Vláda Roberta Fica chce uzatvoriť súdnictvo

Načo sú nám nezávislí sudcovia?

Nezávislosť sudcov je zárukou, že keď sa raz ocitneme pred súdom – v spore o dedičstvo, pri nespravodlivej výpovedi z práce, či v inom spore – rozhodne o nás niekto, kto bude rozhodovať len podľa ústavy, zákonov a najlepšieho svedomia, nie podľa toho, čo si o jeho rozsudku pomyslí iný či nadriadený sudca. Zmeny, ktoré pripravuje vláda Roberta Fica, môžu spôsobiť stratu dôvery občanov v to, že sudca rozhoduje autonómne.

Sme presvedčení, že navrhované zmeny treba zastaviť, pretože ak sa oslabí nezávislosť jednotlivých sudcov, oslabí to aj právo na spravodlivý súdny proces pre každého človeka na Slovensku.

Aké zmeny chce Ficova vláda presadiť?

• Pri vstupe do súdnictva sa majú opätovne zaviesť justiční čakatelia, ktorí budú mať prednosť pri obsadzovaní voľných miest sudcov. To výrazne obmedzí rovnosť šancí advokátov, akademikov či prokurátorov s praxou mimo súdneho systému, ktorí sa budú chcieť stať sudcami.
• Vyšší súdni úradníci už nebudú môcť vôbec absolvovať justičnú skúšku a stať sa sudcami. Na krajské súdy, najvyšší súd a najvyšší správny súd sa do výberového konania dokonca nebude môcť prihlásiť nikto iný ako sudca.
• Už v roku 2025 zrušila štvrtá vláda Roberta Fica pravidelné päťročné hodnotenie sudcov a teraz chce presadiť úplné zrušenie nezávislých hodnotiacich komisií a presunúť hodnotenia na súdy vyššieho stupňa.
• Trestné stíhanie sudcu za jeho rozhodovaciu činnosť by malo byť možné len po predchádzajúcom súhlase Súdnej rady.

Analýzy VIA IURIS:

Výberové konania sudcov – legislatívny vývoj (PDF)

Súhlas s trestným stíhaním sudcov – legislatívny vývoj (PDF)

Hodnotenie sudcov – legislatívny vývoj, zjednodušene (PDF)

Sudcovia, ktorí príliš nevytŕčajú

Každá z týchto zmien má samostatné odôvodnenie a viaceré z nich sa formálne odvolávajú na odporúčania Európskej komisie a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva.

Keď sa všetky navrhované zmeny spoja, tak vytvoria prostredie, kde rozhodovanie o tom, kto sa stane sudcom o kariérnom postupe sudcov, o ich hodnotení ale aj prípadnom súhlase s trestným stíhaním či o podaní disciplinárneho návrhu získa úzka skupina ľudí, ktorí už v súdnictve sú. Vytvorí sa tým prostredie, v ktorom budú najmä noví sudcovia pod neformálnym tlakom príliš nevytŕčať. Pri ambícii zabezpečiť si možnosti stať sa sudcom či získať priestor na kariérny postup sa môžu predovšetkým začínajúci sudcovia prispôsobovať očakávaniam nadriadených súdov či Súdnej rady.

Späť do čias Štefana Harabina?

Nie je to len hypotetický scenár. Podobnú koncentráciu veľkého vplyvu na sudcov a súdnictvo sme na Slovensku už zažili v rokoch 2001 – 2003 a najmä 2009 – 2014, keď bol predsedom Najvyššieho súdu aj predsedom Súdnej rady Štefan Harabin. Vtedajšie disciplinárne konania vnímalo Združenie sudcov Slovenska ako nástroj na trestanie nepohodlných sudcov a rovnakým spôsobom využíval aj právomoc rozdeľovať finančné odmeny sudcom.

Aj Štefan Harabin ako minister spravodlivosti zrušil zavedené pravidelné hodnotenie sudcov. Ponechal len hodnotenia v súvislosti s disciplinárnym stíhaním a s prechodom sudcov na vyššie súdy. Rovnako ako dnes navrhuje Ficova vláda, aj za Harabina bola posilnená úloha sudcov nadriadeného súdu pri hodnotení sudcov. A bol to opäť Štefan Harabin ako minister spravodlivosti, ktorý po zavedení otvorených výberových konaní presadzoval obsadzovanie sudcovských miest predovšetkým ľuďmi spomedzi justičných čakateľov.

Ako to môže vyzerať v praxi?

Možnosť stať sa sudcom sa zúži na okruh ľudí, ktorí prešli inštitútom justičných čakateľov. Advokáti, akademici či prokurátori s praxou mimo súdneho systému budú mať výrazne nižšiu šancu stať sa sudcami.

Hodnotenie kvality práce sudcu bude vykonávať ten istý súd, ktorý rozhoduje o odvolaniach proti jeho rozhodnutiam. To vytvára nepriamy tlak na sudcu rozhodovať tak, aby sa to nadriadenému súdu pozdávalo a aby sudca nižšieho súdu dostal dobré hodnotenie.
Trestné stíhanie sudcu za rozhodovaciu činnosť sa nemôže začať bez súhlasu Súdnej rady. Čo presne však znamená trestný čin spôsobený rozhodovaním sudcu nie je zrejmé.

Ohrozená je vnútorná nezávislosť sudcov

Nezávislosť sudcov si väčšina ľudí spája s ochranou súdnej moci a jednotlivých sudcov pred tlakom politikov, lobistických skupín či médií. To všetko je vonkajšia nezávislosť súdov.
Rovnako dôležitá je však aj vnútorná nezávislosť. Teda zvrchovanosť a autonómia každého jednotlivého sudcu rozhodovať výlučne na základe ústavy, zákonov a vlastného svedomia, bez kariérneho, finančného či disciplinárneho nátlaku zo strany predsedov súdov alebo orgánov sudcovskej samosprávy, vrátane Súdnej rady.

Už na vstupe do súdnictva sa podľa návrhov vlády Roberta Fica obmedzí prílev ľudí s inou skúsenosťou ako sú napr. advokáti, prokurátori či iní právni experti. Navrhované zmeny preferujú pri obsadzovaní miest sudcov justičných čakateľov, no aj tí budú pociťovať tlak aby sa prispôsobili systému, ak sa chcú stať sudcami. Následne po piatich rokoch budú (len raz) hodnotení nadriadenými súdmi, ktoré zároveň rozhodujú o odvolaniach voči rozhodnutiam týchto sudcov.

To bude mať podstatný vplyv na ochotu konkrétneho sudcu či sudkyne prejaviť iný právny názor či sa verejne ozvať pri obrane právneho štátu. A to je nebezpečné pre vnútornú nezávislosť každého nového sudcu. Presne takéto zmeny chce presadiť štvrtá vláda Roberta Fica.

Vypínajú brzdy a protiváhy

Podľa odporúčaní Európskej komisie, judikatúry ESĽP aj stanovísk Poradnej rady európskych sudcov (CCJE) by mala byť nezávislosť Súdnej rady podmienená zachovaním otvorených a transparentných výberových konaní, verejnej kontroly hospodárenia a nestranného disciplinárneho systému.
Štvrtá vláda Roberta Fica sa však rozhodla z tohto celku prevziať iba neodvolateľnosť členov Súdnej rady a zvyšný systém bŕzd a protiváh chce vypnúť.

Čo potrebuje nezávislé súdnictvo?

Pre otvorenú justíciu, v ktorej rozhodujú nezávislí sudcovia, je nevyhnutné, aby experti a expertky z rôznych právnických profesií mali rovnakú šancu stať sa sudcami ako majú justiční čakatelia, aby hodnotenie kvality práce sudcov zostalo nezávislé a transparentné a aby bola zachovaná aj zodpovednosť sudcu za trestné činy, ktoré spôsobí svojimi rozhodnutiami.

Ak zmeníme, či celkom odstránime tieto brzdy a protiváhy, potom sa slovenské súdnictvo stane uzatvoreným, izolovaným systémom, ktorý môže kontrolovať a ovládať úzka skupina ľudí, ak sa tak rozhodnú, podobne ako tomu bolo pred 20 rokmi.

Ľudia na Slovensku potom definitívne stratia dôveru, že sudcovia, ktorí rozhodujú o ich právach a povinnostiach, sú nestranní, nezávislí a rozhodujú výlučne na základe zákonov a vlastného svedomia.

Tlačová správa VIA IURIS:

Ficova vláda chce uzavrieť súdnictvo (PDF)