrdí, že neboli splnené podmienky uvedené v zákone o združovaní občanov na vydanie rozhodnutia o rozpustení združenia. Žalovaným je ministerstvo vnútra. Žaloba musí byť podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (t.j. dňa doručenia rozhodnutia) o rozpustení združenia. Pre náležitosti žaloby platí to isté ako pri žalobe proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie združenia.

Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vysporiadanie združenia. Je užitočné upraviť si jeho mechanizmus v stanovách združenia, prípadne zakotviť, ktorý orgán o ňom bude rozhodovať.

Ak združenie zanikne rozhodnutím ministerstva o rozpustení združenia, majetkové vysporiadanie vykoná likvidátor, ktorého určí ministerstvo.

Zmena stanov

Ak príslušný orgán združenia v súlade so stanovami rozhodne o zmene stanov, túto je potrebné v lehote 15 dní oznámiť ministerstvu vnútra. K oznámeniu sa priloží text zmeny v dvoch vyhotoveniach spolu s kolkom v hodnote 16,50 €.

Ministerstvo vezme zmenu na vedomie, o čom zašle združeniu do 10 dní od doručenia oznámenia opečiatkované jedno vyhotovenie zmeny stanov.

Ak je však zmena stanov v rozpore so zákonom, ministerstvo na to bezodkladne upozorní združenie. Môže tak urobiť z rovnakých dôvodov, ako sú tie, pre ktoré ministerstvo môže odmietnuť registráciu nového združenia , alebo preto, že sú údaje neúplné a nepresné. Združenie má 60 dní od doručenia upozornenia na to, aby zosúladilo stanovy so zákonom a ďalších 10 dní, aby o tom informovalo ministerstvo. Ak sa tak nestane, ministerstvo združenie rozpustí.

Proti rozhodnutiu o rozpustení sa možno brániť žalobou na súde.

Oznámenie o zmene údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu musí byť podpísané štatutárnym orgánom alebo takým počtom členov štatutárneho orgánu, aký je potrebný podľa zaregistrovaných stanov, a novozvoleným štatutárnym orgánom alebo novozvolenými členmi štatutárneho orgánu; pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená. Podpis štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu zapísaného v registri, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, sa nevyžaduje. Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v registri odmietne podpísať oznámenie a uznesenie združenia o zmene štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, jeho podpis možno nahradiť vyhlásením troch členov združenia, ich podpisy musia byť úradne osvedčené a nahrádzajú podpis štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu.

Ďalšie informácie
Otázky a odpovede

OTÁZKA: Môže združenie vykonávať zárobkové aktivity?

ODPOVEĎ: Môže, avšak iba v súlade so svojím poslaním celý zisk získaný prostredníctvom zárobkových aktivít musí byť použitý na činnosť združenia v súlade s jeho cieľmi. Aj združenie, ak vykonáva zárobkové aktivity, musí splniť predpisy na úseku podnikania, napríklad musí mať živnostenský list a pod.

OTÁZKA: Ako sa preukazuje štatutár združenia?

ODPOVEĎ: Ustanovenie štatutárneho orgánu, respektíve človeka alebo skupiny ľudí, ktorí sú oprávnení konať v mene združenia, prebieha v súlade so stanovami. Najčastejšie je štatutár volený jedným z orgánov združenia. O každej zmene štatutára, obdobne ako o zmene stanov, je potrebné informovať Ministerstvo vnútra do 15 dní, ktoré zmenu zapíše do Registra mimovládnych organizácií.  Združenie pri zmene údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu predloží ministerstvu dokumenty osvedčujúce skutočnosti pre zápis údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu. Oznámenie o zmene údajov o štatutárnom orgáne alebo členovi štatutárneho orgánu musí byť podpísané štatutárnym orgánom alebo takým počtom členov štatutárneho orgánu, aký je potrebný podľa zaregistrovaných stanov, a novozvoleným štatutárnym orgánom alebo novozvolenými členmi štatutárneho orgánu; pravosť podpisov musí byť úradne osvedčená. Podpis štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu zapísaného v registri, ktorý zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, sa nevyžaduje. Ak štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu zapísaný v registri odmietne podpísať oznámenie a uznesenie združenia o zmene štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu, jeho podpis možno nahradiť vyhlásením troch členov združenia, ich podpisy musia byť úradne osvedčené a nahrádzajú podpis štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu. V prípade štatutára nie je potrebné prikladať kolok. Ministerstvo potvrdí oznámenie s menom, priezviskom a podpisom štatutára pre účely zastupovania združenia navonok.

Pred orgánmi verejnej moci nie je združenie povinné preukazovať údaje, ktoré má zapísané v registri, teda aj údaje o štatutárnom orgáne.

Na účely preukazovania sa v iných situáciách, napr. v banke, môže štatutárny orgán požiadať o výpis z registra mimovládnych organizácií. A to písomnou žiadosťou, ktorá obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu žiadateľa a ktorej prílohou je doklad o zaplatení správneho poplatku. Výpis z registra obsahuje zapísané údaje platné v deň jeho vydania. O vydanie výpisu z registra možno žiadať aj v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického formulára.

OTÁZKA: Čo robiť, keď Ministerstvo vnútra nechce zaregistrovať stanovy?

ODPOVEĎ: Je potrebné preveriť, či doklady, ktoré ste zaslali ministerstvu, obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Ak je z vašej strany všetko v poriadku a ministerstvo žiada veci, ktoré idú nad rámec zákona, napríklad doplnenie informácií v stanovách, postupuje v rozpore so zákonom. V takom prípade odporúčame zreteľne vykomunikovať, že ministerstvo na takýto postup nemá oporu v zákone. Následne, ak ministerstvo stále odmieta registráciu, požiadajte, aby o tom vydalo rozhodnutie a proti tomuto rozhodnutiu podajte žalobu na súd. Do úvahy prichádzajú aj postup podľa zákona o sťažnostiach alebo o prokuratúre.

OTÁZKA: Čo sú povinné náležitosti stanov?

ODPOVEĎ: Náležitosti stanov určuje zákon č. 83/1990 Zb. v § 6, ods. 2 a sú to: názov, sídlo, cieľ, orgány a spôsob ich ustanovovania a funkcionári oprávnení konať v mene združenia, ustanovenia o organizačných jednotkách (ak sú zriadené) zásady hospodárenia a práva a povinnosti členov združenia (§ 3 ods. 3 zákona). Viac informácií o povinných náležitostiach stanov nájdete v inej časti Príručiek a návodov.

OTÁZKA: Môže byť sídlom občianskeho združenia aj domáca adresa jedného zo zakladajúcich členov?

ODPOVEĎ: Áno, adresa môže byť kdekoľvek, aj na domácej adrese.

OTÁZKA: Je nevyhnutné, aby občianske združenie malo bankový účet?

ODPOVEĎ: V tomto smere je rozhodujúce, či bude občianske združenie nakladať s financiami. Zákon nebude zrejme nikomu predpisovať, aby bol vlastníkom bankového účtu, ale pri hospodárení a vedení účtovníctva je to skôr nevyhnutnosť ako povinnosť.

Share This