Ako ovplyvniť investičné zámery okolo nás
Občiansky kompas

So zámermi investorov vo vašom okolí nemusíte vždy súhlasiť, môžete vyjadriť svoj názor a ovplyvniť ich.
Nová výšková budova, ktorá zatieni rodinný dom, nová štvorprúdovka v blízkosti domov, ktorá zvýši hluk alebo nová fabrika či farma vedľa vášho bydliska vedia výrazne zhoršiť kvalitu života či dokonca ohroziť zdravie. Všetky tieto stavby však musia byť niekým povolené a vy máte právo sa k nim vyjadriť.
Ak už však pred domom zaregistrujete stavebné stroje, situácia je nezvratná. Preto je dôležité vedieť kedy a ako je možné investičné zámery ovplyvniť a ako prebieha celý povoľovací proces. Rôzne investičné zámery sú povoľované rôznymi spôsobmi a podľa rôznych zákonov.

Prostredníctvom tohto manuálu sa ľahšie zorientujete a získate informácie, ktoré môžu výrazne zmeniť pohodu vášho života.
(Manuál bol aktualizovaný v júli 2019)

Základný manuál
Ako sa dá dozvedieť o pripravovaných investičných zámeroch

Existuje viacero možností, ako sa môžu miestni obyvatelia (alebo ktokoľvek iný) dozvedieť o tom, že sa chystá povoľovanie investičného zámeru v ich okolí, respektíve o tom, že vôbec môže dôjsť k tomu, aby v ich okolí bol nejaký investičný zámer naplánovaný.

1. Územnoplánovacia dokumentácia

Územnoplánovacia dokumentácia obsahuje veľké množstvo informácií o tom, aké má obec zámery s využitím územia v jej katastrálnom území. Jej obsahom sú záväzné údaje o tom, ako chce obec rozvíjať svoje územie a to najmä z pohľadu jej obyvateľov. Dajú sa tam tak nájsť údaje o tom, kde by chcela obec priemyselnú zónu, kde by chcela bytovú zástavbu, kde plánuje individuálnu rodinnú zástavbu, v ktorej časti katastrálneho územia obce je miesto pre rekreačné využitie, ako je plánovaná dopravná, či iná infraštruktúra atp. Jednoducho územnoplánovacia dokumentácia obsahuje údaje o tom, ako je obec usporiadaná v súčasnosti a ako by chcela byť usporiadaná v minulosti.

V prípade, ak má obec schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu, čo nemusí byť vždy pravda, je to pre jej obyvateľov významný zdroj informácií aj v súvislosti s možnými investičnými zámermi. Napríklad v prípade, ak je v územnom pláne do budúcna naplánovaná priemyselná zóna v susedstve rodinných domov, je táto skutočnosť pre obyvateľov rodinných domov veľmi významná, keďže pravdepodobnosť výstavby priemyselnej prevádzky v takýchto lokalitách je omnoho vyššia. Títo obyvatelia by mali pozorne sledovať, či nezačalo povoľovanie výstavby takejto prevádzky a pokúsiť sa ju, svojim aktívnym prístupom, ovplyvniť, napríklad aj na základe tohto manuálu.

V zmysle zákona (zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku; stavebný zákon) územný plán obce ustanovuje najmä

a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti na okolité územie,

b) prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,

c) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene,

d) zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov,

e) hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len „zastavané územie“) a ostatným územím obce,

f) zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,

g) plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.

Územnoplánovacia dokumentácia by sa mala nachádzať na obecnom úrade, informácie ktoré sa v nej nachádzajú sú verejné a každému by mal byť umožnený prístup k jej údajom. V prípade, ak má obec vytvorenú internetovú stránku, často sa územný plán obce nachádza aj tam a obyvatelia tak majú pohodlný prístup k jeho obsahu (takto má napríklad na svojej webovej stránke zverejnený územný plán mesto Vysoké Tatry).

V zmysle zákona zároveň musí byť záväzná časť nového územného plánu vyvesená na 30 dní na úradnej tabule obce od jeho schválenia, respektíve od každého schválenia prípadne zmien a doplnkov platného územného plánu.

Viac informácii o schvaľovaní územných plánov a účasti verejnosti na schvaľovaní sa dozviete v ďalšom texte.

2. Úradná tabula

Ďalším významným zdrojom informácií o tom, čo sa v obci deje, respektíve bude diať je tzv. úradná tabula (či už obce, alebo iného štátneho orgánu). Úradná tabula je hlavným a často jediným prostriedkom, akým spôsobom obec, alebo iný štátny orgán komunikuje s občanmi o svojej činnosti. Často krát sa jedná o zákonné povinnosti o informovaní občanov, keď obec, či iný štátny orgán o svojej činnosti informovať musí a zákon mu presne prikazuje v akej forme a na akú dobu musí príslušné informácie zverejniť (ako napríklad vyššie uvedená povinnosť obce zverejniť záväznú časť schváleného územného plánu na dobu 30 dní od schválenia).

Zverejnenie nejakého dokumentu na úradnej tabuli má často zároveň aj právne následky. Ak je napríklad zákonom stanovená povinnosť zverejniť vydané rozhodnutie o nejakom konaní (povedzme územné rozhodnutie vydané v územnom konaní na umiestnenie stavby diaľnice), tak v prípade nedodržania tejto povinnosti sa jedná o hrubé porušenie zákona, ktoré môže mať za následok následné zrušenie takéhoto rozhodnutia súdom, v prípade žaloby na preskúmanie zákonnosti takéhoto rozhodnutia.

Od zverejnenia nejakého úkonu príslušného úradu na úradnej tabuli sa v mnohých prípadoch odvíjajú aj lehoty pre prípadných účastníkov konania. Napríklad 15. deň od spomínaného vystavenia územného rozhodnutia o umiestnení diaľnice vo forme verejnej vyhlášky je zároveň dňom, kedy začína bežať 15 dňová lehota na podanie odvolania voči tomuto rozhodnutiu.

Je teda zrejmé, že úradná tabula obce, alebo iného úradu je významným zdrojom informácií o povoľovaní prípadnej investičnej, či inej činnosti v obci. Je preto veľmi dôležité, aby občania jej obsah sledovali pravidelne.

Umiestnenie úradnej tabuli by malo byť verejnosti ľahko dostupné (väčšinou sa úradná tabuľa nachádza pred budovou úradu) a to aj z časového hľadiska (nie je možné, aby bol prístup k úradnej tabuli umožnený napríklad v čase od 8:00 do 10:00 v pracovných dňoch).

3. Internetové stránky úradov

Za účelom priblíženia sa občanom a jednoduchšieho prístupu k informáciám o činnosti úradov majú už v súčasnosti mnohé obce, či iné úrady zriadené oficiálne internetové stránky, na ktorých poskytujú informácie o svojej činnosti a to často aj v podobe takzvanej elektronickej úradnej tabule, ktorá je obsahovo totožná s klasickou úradnou tabuľou (viď. vyššie). Internetové stránky sa tak stávajú významným zdrojom informácií aj v súvislosti s povoľovaním, respektíve plánovaním povoľovania výstavby rôznych investičných zámerov.

V súvislosti s povoľovaním investičných zámerov sú dôležité najmä internetové stránky stavebných úradov v rámci obecných, či mestských úradov; na internetovej stránke sa bude jednať o príslušnú sekciu týkajúcu sa povoľovania výstavby, pomenovaného napríklad oddelenie výstavby a stavebného poriadku apod. Takto napríklad vyzerá príslušná časť internetovej stránky mesta Banská Bystrica.

V niektorých prípadoch zákon stanovuje povinnosť zverejniť niektorý procesný úkon aj na svojej internetovej stránke. Napríklad pri konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je investor povinný doručiť príslušnému úradu zámer v elektronickej podobe a príslušný úrad je povinný ho zverejniť na svojej internetovej stránke.

4. Enviroportál

Komplexné informácie o investičných zámeroch, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie je možné nájsť na internetových stránkach www.enviroportal.sk v časti „Posudzovanie vplyvov na životné prostredie“. Prostredníctvom jednoduchého vyhľadávača sa na tejto internetovej stránke dajú vyhľadať aktuálne i neaktuálne investičné zámery, pre ktoré prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, vrátane všetkej príslušnej dokumentácie, a to podľa ich lokalizácie v kraji, či okrese.

Viac o procese posudzovania vplyvov na životné prostredie je možné nájsť v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia?

Obdobné komplexné informácie je možné nájsť aj o prevádzkach, ktoré podliehajú takzvanému integrovanému povoľovaniu, vrátane ich zoznamu a vydaných povolení. Tieto informácie je možné na stránkach Enviroportálu.

Viac o procese integrovaného povoľovania sa môžete dozvedieť rovnako v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia?

5. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám

V prípade, ak je potrebné zistiť nejaké špecifické informácie o investičnom zámere, ku ktorým sa nedá dostať prostredníctvom predchádzajúcich možností, je možné využiť práva vyplývajúce zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa tohto zákona má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii a to bez udania dôvodu. Povinnými osobami sú pritom aj obce a úrady, ktoré povoľujú výstavbu a prevádzku investičných zámerov.

Viac informácií o tom, ako postupovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nájdete opäť v Občianskom kompase v časti Ako získať informácie?

Spôsoby, akými sa môžu občania zapojiť do povoľovania investičných zámerov a ovplyvniť ich

V súčasnosti existuje viacero právnych nástrojov, ako môžu obyvatelia obcí, či iná verejnosť ovplyvniť plánovanie, umiestňovanie, výstavbu i prevádzku rôznych investičných zámerov. Vždy to ale vyžaduje aktivitu a záujem tých, ktorým na tom záleží a ktorých sa to týka, a to za použitia postupov, ktoré právny poriadok umožňuje a ktoré zároveň môžu mať reálne dopady pri ovplyvňovaní realizácie rôznych investičných zámerov.

Častokrát sa pritom stáva, že energia dotknutých občanov sa vyčerpá použitím nesprávnych, či neefektívnych právnych nástrojov, ktoré nesmerujú k požadovanému výsledku (zmysluplné ovplyvnenie investičného zámeru z pohľadu dotknutej verejnosti). Takéto situácie majú často za následok zvýšenú frustráciu napríklad z povolenia prípadnej zdraviu škodlivej prevádzky v blízkosti rodinných domov. Typickým príkladom je využitie petícií, ktoré sa často berú ako jediný možný nástroj pre verejnosť, pričom však ich právny i faktický dopad je limitovaný a častokrát nemá petícia žiadne právne následky. Je pritom možné, že relevantné následky sa pritom dali dosiahnuť inými právnymi nástrojmi (ktoré opisujeme nižšie), avšak ich neznalosťou či zlým využitím, sa venovaná energia vyplytvala zbytočne.

Každý nový investičný zámer musí prejsť procesom úradného povoľovania, ktoré by malo zabezpečiť to, aby bol investičný zámer naplánovaný, umiestnený a prevádzkovaný v súlade so zákonom a zákonnými normami. Či už bezpečnostne technickými, alebo takými, ktoré majú zabezpečiť ochranu životného prostredia a životných podmienok ľudí. Vzhľadom k tomu, že tento ideál často nie je naplnený a povolené sú často aj také investičné zámery, ktoré sú zdraviu, či inak škodlivé, respektíve ktoré predstavujú zvýšené zdravotné riziko pre miestnych obyvateľov, je veľmi dôležité, aby práve verejnosť a dotknutí obyvatelia (teda tí, ktorých sa prevádzka investičného zámeru bude najviac dotýkať) sa na ich povoľovaní aktívne a právom predpokladaným spôsobom zúčastnili.

Rôzne investičné zámery môžu byť povoľované rôznymi spôsobmi a podľa rôznych zákonov, pričom v ďalšej časti sa venujeme a popisujeme tým najbežnejším formám povoľovania.

V prvom rade, pre mnoho investičných zámerov je naplánované ich umiestnenie vopred v územných plánoch. Vybrané investičné zámery s významným vplyvom na životné prostredie musia prejsť procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie. Samotné povoľovanie investičného zámeru je mnohokrát rozdelené do viacerých častí; napríklad umiestnenie prevádzky sa povoľuje v takzvanom územnom konaní, avšak povolenie samotnej prevádzky, vrátane záväzných podmienok jej prevádzkovania sa povoľuje až v nasledovnom konaní.

Okrem povoľovania samotného investičného zámeru je možné, že na jeho umiestnenie a prevádzku je potrebné získať ďalšie osobitné povolenia (napríklad umiestnenie stavby vyžaduje výrub drevín; pred umiestnením stavby je potrebné získať povolenie na ich výrub). Tieto povolenia sa získavajú v osobitných konaniach, ktoré z logiky veci musia predchádzať samotnému povoľovaniu prevádzky.

V nasledovnej časti nájdete popis najtypickejších povoľovacích konaní a procesov, vrátane možností verejnosti a dotknutých obyvateľov na aktívne a efektívne zapojenie sa do týchto procesov. Výpočet nezahŕňa niektoré špecifické a nie úplne bežné konania (napríklad konanie o povoľovaní jadrovej elektrárne), ale len tie najčastejšie.

Vzhľadom k tomu, že v daných súvislostiach, s výnimkou procesu schvaľovania územných plánov, je pre dotknutú verejnosť a obyvateľov kľúčovým pojmom takzvaný účastník povoľovacieho konania, je vhodné uviesť kto to je a aké má práva a povinnosti v povoľovacích konaniach. Toto všetko nájdete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia

Ako ovplyvniť plánovanie investičných zámerov a iných stavieb v obci

Vyššie už bola reč o tom, akým dôležitým zdrojom informácií je Územný plán obce (príp. Územný plán Vyššieho územného celku) a čo všetko sa v ňom dá nájsť. Vzhľadom k tomu, že územný plán predstavuje záväzný dokument a podklad pre následne povoľovacie konania všetkých stavieb, ktoré sa v danom katastrálnom území obce budú povoľovať, je zároveň dôležité využiť aj možnosti, ktoré zákon poskytuje pre verejnosť a iné subjekty pri obstarávaní a schvaľovaní územného plánu. Verejnosť má právo participovať na schvaľovaní územného plánu a má právne možnosti, ako jeho výslednú podobu ovplyvniť.

O týchto možnostiach verejnosti, rovnako ako o procese obstarávania a schvaľovania územných plánov sa môžete dozvedieť v publikácii VIA IURIS Účasť občanov na územnom plánovaní.

Pripomeňme si zároveň, že v zmysle zákona má každá obec s viac ako 2 000 obyvateľmi povinnosť mať schválený územný plán.

Ako ovplyvniť posudzovanie vplyvov investičného zámeru na životné prostredie

Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie, takzvaný proces EIA – z anglického Environmental Impact Assessment, podľa zákona č. 24/2006 Z. z. predchádza povoľovaniu vymedzených činností s výrazným dopadom na životné prostredie. Je dôležité, aby občania a ekologické mimovládne organizácie spravili niektoré úkony už v rámci tohto procesu, ak chcú mať možnosť ovplyvňovať povoľovanie z pozície účastníka konania.

Nie každá činnosť, ktorá môže nejakým spôsobom ovplyvniť životné prostredie podlieha posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Existuje množstvo činností, ktoré, po ich povolení, síce budú mať vplyv na životné prostredie, avšak EIA nepodliehajú.

EIA sa v hlavnej miere týka veľkých investičných zámerov ako sú oblasti energetického priemyslu (napríklad výstavba novej elektrárne), ťažobného priemyslu (napríklad otvorenie novej bani na ťažbu rudy), chemického priemyslu (napríklad prevádzka na výrobu farmaceutík), stavebného priemyslu (napríklad cementáreň), odpadového priemyslu (napríklad skládka, alebo spaľovňa odpadov), vodného hospodárstva (napríklad vodná priehrada), poľnohospodárskej výroby (napríklad intenzívny chov ošípaných), lesnej výroby (napríklad odlesňovanie krajiny), potravinárskeho priemyslu (napríklad cukrovar), dopravy (napríklad diaľnica), cestovného ruchu (napríklad výstavba zariadenia cestovného ruchu v národnom parku), vojenských stavieb (napríklad zariadenie na vojenský výcvik) atď.

Je dôležité vedieť, že EIA podliehajú nielen výstavba nových zariadení, prevádzok alebo objektov, ale aj zmena existujúcich.

Všetky činnosti, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie je možné nájsť v prílohe č. 8 zákona EIA. Príloha obsahuje výpočet činností, ktoré sú tematicky rozdelené podľa priemyselných odvetví. Príloha zároveň obsahuje tzv. prahové hodnoty, ktoré musí činnosť dosiahnuť, ak sa na ňu má vzťahovať proces EIA. V stĺpci A sa nachádzajú prahové hodnoty, v prípade dosiahnutia ktorých je EIA pre uvedenú činnosť povinná. V stĺpci B sa nachádzajú prahové hodnoty, v prípade dosiahnutia ktorých je pre uvedenú činnosť potrebné zisťovacie konanie.

Viac informácií o procese EIA a o právnych možnostiach občanov, ktoré im tento proces zaručuje nájdete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia

Ako ovplyvniť povoľovanie investičného zámeru

Rozhodovanie o umiestnení investičného zámeru – územné konanie

Predtým, než sa začne samotné povoľovanie prevádzky investičného zámeru je nevyhnutné rozhodnúť o mieste, kde bude táto stavba umiestnená. Táto otázka je riešená v rámci takzvaného územného konania, ktoré prebieha podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Toto konanie je veľmi dôležité, pretože v ňom sa rozhoduje o tom, či bude alebo nebude na vytipovanom mieste prevádzka umiestnená, či jej umiestnenie neodporuje iným právom chráneným záujmom (ak tomu tak je, tak územné rozhodnutie nemôže byť vydané predtým, než je rozpor s onými chránenými záujmami vyriešený v osobitných konaniach, napríklad v už spomínanom prípade nutnosti výrubu drevín nie je možné vydať územné rozhodnutie predtým, než dôjde k vydaniu povolenia na výrub drevín), či nezasahuje do práv dotknutých subjektov, napríklad vlastníkov susedných nehnuteľností, a pod.

V tomto konaní sa tak rieši základná otázka, či vôbec bude, alebo nebude investičný zámer v danom mieste realizovaný. V následných povoľovacích konaniach sa už počíta s tým, že táto otázka je platne vyriešená a riešia sa v nich už len veci, týkajúce sa samotnej prevádzky zámeru.

V tomto konaní má verejnosť, či dotknutí obyvatelia možnosť sa zúčastniť v pozícii účastníka konania. Viac o jeho priebehu a o právach a povinnostiach účastníkov územného konania sa dozviete v publikácii VIA IURIS Účasť občanov v územnom a stavebnom konaní.

Rozhodovanie o povolení investičného zámeru – stavebné konanie

Rovnako ako územné konanie, aj stavebné konanie prebieha v režime zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). Ako už bolo uvedené, v tomto konaní sa už nerozhoduje o tom, či investičný zámer bude, alebo nebude umiestnený v konkrétnej lokalite, ale o tom, či a za akých podmienok bude umožnené jeho prevádzkovanie a či investor je schopný naplniť zákonné požiadavky na prevádzku zámeru. Bez vydaného stavebného povolenia, ktoré je ukončením stavebného konania, nie je možné začať s výstavbou.

Investičný zámer môže byť prevádzkovaný len v súlade so záväznými podmienkami stavebného povolenia. Z tohto hľadiska je toto konanie rovnako dôležité, ako konanie o umiestnení stavby (niekedy dokonca dôležitejšie), pretože je rozdiel napríklad v tom, ak prevádzkovanie príliš hlučnej prevádzky je povolená nepretržite, alebo len v rozmedzí 12 hodín denne.

Aj v tomto konaní má verejnosť, či dotknutí obyvatelia možnosť sa zúčastniť v pozícii účastníka konania. Viac o jeho priebehu a o právach a povinnostiach účastníkov územného konania sa opäť dozviete v publikácii Účasť občanov v územnom a stavebnom konaní.

Integrované povoľovanie

Proces integrovaného povoľovania (podľa zákona č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov) integruje a nahrádza niektoré súhlasy a povolenia do jedného konania pri prevádzkach spôsobujúcich výrazné znečistenie životného prostredia. Ide o relatívne nový typ konania, ktorého účastníkom sa môže stať aj osobitne založené občianske združenia, ekologické mimovládne organizácie alebo fyzické osoby. Z pozície účastníka konania tak môžu potom ovplyvniť vydávanie povolenia na prevádzky, ktoré integrované povolenie v zmysle zákona IPKZ potrebujú

Niektoré priemyselné činnosti a prevádzky spôsobujú výrazné znečistenie, ktoré môže byť škodlivé ľudskému zdraviu, môže negatívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, hmotný majetok alebo môže znehodnocovať priaznivý stav životného prostredia. Takéto činnosti sa povoľujú podľa špeciálneho zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia (ďalej len „zákon o IPKZ“) v procese takzvaného integrovaného povoľovania. Toto integrované povolenie úplne nahrádza napríklad stavebné povolenie podľa stavebného zákona alebo súhlasy a povolenia podľa iných zákonov (napríklad podľa vodného zákona, odpadového alebo zákona o ochrane ovzdušia). Konkrétne konania, ktoré integrované povoľovanie nahrádza je možné nájsť v ustanovení § 8 zákona o IPKZ. Súčasťou integrovaného povoľovania však nie je územné konanie, posudzovanie vplyvu prevádzky na životné prostredie ani ustanovovanie podmienok na prevenciu závažných priemyselných havárií. Tieto konania musia prebehnúť samostatne, spravidla ešte pred integrovaným povoľovaním.

V zmysle zákona o IPKZ „integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzovanie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia„.

Súčasťou integrovaného povolenia by malo byť určenie emisných limitov a podmienok vykonávania činnosti v prevádzkach, či určenie najlepších dostupných techník pre prevádzky. Podľa zákona o IPKZ sa zároveň vykonáva kontrola surovín, látok a energie používaných alebo vyrábaných v prevádzkach, monitorovanie zdrojov emisií, vykonávanie kontroly v prevádzkach, odoberanie vzoriek, meranie emisií a zber, spracúvanie, vyhodnocovanie a oznamovanie údajov a informácií, kontrola nakladania s odpadom a kontrola a preskúmavanie podmienok integrovaného povolenia.

Viac informácií o integrovanom povoľovaní a o právnych možnostiach občanov, ktoré sa tohto povoľovania zúčastnia nájdete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia

Osobitné konania, ktoré sa týkajú povolenia investičného zámeru

V prípade, ak sa prevádzka plánovaného investičného zámeru dotýka aj iných právom chránených záujmov, ktoré môžu byť prevádzkovaním investičného zámeru dotknuté, je možné (v prípade, ak sa nejedná o konania, ktoré sú zlúčené do integrovaného povoľovania uvedeného vyššie), že na povolenie investičného zámeru bude potrebné aj povolenie, súhlas, výnimka, či iné rozhodnutie podľa osobitných zákonov. Napr. v prípade, ak sa bude jednať o investičný zámer umiestňovaný v kultúrne významnej lokalite, bude pravdepodobné, že jeho povolenie bude podmienené vydaním príslušného povolenia podľa predpisov na ochranu kultúrnych pamiatok. Obdobne to bude aj v prípade prírodne významných území, či území významných z banského hľadiska atp.

Takýchto konaní môže existovať množstvo a vždy záleží na konkrétnom investičnom zámere, jeho parametroch, navrhovanej polohe a pod. aké ďalšie povolenia nad rámec už spomenutých ešte potrebuje na svoje zákonné prevádzkovanie. V mnohých z týchto konaní má verejnosť či dotknutí obyvatelia právo stať sa účastníkmi aj v týchto konaniach a takýmto spôsobom ovplyvňovať povolenie investičného zámeru.

V Občianskom kompase v samostatnej časti Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia je možné nájsť popis konaní a právne možnosti v prípade konaní, ktoré sa týkajú zásahov do prírodného prostredia podľa zákona č. 543/2002 Z.z o ochrane prírody a krajiny.

Vo všeobecnosti však pre všetky konania, v ktorých sa rozhoduje o právach, povinnostiach a právom chránených záujmoch, platí všeobecný predpis, ktorý popisuje, ako majú úrady postupovať, aké majú práva dotknuté subjekty vrátane účastníkov konania, aké majú úrady povinnosti atp. Tento predpis sa nazýva správny poriadok a jeho popis vrátane popisu práv účastníka konania je možné nájsť opäť v Občianskom kompase v samostatnej časti Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia. Správny poriadok sa s väčšími či menšími odchýlkami vzťahuje na všetky vyššie uvedené povoľovacie konania (osobitosti konaní stanovujú tieto osobitné predpisy, napríklad stavebný zákon stanovuje mierne odchýlky pre územné konanie a pod.), čiže jeho znalosť je pre účastníkov konania veľmi prínosná. Správny poriadok sa však nevzťahuje na proces schvaľovania územných plánov a na proces posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Ďalšie informácie
Otázky a odpovede

OTÁZKA: V regionálnych novinách som sa dozvedel, že do našej obce príde veľký investor so zámerom postaviť priemyselnú prevádzku. Kde sa môžem dozvedieť viac podrobností?

ODPOVEĎ: Základným a najpohodlnejším zdrojom informácií je v súčasnosti internet a tak odporúčame návštevu internetovej stránky www.enviroportal.sk, kde sa v časti „Posudzovanie vplyvov na životné prostredie“ môžete dozvedieť, či na uvedený zámer prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie a ak áno, tak v akom je štádiu. Ak tento proces prebieha, na uvedenej internetovej stránke nájdete aj základné informácie o charaktere prevádzky.

Rovnako odporúčame návštevu internetových stránok vášho obecného úradu a iných príslušných úradov, ako je napríklad obvodný úrad životného prostredia a stavebný úrad. Vhodným zdrojom informácií je aj osobná návšteva obecného, alebo mestského úradu, rovnako ako pravidelné sledovanie úradnej tabule obecného úradu.

V prípade, ak sa tieto možnosti ukážu ako neefektívne, využite postup podľa zákona, o slobodnom prístupe k informáciám, o ktorom sa viac dozviete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako získať informácie

OTÁZKA: Dozvedeli sme sa, že na zámer výstavby priemyselnej prevádzky prebieha proces posudzovania vplyvov na životné prostredie. Ako sa tohto procesu môžeme zúčastniť ?

ODPOVEĎ: Proces posudzovania vplyvov na životné prostredie prebieha vo viacerých fázach, pričom sa predpokladá aj účasť verejnosti, ktorej členovia môže k jednotlivým fázam posudzovania vplyvov podať svoje stanovisko, alebo pripomienky. O každej z týchto fáz, musí byť verejnosť informovaná a to minimálne prostredníctvom úradnej tabule obce. Na podanie stanovísk má verejnosť vždy zákonom stanovenú lehotu. O prerokovaní takzvanej správy o hodnotení činnosti musí byť zvolané verejné prerokovanie.

Viac informácií k vašim možnostiam v priebehu procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie sa dozviete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia

OTÁZKA: Je záporné záverečné stanovisko z procesu EIA definitívnym zamietnutím posudzovanej činnosti?

ODPOVEĎ: Nie, výsledok procesu EIA je len povinným podkladom pre nasledovné povoľovacie konanie, ktoré nemá záväzný charakter. Môže sa tak stať, že činnosť bude povolená, napriek tomu, že záverečné stanovisko z procesu EIA bolo záporné. Je preto veľmi dôležité, aby sa dotknutí obyvatelia stali účastníkmi aj tohto povoľovacieho konania a mohli tak ovplyvňovať aj samotný povoľovací proces.

OTÁZKA: Ako vlastník susednej nehnuteľnosti som sa stal účastníkom územného konania na umiestnenie stavby, ktorou je priemyselná prevádzka. Aké mám v tomto konaní práva?

ODPOVEĎ: Vo všeobecnosti má účastník akéhokoľvek správneho konania práva, ktoré mu zaručuje správny poriadok. Jedná sa o nasledovné práva:

– právo podávať námietky a pripomienky a vyjadriť sa ku zhromaždeným materiálom a dôkazom (podkladom rozhodnutia)

– právo zúčastniť sa ústneho pojednávania a miestnej ohliadky

– právo navrhovať vykonanie dôkazov (napr. navrhnúť vypracovanie znaleckého posudku alebo uskutočnenie ohliadky miesta, na ktorom bude stavba umiestnená)

– právo, aby sa správny orgán vysporiadal so záverečným stanoviskom z procesu EIA a presvedčivo zdôvodnil, prečo sa pri rozhodovaní od záverečného stanoviska odchýlil, v prípade, ak konaniu predchádza proces EIA

– právo nazerať do úradného spisu a dostať kópie zo spisu

– právo, aby správny orgán, ktorý rozhoduje, uviedol, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia

– právo, aby mu bolo doručené rozhodnutie

– právo podať odvolanie proti rozhodnutiu

– právo podať žalobu na súd proti rozhodnutiu, ak bolo odvolanie zamietnuté

OTÁZKA: Som presvedčený o tom, že moje práva ako účastníka konania v priebehu povoľovacieho konania boli zo strany stavebného úradu porušené a prevádzka bola povolená v rozpore so zákonom. Aké sú moje možnosti, keď už bolo vydané stavebné povolenie?

ODPOVEĎ: Voči vydanému stavebnému povoleniu môžete podať odvolanie, v ktorom je potrebné poukázať na nezákonnosť konania a porušenie vašich práv. O odvolaní rozhoduje nadriadený orgán. V prípade, ak bude vaše odvolanie zamietnuté, je možné voči tomuto rozhodnutiu o odvolaní podať žalobu na súd. Rovnako je možné podať podnet na vykonanie prokurátorského dozoru, ktorý sa podáva na príslušnej prokuratúre. Viac o týchto, ako aj iných možnostiach, ktoré má účastní konania v takýchto prípadoch k dispozícii sa dozviete v Občianskom kompase v samostatnej príručke Ako sa zúčastniť na ochrane životného prostredia

OTÁZKA: Existujú nejaké prostriedky nápravy, keď nesúhlasíme s výstavbou mrakodrapu v tesnej blízkosti nášho domu, ktorý je historickou pamiatkou? Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2007.

ODPOVEĎ: Vzhľadom na to, že predmetná stavba bola povolená už v roku 2007, obávame sa, že už neexistuje možnosť ako ovplyvniť jej výstavbu. Je však stále potrebné sledovať, či sa pri výstavbe spĺňajú podmienky stavebného povolenia. V prípade, ak by došlo k porušeniu podmienok stavebného povolenia, bolo by možné voči nej podniknúť právne kroky. Zároveň je v tejto súvislosti podstatné či je predmetné stavebné povolenie ešte stále platné, keďže v zmysle ustanovenia § 67 ods. 2 stavebného zákona stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

OTÁZKA: Ako máme postupovať, ak stavebná firma vykonáva stavebné práce na susednom pozemku, pravdepodobne bez platného stavebného povolenia, keďže len mesiac pred vypršaním jeho platnosti začali uskutočňovať búracie práce a stavebnému úradu bolo oznámené začatie stavebných prác. Počas doby platnosti stavebného povolenia boli teda vykonané len samotné búracie práce. Aké možnosti nápravy v danej situácii existujú?

ODPOVEĎ: Na základe uvádzaných skutočností je možné podať podnet stavebnému úradu, resp. Slovenskej stavebnej inšpekcii na výkon štátneho stavebného dohľadu v súlade s § 98 a nasl. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“). Orgány štátneho stavebného dohľadu sú v rámci dohľadu oprávnené zisťovať, či sa stavba vykonáva podľa stavebného povolenia. Rovnako sú oprávnené nahliadať do stavebného denníka, z ktorého by malo byť zrejmé, aké práce boli v lehote dvoch rokov od právoplatnosti stavebného povolenia vykonané.

V podnete odporúčame tiež uviesť, že máte vedomosť o tom, že približne mesiac pred vypršaním platnosti stavebného povolenia bolo na stavebnom úrade oznámené začatie stavebných prác, avšak k žiadnym stavebným prácam nedošlo. V tomto období došlo len k odstráneniu stavby v zmysle výroku predmetného stavebného rozhodnutia. Ak viete o tejto skutočnosti zadovážiť dôkazy, napr. písomné vyhlásenia svedkov, resp. fotografie z daného obdobia, bolo by vhodné ich priložiť k podnetu.

Ak máte za to, že dochádza k uskutočňovaniu neoprávnenej stavby, t. j., že stavebné povolenie, na základe ktorého sa stavba uskutočňuje, je neplatné, možno tiež podať orgánom činným v trestnom konaní (odporúčame prokuratúre) oznámenie o spáchaní trestného činu neoprávneného uskutočňovania stavby podľa § 299a zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v znení neskorších predpisov. V danom prípade je možné sa obrátiť aj na súd, ale máme za to, že vyššie navrhované možnosti budú rýchlejším, efektívnejším a menej nákladným riešením danej situácie.

OTÁZKA: O rozhodnutí o umiestnení nadrozmerného rodinného domu v našom susedstve som sa dozvedel až v oznámení o stavebnom konaní, kde sa uvádza, že na námietky, ktoré mohli byť uplatnené v územnom konaní sa neprihliada. Aké sú moje práva vo vzťahu k predmetnej stavbe, keď nesúhlasím s jej umiestnením?

ODPOVEĎ: Ak je ešte možnosť podať námietky v stavebnom konaní, tak ich určite podajte. Ak ste nemali možnosť byť účastníkom územného konania, tak určite podajte všetky námietky, ktoré by ste podali v územnom konaní v stavebnom konaní.

Ako vlastník susedného domu ste mali byť od začiatku územného konania upovedomený o tomto konaní.

Účastník konania, s ktorým sa malo konať ako s účastníkom, no nekonalo sa tak, má možnosť buď požiadať správny orgán o obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku alebo obrátiť sa na súd so žalobou opomenutého účastníka podľa § 179 súdneho správneho poriadku:

Ak by ste sa nestihli zapojiť do stavebného konania, tak tieto prostriedky by ste mohli využiť vo vzťahu k územnému konaniu, o ktorom ste neboli upovedomený.

OTÁZKA: Je možné opakovať v rámci procesu EIA verejné prerokovanie Správy o hodnotení? Ako účastníkovi konania mi nebola zaslaná informácia o zverejnení tejto správy ani pozvánka na verejné prerokovanie, ktoré sa už uskutočnilo. Ako reakcia na moju pripomienku mi prišla pozvánka na opakované verejné prerokovanie, ale stále mi neprišla informácia o zverejnení Správy o hodnotení. Je verejné prerokovanie bez zaslania informácie o zverejnení Správy o hodnotení legitímne?

ODPOVEĎ: Vzhľadom na skutočnosť, že nezaslanie pozvánky na verejné prerokovanie už bolo zo strany príslušného orgánu napravené, Vaša otázka smeruje len k tomu, či tak mohli učiniť bez toho, aby vás zároveň informovali o zverejnení správy o hodnotení. Vo všeobecnosti máte pravdu, ide o procesnú chybu, ktorá však podľa nášho názoru nemá vplyv na zákonnosť procesu celého procesu EIA, keďže z podstaty veci je zrejmé, že o správe o hodnotení už viete, keďže ste k nej podali pripomienky a pravdepodobne je aj zverejnená na enviroportáli. Chybu príslušného orgánu tak je nutné považovať len za formálnu chybu, ktorá v zásade nemala dopad na Vaše informovanie a nemyslíme si, žeby takáto chyba obstála ako napr. dôvod žaloby pred súdom. Odporúčame vám zúčastniť sa opakovaného  verejného prerokovania a sústrediť sa na kvalitné ústne odôvodnenie Vašich pripomienok, čo je podľa nášho názoru podstata účasti verejnosti v tejto fáze procesu EIA.

Share This