Ťažba zlata na Podpoľaní

Cyperská spoločnosť Eastern Mediterranean Resources – Slovakia, s.r.o., podala návrh na povolenie na ťažbu zlata v lokalite Biely vrch pri Detve. Ťažbu chcela realizovať v otvorenej povrchovej bani a z vyťaženej rudy získavať zlato metódou kyanidového lúhovania. Tento spôsob ťažby zlata odmietol aj Európsky parlament. Kyanid je vysoko toxická chemická látka a podľa rámcovej smernice o vode je jednou z hlavných znečisťujúcich látok. Kyanid môže mať katastrofálne a nezvratné následky na ľudské zdravie a životné prostredie, a teda aj na biodiverzitu. Obyvatelia Detvy a okolitých obcí, zastúpení združením Podpoľanie nad zlato, majú vážne obavy z ťažby a aktívne vystupujú proti zámeru ťažby zlata v tejto lokalite. Najskôr sa však museli vysporiadať s tým, aby s nimi banské úrady vôbec konali ako s účastníkom konania.

Po masívnych občianskych protestoch cyperská firma vzdala svoj úmysel ťažiť zlato, avšak v konaniach pokračovali jej právni nástupcovia. Išlo o firmy MNG Slovakia, s.r.o., ktorá sa v priebehu konaní zlúčila s firmou BPP House, s.r.o., tá sa následne zlúčila s firmou A1 RE, s.r.o., ktorá sa v závere konania zlúčila s firmou Mining Gold, s.r.o.. Všetky tieto spoločnosti pritom sídlili na rovnakej adrese.

Súdy rozhodli, že Podpoľanie nad zlato má postavenie účastníka v konaniach podľa banského zákona. V septembri 2014 parlament schválil novelu banského zákona, ktorou sa zakazuje používať kyanidové lúhovanie pri úprave alebo zušľachťovaní nerastov. V roku 2017 bolo vydané rozhodnutie o zastavení konania z dôvodu, že právni nástupcovia pôvodného navrhovateľa nespĺňajú podmienky na to, aby mohli žiadať o povolenie na ťažbu. Toto rozhodnutie investor napadol na súde, avšak v októbri 2018 Krajský súd v Banskej Bystrici túto žalobu zamietol. Ťažba zlata teda povolená nebola.

Súdy rozhodli, že bez ohľadu na faktické znenie slovenských zákonov, tieto treba vykladať v duchu Aarhuského dohovoru a tak, aby bol dodržaný zmysel tohto dohovoru a aby nebol aplikovaný len formalisticky.

V konkrétnom prípade to znamená, že banské úrady musia umožniť občianskemu združeniu byť účastníkom konania o určení dobývacieho priestoru. Súd tiež konštatoval, že vnútroštátne procesné predpisy nemôžu byť v konaniach upravené takým spôsobom, ktorý by prakticky znemožňoval alebo nadmerne sťažoval výkon práv zaručených komunitárnym právom. Najvyšší súd potom konštatoval, že neexistuje dôvod, aby bolo rozhodnutie o určení dobývacieho priestoru vylúčené z okruhu konaní týkajúcich sa životného prostredia.