V zmysle § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov predložených účastníkom konania, správny orgán rozhodne bezodkladne.

V ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje inak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých prípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto lehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán. Ak správny orgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením dôvodov upovedomiť.

V prípade nedodržania týchto lehôt dáva právny poriadok účastníkom konania k dispozícii viacero prostriedkov nápravy:

Podanie žaloby na súd

V zmysle § 242 zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku je možné sa domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

Nečinnosťou sa v zmysle zákona rozumie nečinnosť v rámci:

• povinnosti vydať rozhodnutie alebo opatrenie
• povinnosti vykonať úkon
• povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie.

Žalobu môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namieta nečinnosť orgánu verejnej správy. Podmienkou pre podanie žaloby je však, že žalobca už podal

1.  neúspešne sťažnosť podľa § 5 zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach
alebo
2.  neúspešne podnet prokuratúre podľa § 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre (viď časť „Podnet na vydanie upozornenia prokurátorovi“ nižšie)

Zákon nestanovuje nutnosť vyčerpania oboch týchto prostriedkov nápravy naraz a súčasne nie je ani potrebné podať opakovanú sťažnosť, resp. opakovaný podnet prokuratúre.

Žalobu tiež môže podať zainteresovaná verejnosť, ak orgán verejnej správy je nečinný v administratívnom konaní týkajúcom sa vecí životného prostredia a súčasne neúspešne vyčerpala rovnaké prostriedky nápravy (sťažnosť, podnet prokuratúre), ako tomu je pri žalobe fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

Účastníkmi konania sú len žalobca a žalovaný, ktorým je nečinný orgán verejnej správy. Účastníkom konania teda nie sú ostatní účastníci administratívneho konania, ktorí nepodali žalobu proti nečinnosti.

Zákon nestanovuje na podanie žaloby žiadnu lehotu.

V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 Správneho súdneho poriadku)  uviesť

a) označenie druhu žaloby
b) označenie žalovaného
c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti
d) žalobné body
e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva
f) žalobný návrh

K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti alebo vybavenie podnetu prokurátorom.

Ak správny orgán po podaní žaloby odstránil svoju nečinnosť, správny súd konanie uznesením zastaví.

Ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží správnemu orgánu, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

Ak žalovaný správny orgán svoju nečinnosť v určenej lehote bezdôvodne neodstráni, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Pred rozhodnutím o pokute si správny súd môže vyžiadať stanovisko orgánu verejnej správy nadriadeného žalovanému.

Ak orgán verejnej správy správnemu súdu preukáže odstránenie nečinnosti, správny súd konanie uznesením zastaví.

Nová právna úprava chráni žalobcu, aby už nemusel opakovane podávať žalobu proti nečinnosti, ak by správny orgán opakovane nekonal. Súd koná až do času, kým orgán verejnej správy svoju nečinnosť napraví.

Podnet na vydanie upozornenia prokurátorovi

Fyzické aj právnické osoby sa môžu obracať na prokurátora s podnetom, ktorý smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti (§ 31 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre) .

Podnetom nie je podanie, ktoré:
a) je anonymné
b) nie je čitateľné alebo zrozumiteľné
c) má charakter dopytu, vyjadrenia, názoru, návrhu alebo žiadosti
d) je zaslané na prokuratúru len pre informáciu
e) poukazuje na nedostatky v činnosti orgánu verejnej moci, ktorých odstránenie alebo vybavenie je upravené osobitným predpisom alebo ktorých odstránenie alebo vybavenie nepatrí do pôsobnosti prokuratúry
f) je sťažnosťou
g) je oznámením o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin, alebo iným podaním, na vybavenie ktorého sa vzťahuje Trestný poriadok

Každé podanie posudzuje prokurátor podľa obsahu, aj keď je nesprávne označené.

Podnet možno podať písomne, ústne do zápisnice, telefaxom alebo elektronickými prostriedkami (len so zaručeným elektronickým podpisom).

Podnet musí obsahovať:

• komu je určený
• akej veci sa týka
• kto ho podáva
• proti komu smeruje
• čoho sa podávateľ podnetu domáha a
• odôvodnenie podnetu
• musí byť datovaný a podpísaný podávateľom podnetu alebo jeho zástupcom.

Ak sa podávateľ podnetu domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia alebo opatrenia, k podnetu priloží aj napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie a uvedie dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie alebo opatrenie za nezákonné. Ak nemôže k podnetu priložiť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie, musí uviesť jeho spisovú značku, dátum jeho vydania a orgán, ktorý ho vydal, a ak ani to nie je možné, musí aspoň uviesť, kedy a ako sa o rozhodnutí alebo opatrení dozvedel.

Ak podnet nemá uvedené náležitosti, prokurátor vyzve podávateľa podnetu, aby podnet opravil alebo doplnil v lehote, ktorú mu určí; táto lehota nesmie byť kratšia ako desať dní.

Ak prokurátor zistí, že na vybavenie podania je príslušný iný orgán, postúpi ho príslušnému orgánu a o postúpení podania upovedomí jeho podávateľa najneskôr do 15 dní od pridelenia podania na vybavenie.

Podnet možno podať na ktorejkoľvek prokuratúre. Prokurátor musí prijatie písomného podnetu potvrdiť.

Prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov odo dňa, keď mu bol podnet pridelený. V odôvodnených prípadoch (napr. sťažené vyhľadávanie podkladov, zložitá právna podstata veci) môže nadriadený prokurátor túto lehotu predĺžiť.

Podávateľ podnetu môže žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor. Ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Pri vybavovaní podnetu je prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie žaloby na súd, návrhu na začatie konania alebo opravného prostriedku, či je dôvod na vstup do už začatého konania pred súdom alebo na vykonanie iných opatrení, na ktoré je podľa zákona oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor. Prokurátor pri vybavovaní podnetu prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná opatrenia na odstránenie porušenia zákona a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Alebo vykoná opatrenia, na ktorých vykonanie je oprávnený generálny prokurátor alebo prokurátor.

Ak prokurátor zistí, že podnet nie je dôvodný, podnet odloží, o čom písomne vyrozumie podávateľa podnetu.

Podľa § 28 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo v postupe orgánu verejnej správy pri vydávaní správnych aktov alebo jeho nečinnosťou.

Prokurátor podáva upozornenie orgánu, ktorého postup alebo nečinnosť namieta.. Upozornenie však môže podať aj nadriadenému orgánu, ktorý je oprávnený vykonať nápravu vo veci. Ak porušenie zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov spočíva v nečinnosti orgánu verejnej správy, prokurátor vždy zašle upozornenie na vedomie aj nadriadenému orgánu, ak je to možné.

Orgán verejnej správy je povinný vybaviť upozornenie prokurátora bezodkladne,  najneskôr však do 30 dní od jeho doručenia.

Ak orgán verejnej správy zistí, že upozornenie prokurátora je dôvodné, je povinný v lehote 30 dní odstrániť protiprávny stav a o prijatých opatreniach upovedomiť prokurátora.

Ak sa orgán verejnej správy domnieva, že upozornenie prokurátora nie je dôvodné, upovedomí o tom v lehote 30 dní  prokurátora. Ak má orgán verejnej správy svoj nadriadený orgán, odstúpi mu v lehote 30 dní upozornenie prokurátora na vybavenie a v rovnakej lehote o tom upovedomí prokurátora.  Nadriadený orgán je povinný vybaviť upozornenie prokurátora do 30 dní od jeho doručenia.

Ak je orgán verejnej správy v konaní nečinný aj po upozornení prokurátorom, prokurátor môže podať návrh na súd na odstránenie nečinnosti orgánu verejnej správy (v konaní sa postupuje analogicky ako pri podaní žaloby účastníkom konania pre nečinnosť správneho orgánu,  viď časť: Podanie žaloby na súd).

Prokurátor, ktorý návrh posudzuje, nie je však návrhom viazaný a z toho dôvodu je na posúdení prokurátora, či podá alebo nepodá upozornenie. Orgán verejnej správy nie je tiež upozornením prokurátora viazaný a z toho dôvodu upozornením prokurátora priamo nedochádza k zrušeniu napádaných aktov.

Právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov patrí medzi základné práva a je garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Prieťahy v súdnom konaní možno namietať podaním sťažnosti u predsedu príslušného súdu. Postup pri podaní sťažnosti je upravený zákonom č. 757/2004 Z. z. o súdoch (§ 62 a nasl.).

V prípade, že bola využitá sťažnosť predsedovi súdu a aj napriek upozorneniu predsedu, prieťahy ďalej pretrvávajú, je možné podať ústavnú sťažnosť aj na Ústavnom súde Slovenskej republiky pre prieťahy v súdnom konaní. Podmienkou na podanie ústavnej sťažnosti je kvalifikované právne zastúpenie advokátom a tiež už vyššie spomenuté, že sťažovateľ využil možnosť podať sťažnosť na príslušnom súde.

Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonnou nečinnosťou zodpovedá štát podľa osobitného zákona – zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

V zmysle § 9 tohto zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj 

• porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
• vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote,
• nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
• zbytočné prieťahy v konaní
• alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri prijímaní právnym predpisov a medzinárodných zmlúv a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri prijímanú nariadení vlády.

Pre posúdenie nečinnosti je súdu potrebné predložiť výsledky úkonov, ktoré boli využité pred podaním žaloby.

Pred podaním žaloby je potrebné využiť niektorý z týchto prostriedkov nápravy a doložiť jeho výsledky, ktoré vyplývajú zo:

• sťažnosti na prieťahy
• žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy
• z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní
• právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo
• z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom.

Príslušný orgán na prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánov obce je starosta obce, ak škodu spôsobil orgán obce.

Príslušný orgán na prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Nižšie nájdete praktické vzory podaní, súvisiace právne predpisy a užitočné odkazy k téme Ako na nekonajúce úrady. Vzory podaní vám môžu pomôcť v komunikácii so štátnymi orgánmi. Môžete si ich upraviť podľa vlastných potrieb, sú k dispozícii na stiahnutie zdarma.

Vzory podaní

Rozhodnutie o nečinnosti
Rozhodnutie o povinnosti konať

Súvisiace právne predpisy
Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
Zákon č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre
Ústava Slovenskej republiky
Zákon č. 757/2004 Z. z. o súdoch
Zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
Zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
Zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

OTÁZKA: Ako môže účastník konania bojovať proti nečinnosti správneho orgánu?

ODPOVEĎ: Účastník konania je oprávnený podať v zmysle § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku žalobu na súd, ak orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.

Tiež môže podať podnet prokurátorovi, ktorý je oprávnený podať orgánu verejnej správy upozornenie na účel odstránenia porušovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, ku ktorému došlo jeho nečinnosťou.

Bližšie pozri manuál k tejto téme.

OTÁZKA: Má účastník konania nárok na náhradu škodu, ktorá mu vznikla nečinnosťou orgánu?

ODPOVEĎ: Za škodu, ktorá bola spôsobená nezákonnou nečinnosťou zodpovedá orgán podľa osobitného zákona – zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nečinnosťou je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nečinnosťou, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

OTÁZKA: Obraciame sa na vás vo veci nekonania stavebného úradu. Podali sme návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu rodinného domu. Prebehlo konanie spojené s miestnym zisťovaním, pri ktorom bol spísaný protokol, v ktorom stavebný úrad nezistil závady, ktoré by bránili užívaniu stavby, ale napriek tomu nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Ako môžeme ďalej postupovať?

ODPOVEĎ: V prípade nečinnosti stavebného úradu máte možnosť využiť prostriedky nápravy, ktorých opis nájdete v tomto manuáli.

Použitím týchto prostriedkov, najmä prokurátorským upozornením, ktoré môže byť rýchlejšie a efektívnejšie, by ste sa mali dopracovať k vydaniu kolaudačného rozhodnutia.

Vzhľadom k prieťahom v súdnom konaní mi vznikla škoda na zdraví a majetku, ktorú som si uplatnila v žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu na náhradu škodu na Ministerstve spravodlivosti SR: Ministerstvo ma vyzvalo na doplnenie podania o:

1) existenciu nesprávneho úradného postupu
2) vzniku škody
3) príčinnou súvislosťou medzi nimi

Aký je účel tohto postupu?

Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej ako „zákon o zodpovednosti za škodu“) vyjadruje v § 17 ods. 2 zásadu, že primárnym spôsobom odškodnenia nemajetkovej ujmy má byť konštatovanie o porušení práva. Ak samotné konštatovanie o porušení práva nie je dostatočným zadosťučineným, uhrádza sa nemajetková ujma v peniazoch. V § 17 ods. 3 uvedeného zákona sú uvedené kritéria, ktoré treba zohľadňovať pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy. Sú nimi najmä :

a) osoba poškodeného, jeho doterajší život a prostredie v ktorom žije a pracuje
b) závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti za ktorej ku nej došlo
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V tejto súvislosti poukazujeme na zjednocujúce stanovisko Nejvyššího soudu ČR č. Cpjn 206/2010 k otázke uplatnenia českého zákona o zodpovednosti za škodu v ktorom uviedol, že ujma spôsobená prieťahmi vzniká už samotným porušením práva a žiadne ďalšie dokazovanie sa nevyžaduje. Náhrada nemajetkovej ujmy má slúžiť ako kompenzácia stavu neistoty, v ktorej sa poškodený nachádza. Ide pritom o psychickú kategóriu, ktorej hĺbka a rozsah sa len ťažko dokazuje. Samotné konštatovanie porušenia práva má byť pritom ojedinelou výnimkou a nie pravidlom.

Dôvodová správa k zákonu o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci uvádza, že bol prijatý za účelom prijatia účinného mechanizmu na odškodňovanie škôd spôsobených orgánmi verejnej moci a zníženia počtu sťažností pred Európskym súdom pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP). Vzhľadom na uvedený účel zákona ho treba vykladať v súlade s rozhodovacou činnosťou ESĽP. Ten v rozhodnutí Apicella v. Taliansko uviedol, že existuje silný ale vyvrátiteľný predpoklad, že neprimerane dlhé konanie spôsobí nemajetkovú ujmu na strane poškodeného. V určitých prípadoch nemajetková ujma však môže byť minimálna alebo žiadna a v tom prípade sú vnútroštátne orgány povinné odôvodniť takýto záver.

V konaniach pred Ústavným súdom SR (ďalej ako „ÚS) je bežnou praxou, že účastníci konania odôvodňujú nemajetkovú ujmu spôsobenú prieťahmi v konaní aj veľmi všeobecne a ÚS im v drvivej väčšine priznáva finančné zadosťučinenie. Účastníci konania zväčša argumentujú pocitmi márnosti (II. ÚS 251/2012, IV. ÚS 130/2012), dôležitosťou konania pre ich každodenný život (IV. ÚS 309/2012, III. ÚS 196/2012), pretrvávajúcou právnou neistotou (I. ÚS 210/2012, I. ÚS 239/2012, I. ÚS 159/2012) alebo stratou viery v spravodlivosť (II. ÚS 9/2012, IV. ÚS 232/2012). V niektorých prípadoch postačuje argumentovať dokonca iba samotnou dĺžkou konania (III. ÚS 173/2012, III. ÚS 312/2012, IV. ÚS 268/2012). Na druhej strane, ÚS finančné zadosťučinenie nepriznáva napríklad v prípadoch, keď to odôvodňovalo správanie účastníka konania (II. ÚS 384/2011) alebo ak nemajetková ujma zodpovedala výške majetkovej škody spôsobenej trestným činom (II. ÚS 68/2012).

Vzhľadom na uvedené sme toho názoru, že tieto závery môžete aplikovať aj vo svojej odpovedi na výzvu Ministerstva spravodlivosti SR. Považujeme však za potrebné poukázať na nelogickosť požiadavky Ministerstva spravodlivosti SR. Existencia nesprávneho úradného postupu je de facto preukázaná stanoviskom verejného ochrancu práv. Vznik škody je, berúc do úvahy uvádzané stanovisko Nejvyššího soudu ČR a rozsudok ESĽP, daný už samotným konštatovaním p porušení práva. To isté potom musí platiť aj o preukázaní príčinnej súvislosti medzi týmito dvoma kategóriami. Následne je potrebné zdôrazniť dôležitosť konania pre každodenný život a dopady na Váš zdravotný stav. Len pripomíname, že tak ÚS vo vami citovaných nálezoch, ako aj ESĽP vo viacerých rozsudkoch (napr. Jakub v. Slovenská republika, Kuril v. Slovenská republika alebo Magura v. Slovenská republika) skonštatoval povinnosť súdov klásť osobitný dôraz na rýchle rozhodnutie veci v pracovnoprávnych sporoch. Pre lepšiu presvedčivosť môžete využiť aj niektorý z argumentov účastníkov konaní pred ÚS.

Vyššie uvedené ale neplatí v súvislosti s uplatňovaním nároku na náhradu reálnej škody – škody na zdraví a nákladov na ochranu zdravia. Pri reálnej škode, na rozdiel od nemajetkovej ujmy, je povinnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom škody.

Ak nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nebude pri predbežnom prerokovaní uspokojený podľa Vašich predstáv, odporúčame Vám obrátiť sa na niektorého z advokátov, aby bola podaná žaloba na súd.

Zoznam káuz:

• Nečinnosť inšpekcie životného prostredia
• Nečinnosť správneho orgánu

Nečinnosť inšpekcie životného prostredia

Vlastník pozemku, ktorý bol znečistený havarijným únikom nebezpečnej látky, sa počas viacerých rokov neúspešne domáhal toho, aby Slovenská inšpekcia životného prostredia vyšetrila túto udalosť a nariadila páchateľovi vykonať opatrenia na odstránenie uniknutých škodlivín z pôdy a podzemnej vody. Tento orgán však namiesto pomoci dlhodobo odmietal vo veci konať s tvrdením, že na riešenie udalosti nie je príslušný, aj keď v zákone je uvedený pravý opak.

Poškodení sa viackrát obracali so žiadosťou o pomoc na banskobystrický inšpektorát Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Obvodný úrad životného prostredia v Lučenci, Krajský úrad životného prostredia v Banskej Bystrici a aj Ministerstvo životného prostredia SR. Úrady si však vec presúvali medzi sebou navzájom s tvrdením, že žiadny z nich nemôže vo veci konať. Inšpekcia odmietla svoju zodpovednosť dokonca aj napriek výslovnému príkazu zo strany ministerstva a odmietla vo veci konať. Prokuratúra zas nevidela nič protiprávne v tom, že štátny úrad nekoná svoju zákonom uloženú povinnosť.

Až po viac ako 3 rokoch sa aj s pomocou VIA IURIS podarilo vlastníkovi žalobou dosiahnuť, že krajský súd svojím uznesením uložil žalovanému banskobystrickému inšpektorátu, aby v súdom určenej lehote vo veci konal a aj rozhodol. V žalobe uviedol, že došlo na jeho pozemku k znečisteniu, ktoré on sám nezavinil, znečistenie je veľmi závažné a právomoc riešiť takéto situácie má iba inšpekcia životného prostredia, ale táto je bezdôvodne vo veci nečinná. Podľa rozhodnutia súdu inšpekcia porušila zákon, musí okamžite konať a rozhodnúť do 60 dní. Rozhodnutie súdu je konečné, nemožno sa voči nemu odvolať.

„…Krajský súd vychádzajúc z § 41 ods. 1 vodného zákona, zo znaleckého posudku znalca RNDr. M. D., z právneho názoru Ministerstva životného prostredia…, z rozhodnutia Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici…, dospel k záveru, že žalovaný nepostupoval v súlade s vodným zákonom, v konaní bol nečinný, kompetencie, ktoré vyplývali pre žalovaného z vodného zákona preniesol nesprávne na obvodný úrad životného prostredia, preto súd uložil žalovanému povinnosť vo veci … konať a rozhodnúť … v lehote 60 dní od doručenia tohto rozhodnutia…“. Prečítajte si celé rozhodnutie Krajské súdu v Banskej Bystrici Rozhodnutie o nečinnosti.

Nečinnosť správneho orgánu

V prípade súkromnej prírodnej rezervácie Vlčia, organizácia VIA IURIS pomohla Lesoochranárskemu zoskupeniu VLK pri dlhotrvajúcom boji s obštrukciami Krajského úradu v Prešove. Úrad neustále vyžadoval splnenie ďalších a ďalších zjavne nezákonných podmienok, s cieľom zabrániť vyhláseniu rezervácie. Nezákonný stav ukončilo až uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/15/2003. Súd ním prikázal krajskému úradu podpísať zmluvu o vyhlásení súkromného chráneného územia „Vlčia“, ktoré následne vzniklo ako prvé súkromné chránené územie na Slovensku.

„Z článku 48 ods. 2 ústavy tiež vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Aj čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ku ktorému slovenská republika pristúpila, upravuje, že každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Je nepochybné, že tento článok „Dohovoru“ sa týka súdu, jeho aplikácia je však použiteľná a využívaná nielen v súdnom konaní, ale aj v prípadoch výkonu správy, kde kompetencia je daná správnemu orgánu…

V danom prípade krajský súd po oboznámení sa s príslušným administratívnym spisom…dospel k záveru, že žalovaný Krajský úrad v Prešove nekonal bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom a preto návrhu žalobcu vyhovel…

Postupom správneho orgánu, ktorý je preskúmateľný v správnom súdnictve, je jeho činnosť, ktorou správny orgán realizuje svoju právomoc vymedzenú osobitnými zákonmi. Pod činnosťou rozumieme aktívny postup podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v priebehu konania. Postupom správneho orgánu sa podľa ustanovenia § 242 a nasl. Správneho súdneho poriadku rozumie aj jeho nečinnosť. Tou je pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené. Účelom citovaného ustanovenia bolo zrýchlenie vydávania rozhodnutí v čo najkratších lehotách, ale aj postupu orgánov verejnej správy…

Účelom zákona č. 287/1994 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov je prispieť k zachovaniu rozmanitosti podmienok a foriem života na Zemi, utvárať podmienky na trvalé užívanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, záchranu prírodného dedičstva, charakteristického vzhľadu krajiny a na dosiahnutie a udržanie ekologickej stability…

Ak pozemok spĺňa podmienky na vyhlásenie územnej ochrany podľa odseku 1, okresný úrad životného prostredia (krajský úrad) uzavrie s vlastníkom pozemku písomnú dohodu o vyhlásení súkromného chráneného územia a o rozsahu práv a povinností pri zabezpečovaní jeho ochrany (§ 22 ods. 2 citovaného zákona). Je nesporné, že žalovaný orgán verejnej správy v konaní nepostupoval podľa zásad uvedených v hore citovaných zákonných ustanoveniach a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia…“