Právo na slobodu prejavu a zdržanlivosť v prejave sudcov – PILC 2023

Poznámky z konferencie VIA IURIS, Bratislava dňa 12.09.2023

Príspevky z konferencie PILC 2023

Andrea Moravčíková, podpredsedníčka a sudkyňa Najvyššieho súdu SR:
Hľadá sa zn. Etický kompas sudcu (PDF)

Lucia Berdisová, samostatná vedecká pracovníčka Ústavu štátu a práva SAV, odborná asistentka na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, členka Súdnej rady SR:
O deaktivácii zdržanlivosti pri prejavu sudcovstva s cieľom ochrany demokracie a právneho štátu (PDF)

Tomáš Rychlý, sudca Najvyššieho správneho súdu Českej republiky:
Soudce na sociální síti – mlčeti zlato? (PDF)

Patrik Provazník, Oddelenie analytiky a porovnávacieho práva Najvyššieho súdu Českej republiky:
Soudcovské projevy v kolizi záumů – Prozření Já Prvního? (PDF)

Z diskusie vyberáme

(prezentujeme vybrané postoje a stanoviská, nie závery, na ktorých by sa zhodli všetci účastníci):

Najvyšší súd SR prijal Komunikačnú smernicu pre sudcov NS SR, ide však skôr o mäkkú normu s odporúčacím charakterom, ktorá má sudcom pomôcť pri komunikácii, bez akýchkoľvek konzekvencií. Ak sa sudca chce vyjadriť, Komunikačná smernica mu môže pomôcť, ide však o názor sudcu, nie o oficiálne stanovisko súdu. Súd by si mal budovať svoju prestíž cez svoju odbornosť a na oficiálnych stránkach by nemal byť priestor na vyjadrenia jednotlivých sudcov a sudkýň súdu, keďže nie sú oficiálnym stanoviskom súdu.

Sudca pri verejnej komunikácii musí zvažovať všetky možné konzekvencie svojho prejavu. Vždy je dôležité poziciovanie daného prejavu, či v konkrétnom momente hovorí ako sudca alebo ako akademik.
Ak sa sudca venuje aj prednáškovej činnosti, má povinnosť šíriť svoje vedomosti a skúsenosti ďalej, nikdy sa však nemôže vyjadrovať k neskončeným veciam. Neznamená to však, že sa nemôže vyjadrovať aj ku skutočnostiam, ktoré sa – hypoteticky – môžu stať predmetom konania a rozhodovania sudcu.

Odporúčania medzinárodných orgánov nemajú charakter rozhodnutí súdov, vznikajú s pohľadu viacerých autorov a v kontexte viacerých krajín.
Právo nemôže byť odstrihnuté od morálky, lebo každé interpretačné spoločenstvo má svoju predstavu, čo je správne / morálne. Interpretačné spoločenstvo je založené na zhode v širokých rámcoch, môže však nastať situácia, kedy v rámci interpretačného spoločenstva vznikne názorová nezhoda.

Sudca je sudcom v každej situácii. Vždy je predovšetkým sudcom, ostatné jeho/jej roly nastupujú až potom. Aj odpoveď na marginálnu otázku môže verejnosť považovať za významnú, keďže ju dal sudca. Sudca však nie je celebrita, nemá byť v médiách stále prítomný.

Sudcovia majú vytvárať zdanie objektívnej nezaujatosti v očiach priemerného nestranného pozorovateľa.
Zaujatosť nemôže byť závislá od konania tretích osôb, ktoré priamo nemôže ovplyvniť.

Pôsobenie sudcu na sociálnych sieťach

Ak je sudca aktívny na sociálnych sieťach, môže to prospievať verejnej diskusii.
Z hľadiska eliminácie ohrození pre integritu sudcu by bolo vhodnejšie / šetrnejšie vypnúť možnosti komentovania príspevkov na sociálnej sieti sudcu, ale podľa iného názoru by práve vypnutie možnosti komentovania ochudobňovalo verejnú diskusiu. Etický kódex sudcov z Anglicka neodporúča sudcom mať svoj profil na sociálnych sieťach.  

Štandardné vs. konšpiračné médiá

Aktuálne mediálne zákony (zákon č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a zákon č. 265/2022 Z. z. o publikáciách) už definujú, čo je a čo nie je „médium“, takže sa dá identifikovať, ktoré médium spĺňa a ktoré nespĺňa atribúty vyžadované zákonom. Iné zodpovednostné princípy sa uplatňujú v štandardných médiách, ktoré majú redakčnú zodpovednosť. Existujú však platformy, napr. blogoviská, ktoré tieto pravidlá nemajú.
Pre sudcov však môže byť problematické rozlišovať, či ide o „štandardné“ alebo „konšpiračné“ médium, nie vždy (napriek legislatívnej úprave) to môže byť zjavné. Aj v súčasnosti sudcovia (členovia Súdnej rady), ktorí sa vyjadrujú v tzv. dezinformačných médiách, tvrdia, že práve „štandardné“ médiá informujú neobjektívne a selektívne.
Ak sudca komunikuje prostredníctvom médií, vždy je vhodnejšie / bezpečnejšie vybrať si verejnoprávne médiá. Ak sudca komunikuje prostredníctvom tzv. alternatívnych médií, legitimizuje ich.
Podľa iného názoru však aj vystúpenie v tzv. alternatívnych médiách môže kultivovať verejnú diskusiu.
Zaznel dokonca aj názor, že prílišná angažovanosť sudcu v „konšpiračných“ médiách môže zakladať aj jeho / jej disciplinárnu zodpovednosť. Iný názor však bol, že disciplinárny postih len za účasť v „konšpiračnom“ médiu (hoci by sudca hovoril pravdu), by bol veľmi problematický.

Každý sudca musí byť zodpovedný svojej funkcii. Kritériom je verejný záujem na objektivite rozhodovania sudcov. Sudcovia by nemali komentovať svoje rozhodnutia, v tej veci sa už vyjadrili – práve prostredníctvom rozhodnutia. Otázka je, či ZDRŽANLIVOSŤ je skôr výnimka alebo pravidlo. V prípade komentovania rozhodnutí by to mala byť výnimka, v ostatných prejavoch týkajúcich sa spoločenskej diskusie o právnych témach by to malo byť pravidlom s dôrazom na kritérium opatrnosti a zdržanlivosti.

Má sudca komunikovať / vyjadrovať sa k vlastným rozhodnutiam? Podľa niektorých názorov to je v poriadku a odkazovali na situácie, kedy to sudcovia urobili (napr. sudca Šott v kauze „Čapí hnízdo“), podľa iných to môže byť riskantné. Ak médiá nerozumejú rozhodnutiam, problém je u sudcov. Ústavný súd SR sa snaží najvýznamnejšie prípady komunikovať prostredníctvom svojho predsedu. Vhodná môže byť aj komunikácia prostredníctvom hovorcu.

Aj slobodný prejav sudcu podlieha testu proporcionality, hoci Ústavný súd SR doposiaľ zrejme neriešil slobodu prejavu sudcov, a teda nezaoberal sa uplatňovaním tohto testu v prípade sudcov. Podobný postup odporúčal aj David Kosař.

Ak sudca komunikuje smerom k verejnosti, musí vždy zvážiť, či nespochybní svoju nestrannosť a či sa nestane politickým terčom. Ak čo i len na jednu z týchto otázok odpovie súhlasne, musí voliť princíp zdržanlivosti. V prípade sudcu / sudkyne verejnosť totiž nevníma ich názor ako názor konkrétnej osoby, ale ako názor celej justície.

Čo znamená vyvodenie zodpovednosti? Prijať nejaké oparenia voči sebe? Etické kódexy sú potrebné, aby stanovili podmienky prísnejšie ako zákon.

Sudcovia si musia byť vedomí, že bezohľadné (neuvážené) komentáre môžu ohroziť systém, ktorý majú chrániť. Sudca má byť lojálny a zdržanlivý. Preto je napr. absolútne neakceptovateľné, keď sa sudca vyjadrí vulgárnym spôsobom na adresu prezidenta/prezidentky. Zdržanlivosť chráni sudcov a chráni aj justíciu pred spolitizovaním.

Hranice slobody prejavu sudcov sa nedajú nakresliť jasne a presne, ale je možné a hlavne potrebné o nich diskutovať a tak ich tvoriť.

Na stiahnutie

Limity slobody prejavu sudcov -Zdroje, východiská a inšpirácie (PDF)